Medzinárodné výskumné konzorcium zložené z jedenástich partnerov, chce pripraviť raž na budúcnosť šľachtenia a zatraktívniť tak jej pestovanie.
Mimoriadny význam sa pripisuje skráteniu stoniek raže. Výskumníci v oblasti šľachtenia chcú pomocou modernej technológie sekvencovania skrátiť genetickú dispozíciu dĺžky stonky. Po prvýkrát pritom získali prehľad o tom, ako rastový hormón gibberellín riadi rast rastlín na molekulárnej úrovni. Aktivita génu z biosyntézy gibberellínu je významne zvýšená u raže nesúcej gén Ddw1. Tento poznatok použili na vývoj nových selekčných nástrojov, ktoré je možné použiť na kríženie Ddw1 v elitnom šľachtiteľskom materiáli. Vedci chcú teraz stavať na ústrednom aspekte „zelenej revolúcie“, kedy v polovici 20. storočia viedlo rozšírenie tzv. „Polotrpasličích“ odrôd k enormnému nárastu výnosov, okrem iného preto, že krátke stonky môžu niesť oveľa ťažšie klasy bez toho, aby dochádzalo k poliehaniu. Molekulárne údaje ukazujú, že Ddw1 by mohol byť tiež kľúčom k zvýšeniu tolerancie raže voči suchu.
S cieľom predpovedať výkonnosť šľachtenia v rôznych klimatických scenároch chcú vedci vytvoriť prvý model raže v rámci programu „RYE-SUS“. Ďalšími znakmi, na ktoré sa chcú zamerať, je koreňový systém, ako aj genetická a molekulárna podstata mrazuvzdornosti raže.
Zdroj: topagrar.com
