Ďalších 6500 hektárov pôdy, na ktorej by sme pestovali zemiaky, vráti Slovensko medzi sebestačné krajiny v produkcii tejto, pre nás tradičnej, plodiny.
Klimatické zmeny, výrazné dovozy najmä z Francúzska, Holandska a Českej republiky, takmer nulový spracovateľský priemysel a najmä roky absentujúca podpora pestovateľov zemiakov – to sú hlavné príčiny zemiakovej tragédie Slovenska. Kým ešte pred Nežnou revolúciou predstavovali zberové plochy 55-tisíc hektárov, dnes sa zemiaky pestujú a zbierajú z výmery len približne 7 800 hektárov. Z toho profesionálni pestovatelia pestujú zemiaky na výmere okolo 5 000 – 5 300 hektárov. Spolu s pôdou sa stratila aj sebestačnosť v produkcii, ktorá je dnes na úrovni 56 %. V ďalšom roku klesne dokonca až na 44 %. Dôvod? Pestovateľských plôch bude o rok opäť menej.
Slabá podpora do odvetvia spôsobila, že zemiaky je dnes výhodnejšie doviesť, ako ich draho doma vyrábať. „V okolitých krajinách je poľnohospodárstvo omnoho výraznejšie dotované štátom, preto dokážu tamojší pestovatelia predávať svoje produkty za nižšie ceny ako Slováci. Zároveň vedia viac investovať, inovovať a zefektívňovať,“ hovorí Jozef Šumichrast, riaditeľ Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska /zväz je členom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory/.
Napríklad v Českej republike sú zemiaky zaradené medzi citlivé komodity a každý rok ide na ich podporu 135 miliónov českých korún. „Od budúceho roka bude v Českej republike platiť aj schéma štátnej pomoci na úrovni ďalších 50 miliónov českých korún. Aj vďaka tejto sume nás naši susedia ešte viac predbehnú a budú mať výhodu,“ dopĺňa Jozef Šumichrast.
Zemiaky pritom nie sú jedinou plodinou, v ktorej sme stratili sebestačnosť. Aj preto Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora spúšťa projekt SME SEBESTAČNÍ. Prostredníctvom neho bude spotrebiteľom vysvetľovať, čo musí štát, politici a rezortné ministerstvo urobiť, aby sa sebestačnosť napríklad v bravčovom mäse, hydine či zelenine zvýšila.
„Poctivých poľnohospodárov uráža, keď ich verejnosť obviňuje, že sú príčinou úpadku poľnohospodárstva. Nie sú vinníkmi, ale obeťou. Majú v rukách návod, ako zvýšiť potravinovú sebestačnosť krajiny. Ten návod si však musia politici osvojiť a čím skôr realizovať, dodáva predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.
Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK