Siať do obrobenej či neobrobenej pôdy ?

V zložitej situácii v agropotravinárskom komplexe u nás i vo svete je stimulom pre farmárov hľadať rezervy v znižovaní nákladov v rastlinnej výrobe. Najmä pri hustosiatych obilninách, kukurici, olejninách a strukovinách je jednou z možností zvýšenia konkurencieschopnosti, ochrany a zlepšenia kvality životného prostredia, diverzifikácie, či zvyšovania kvality života na vidieku i obrábanie pôdy. Napredujúci pokrok vo výskume a vývoji strojov pre základné predsejbové obrábanie pôdy i pre sejbu rozšíril diapazón alternatívnych technológií, ktorými možno obrábať pôdu bez použitia pluhu.

 

Ako už bolo naznačené, jedným z faktorov potrebných k dosiahnutiu uspokojivých výsledkov je i obrábanie pôdy. Už v dávnejšej dobe sa začali zavádzať do praxe už aj iné technológie ako iba konvenčná. V dnešnom čase je to práve nárast cien vstupov do poľnohospodárskej prvovýroby, ktorým sa dostávajú čoraz viac do zorného poľa nielen slovenských pestovateľov.

Už v Správe o poľnohospodárstve a potravinárstve z roku 2000 sa uvádzalo, že využívanie týchto technológií by malo byť na ploche až 15 % výmery ornej pôdy SR. Na trhu dnešnej poľnohospodárskej prvovýroby je už veľa domácich i zahraničných firiem núkajúcich stroje na konzervačné obrábanie pôdy. Obstarávacie ceny mechanizácie by mali byť vynahradené nižšími energetickými vstupmi, kvalitnou a rýchlo vykonanou prácou a v konečnom dôsledku krátkou dobou návratnosti vložených finančných prostriedkov do ich kúpy. To môže byť limitujúci prvok v príprave pôdy na jar.

V SR, žiaľ, neexistujú presné čísla, na základe ktorých by sa dalo určiť, akou technológiou sa koľko plôch obrába. Čiastočne možno vychádzať z údajov predajcov techniky určenej na takéto obrábanie, pričom predpoklad je, že v Slovenskej republike sa na približne 350 000 ha obrába pôda bez použitia pluhu. V závislosti od pôdnych podmienok, tieto technológie obrábania pôdy sa môžu rozšíriť na výmeru až

550 000 hektárov.

 

Ktorá technológia?

Na spresnenie, konvenčná technológia je charakteristická podmietkou po zbere predplodiny do hĺbky 0,08 – 0,10 m, aplikáciou organických alebo anorganických hnojív a jesennou orbou do hĺbky 0,25 – 0,28 m. Na jar možno na urovnanie povrchu pôdy použiť smyk a pred sejbou na skyprenie a prípravu pôdy kombinátor, či iné náradie (kultivátor, ťažké brány). Môže sa, podľa potreby, rozhodiť ešte dávka priemyselných hnojív (PH). Je možné použiť i technológie konzervačného obrábania pôdy. Plodiny môžeme pestovať minimalizačnou technológiou, ale i pôdoochrannými technológiami: nastielacou (Mulch-till) či bezorbovou technológiou (No-till). Pásové obrábanie (Strip-till) a sejba do hrobkov (Ridge-till) sa u nás už tiež rozbiehajú. Rozdiel medzi konvenčnou, minimalizačnou a pôdoochrannými technológiami je rozdiel v objeme rastlinných zvyškov alebo percente plochy, ktorá je nimi po sejbe pokrytá. Podľa zaužívanej definície vychádzajúcej z poľnohospodárskej praxe USA a Kanady konvenčná technológia je taká, pri ktorej rastlinné zvyšky po sejbe pokrývajú 0 – 15 % povrchu pôdy, pôdoochranné technológie zanechávajú pôdu pokrytú na viac ako 30 %. Za minimalizačné sa považujú technológie, pri ktorých zostáva po sejbe 15 – 30 % povrchu pôdy pokrytého rastlinnými zvyškami. Minimalizačné technológie sa v podmienkach slovenskej praxe používajú viac. Ide o redukciu počtu mechanických zásahov a redukciu intenzity obrábania pôdy, kedy sa využíva spájanie operácií, napr. predsejbová príprava pôdy súčasne so sejbou, prípadne pri sejbe sa môžu aplikovať hnojivá alebo pesticídy (viacfunkčné stroje a agregáty). To všetko s cieľom ekonomického profitu (znižovanie nákladov na pestovanie), obmedzenia vodnej a veternej erózie, úspory nafty, času a dodržania agrotechnických termínov (obrábanie pôdy, sejba), ale i kvality pri nízkych energetických vstupoch.

Sejba

Pred samotnou sejbou je dôležité, najmä v podmienkach konzervačného obrábania, mať vyrovnaný pozemok s dostatočnou zásobou živín a optimálnou pôdnou reakciou. Na jar nemožno opomenúť preemergentnú aplikáciu herbicídov, čím dosiahneme bezkonkurenčné prostredie v počiatočných fázach rastu.

Pri bezorbovej technológii je možné aplikovať týždeň pred samotnou sejbou herbicíd na báze glyfosátu. Nasleduje sejba špeciálnou bezorbovou sejačkou, rovnako ako pri už spomínanej konvenčnej technológii. Zároveň je možné prihnojovať (sejačky, ktoré dokážu zapraviť hnojivo do blízkosti osiva). Sejačka by mala byť vybavená odhrňovacími kotúčmi zvyškov rastlín, prihnojovacou a insekticídnou jednotkou. Regulácia zaburinenosti je často limitujúcim prvkom úspešnosti celej technológie. Každý pestovateľ vie, že vzhľadom na pomalší rast niektorých poľných plodín v počiatočných fázach rastu je použitie herbicídnej ochrany často nevyhnutné. Zanedbanie tohto prvku technologickej disciplíny prináša problémy dlhodobého charakteru.

Najväčší význam pri zakladaní porastu z hľadiska úrody a kvality má termín sejby. Za každý oneskorený deň v porovnaní so sejbou v období, keď to stav pôdy dovoľuje, sa úroda znižuje o niekoľko kg.ha^-1.

Sejba (sadenie) je agrotechnická operácia, ktorou sa pomocou sejačky (vysadzovača) rozmiestňujú v pôde semená (sadivo) do určitej hĺbky a na určitú vzdialenosť od seba.

Siať sa má v agrotechnickom termíne a pre každú plodinu je stanovený potrebný počet semien pri ich optimálnom plošnom rozmiestnení a do správnej hĺbky. Agrotechnický termín v dnešnej dobe často nekorešponduje s okamžitými pôdno-poveternostnými podmienkami.

Hĺbku sejby ovplyvňujú viaceré faktory. Z biologických vlastností pestovanej plodiny je to najmä veľkosť semien, spôsob klíčenia, množstvo vody potrebné pre vyklíčenie semien a druhové vlastnosti rastu rastlín. Z pôdnych vlastností to je druh pôdy, vlhkosť pôdy, kultúrny stav pôdy a z ďalších faktorov to sú predovšetkým meteorologické podmienky.

Z hľadiska veľkosti semien pri väčšine druhov plodín platí pravidlo, že väčšie semená vysievame relatívne hlbšie a menšie semená plytšie. Pri dvojklíčnolistových rastlinách rovnako veľké semená tých druhov, ktoré klíčia epigeicky (zárodočné listy so semenom vychádzajú nad povrch pôdy), sa vysievajú relatívne plytšie, ako semená druhov, ktoré klíčia hypogeicky (semeno ostáva v pôde). Semená, ktoré potrebujú k vyklíčeniu viacej vody sa sejú hlbšie.

Na piesočnatých pôdach semená toho istého druhu plodiny vysievame v rámci rozpätia normy hlbšie ako na pôdach s vyšším obsahom ílovitých častíc. Na pôdach dostatočne vlhkých sejeme o niečo plytšie ako na suchších. Na štruktúrnych pôdach sejeme na stred normou stanovenej hĺbky, na zlievavých pôdach o niečo plytšie.

Z klimatických a meteorologických podmienok hĺbku sejby najviac ovplyvňujú zrážky. V suchších oblastiach sa ten istý druh vysieva o niečo hlbšie ako vo vlhkejších.

Okrem dodržania stanovenej hĺbky sejby je tiež dôležité, aby sa všetky semená zasiali rovnako hlboko. Inak nerovnomerne klíčia a zle vzchádzajú.

Veľký vplyv na úrody má agrotechnický termín sejby (sadenia). Je to optimálne obdobie, v ktorom sa má určitá plodina zasiať (zasadiť). Ako už bolo napísané, predčasná i neskorá sejba sú škodlivé. Pri jarných plodinách závisí termín sejby od minimálnej teploty potrebnej k vyklíčeniu a vzídeniu určitej plodiny. Zásadne sa majú jarné plodiny, pri zohľadnení teploty pôdy, siať čo najskôr. Škodám a nedostatkom pri ošetrovaní spôsobeným neorganizovanými vstupmi do porastov možno predísť vytvorením koľajových riadkov alebo vodiacich stôp. V súčasnosti sa vo väčšej miere už využíva navigácia strojov pomocou systému GPS, takže hovoríme o tzv. skrytých koľajových riadkoch (v poraste nie sú vynechané „chodníčky“ pre pohyb poľnohospodárskej techniky), ale stroj je navádzaný signálom cez satelit. Vodiaca stopa je nezasiaty riadok alebo riadky pre vedenie jedného kolesa aplikačnej techniky, ktorý slúži hlavne pre orientáciu vodiča. Vytvárajú sa pri sejbe. Pri tvorbe koľajových riadkov sa vychádza z pracovného záberu sejačiek a aplikačnej techniky a z rozchodu kolies a šírky pneumatík traktorov a strojov na aplikáciu hnojív a pesticídov. Koľajové riadky a zostava strojov má byť taká, aby pracovné zábery aplikačnej techniky boli bezo zvyšku deliteľné pracovným záberom sejačky.

Pred samotnou sejbou je najmä v podmienkach redukovaného obrábania dôležité mať vyrovnaný pozemok s dostatočnou zásobou živín a optimálnou pôdnou reakciou. Je potrebné zabezpečiť dostatočné a kvalitné rozdrvenie a rozhodenie rastlinných zvyškov priamo kombajnom alebo drvičmi, resp. rezačmi slamy po ploche. Regulácia zaburinenosti je často limitujúcim prvkom úspešnosti celej technológie. Každý pestovateľ vie, že vzhľadom na pomalší rast niektorých poľných plodín v počiatočných fázach rastu je použitie herbicídnej ochrany často nevyhnutné. Zanedbanie tohto prvku technologickej disciplíny prináša problémy dlhodobého charakteru. Na jar nemožno opomenúť preemergentnú aplikáciu herbicídov, čím dosiahneme bezkonkurenčné prostredie v počiatočných fázach rastu. Pri bezorbovej technológii je možné aplikovať týždeň pred samotnou sejbou herbicíd na báze glyfosátu. Nasleduje sejba špeciálnou bezorbovou sejačkou, rovnako ako pri už spomínanej konvenčnej technológii. Zároveň je možné prihnojovať (sejačky, ktoré dokážu zapraviť hnojivo do blízkosti osiva). Sejačka by mala  byť vybavená odhrňovacími kotúčmi zvyškov rastlín, prihnojovacou a insekticídnou jednotkou.

 

Skúsenosti a výsledky

Uvádzame výsledky poľných pokusov zakladaných v Borovciach pri Piešťanoch na tamojšej pokusnej báze VÚRV Piešťany.  

 

 

Spôsob obrábania pôdy spolu s priebehom klimatických a poveternostných podmienok zohráva veľmi dôležitú úlohu i z pohľadu zakladania porastov sejbou. Ročník 2017/18 bol charakteristický tým, že kolísali teploty, pričom mesiace september, október, november, február a marec boli chladné, no od apríla do júla boli teploty o 2 až 4 °C vyššie ako dlhodobý normál. To malo za následok, že priemerná teplota v tomto ročníku bola vyššia ako dlhodobý normál. Avšak zrážkovo bol tento ročník o viac ako 100 mm suchší (493,0 mm, v porovnaní so 595,0 mm), na čom sa podieľali najmä zrážkovo podnormálne jarné a letné mesiace, keď spadlo aj o 50 % menej zrážok, ako je dlhodobý normál. Chladný december 2018 a január 2019, ale i celoročné kolísanie teplôt a zrážok, najmä v jarných mesiacoch 2019, mali významný vplyv na úrody zrna v roku 2019. Pestovateľský ročník 2019/2020 bol z pohľadu zrážok i teplôt teplotne nadnormálny o 0,80 °C, ale zrážkovo podnormálny o 77,7 mm. Teploty lavírovali, keď v januári bolo –2,56 °C, ale vo februári 2,25 °C. Zrážkovo bol ročník veľmi nevyrovnaný, pričom v jarných mesiacoch bolo sucho s vyššími teplotami.

Pšenica ozimná v priemere rokov 2018 – 2020 , dosiahla najvyššiu úrodu v konvenčnej technológii (5,83 t.ha^-1). Bolo to podmienené najvyššími úrodami v rokoch 2019 (4,72 t.ha^-1) a 2020 (7,94 t.ha^-1). Avšak no-till technológia dosiahla v priemere iba o 0,09 t.ha^-1 nižšiu úrodu (5,74 t.ha^-1). Bolo to dané najvyššou úrodou v roku 2018 (4,99 t.ha^-1) .

 

 

Jačmeň siaty jarný, za roky 2018 – 2020 dosiahol úrodu zrna 2,58 t.ha^-1, čo bolo ovplyvnené úrodu iba 0,97 t.ha^-1 v roku 2019. Vysvetľujeme si to veľkou celoročnou amplitúdou kolísania teplôt a zrážok, najmä v jarných mesiacoch 2019. Z pohľadu úrody 2018 – 2020 vyššie čísla boli pri konvenčnej (3,38 t.ha^-1) a minimalizačnej (2,89 t.ha^-1) technológii .

 

 

Zhrnutie

Je možné konštatovať, že z pohľadu úrod nemožno jednoznačne odporúčať žiadnu z hodnotených technológií, opodstatnenie v poľnohospodárskej praxi majú všetky technológie. Úroda je len jedným z hodnotiacich ukazovateľov a aj pri tej pozorujeme náznak približovania sa úrod pri konzervačných technológiách k úrodám dosahovaným pri pestovaní plodín konvenčnou technológiou. Ako už bolo povedané, významným z tohto pohľadu je prínos týchto technológií z hľadiska zlepšenia pôdnych fyzikálnych, chemických vlastností, zvýšenia činnosti pôdneho makro- a mikroedafónu, zamedzenia vodnej a veternej erózie, obmedzenia produkcie skleníkových plynov a ďalších vlastností, ktoré v konečnom dôsledku budú prínosom celospoločenského významu, najmä v kontexte prebiehajúcej klimatickej zmeny a zhoršených celosvetových ekonomických podmienok.

 

Benefity týchto technológií:

• úspora pohonných hmôt,
• ochrana pôdnej úrodnosti,
• nižšia potreba práce a úspora času,
• úspora nákladov na mzdy zamestnancov,
• ochrana voči vodnej a veternej erózii,
• zvyšovanie obsahu organickej hmoty v pôde,
• úprava vzťahov makro- a mikroedafónu, zlepšenie, chemických, biologických a fyzikálnych vlastností pôdy,
• rýchlejšie vykonaná predsejbová príprava pôdy,
• regulácia obsahu N a P v pôdnom prostredí,
• znižovanie prejazdov po poli,
• redukcia zhutnenia pôdy,
• zníženie emisií skleníkových plynov a úprava N_tot,
• zvyšovanie biodiverzity,
• ľahšie zvládnutie sejby v agrotechnickom termíne.

 

Preto, i z pohľadu predchádzajúcich tém, možno pri zavádzaní technológií konzervačného obrábania odporučiť dodržať nasledovný postup:

• Zhromaždiť poznatky o celom systéme hospodárenia na pôde, osobitne s dôrazom na boj proti burinám.
• Vykonať analýzu pôdnych podmienok (obsah živín, pH, zhutnenie pôdy).
• Vyhnúť sa zavádzaniu takýchto technológií na zle odvodnených pôdach a na poliach s problémovými burinami alebo škodcami.
• Odstrániť nežiaduce zhutnenie pôdy a koľaje po traktoroch, resp. dopravných prostriedkoch.
• Vyrovnať mikroreliéf povrchu poľa.
• Zabezpečiť pokrytie povrchu poľa.
• Využívať technické prostriedky – stroje vhodné na prácu v neobrobenej, resp. čiastočne obrobenej pôde.
• Začať s postupnými krokmi (10 % z celkovej výmery) a len na suchých stanovištiach.
• Využívať nízkotlakové široké pneumatiky na strojoch, aby nedochádzalo k novému zhutňovaniu pôdy a k vytváraniu koľají.
• Venovať osobitnú pozornosť osevnému postupu a systému striedania plodín.
• Sledovať vývoj týchto technológií a oboznamovať sa so skúsenosťami iných pestovateľov.

 

Autori: Ing. R. Bušo, PhD., Ing. R. Hašana, PhD., VÚRV Piešťany