Nová štúdia hodnotí rýchlosť uvoľňovania živín po likvidácii porastu z dvoch rôznych medziplodín. Výskumníci z Centra poľnohospodárskeho výskumu v Carbondale v štáte Illinois sa zamerali najmä na uvoľňovanie dusíka, ktorého straty majú najväčší vplyv na životné prostredie. Vika huňatá a raž sú dve z najbežnejšie používaných medziplodín na americkom stredozápade. Vedci zistili, že vika a raž mali výrazne odlišnú dynamiku uvoľňovania dusíka. Štúdia tiež ukázala, že vika uvoľnila viac celkového dusíka v porovnaní s ražou. Jeho uvoľňovanie bolo tiež rýchlejšie pri rastlinách, ktorých rast bol chemicky zastavený. Z výsledkov výskumu vyplýva, že vika uvoľní takmer všetok dostupný dusík v prvých štyroch týždňoch od jej umŕtvenia. Raž na druhej strane uvoľňovala dusík pomaly počas niekoľkých týždňov. Termín ukončenia vegetácie medziplodiny tak zohráva významnú úlohu pri výžive následne pestovanej kultúrnej plodiny. Ak by bola vegetácie viky ukončená príliš skoro pred sejbou kukurice, mohlo by tak dôjsť k stratám dusíka, ktorý by kukurica v ranných štádiách vegetácia nedokázala dostatočne využiť. Pomalé uvoľňovanie dusíka z raže je naopak vhodné pre následne pestované plodiny s nižšími nárokmi na tento prvok. Celkovo rastliny viky uvoľnili takmer trikrát viac dusíka v porovnaní s rastlinami raže. Viac ako 70 % celkového dusíka sa uvoľnilo v prvých dvoch týždňov po likvidácii porastu. Na rozdiel od raže, z ktorej sa dusík uvoľňoval neskôr, s takmer žiadnym uvoľňovaním v prvých štyroch týždňoch po likvidácii.
(www.crops.org)
