Sucho trvajúce už od jarných mesiacov sa výraznou mierou pričinilo o výrazne zníženie úrod sóje v roku 2022 oproti minulým podstatne úspešnejším rokom. Zakladanie porastov prebiehalo bez problémov, zriedkavé dažde v podstate ani neprerušili sejbu alebo len krátkodobo. Úhrn zrážok za mesiace apríl až august v mnohých oblastiach nepresiahol 100 mm. Prvé prejavy sucha na rastlinách začali už na prelome mája a júna.
Prejavy sucha začiatkom júla.
Veľmi nepriaznivo sa prejavovali vysoké teploty, ktoré v jednotlivých vlnách horúčav od júna až do augusta prispievali k negatívnej bilancii vody v pôde aj v rastlinách. Nároky na vlahu sú od začiatku života novej rastliny vysoké. Semeno na vyklíčenie potrebuje 150 % hmotnosti vody vzhľadom k vlastnej hmotnosti. Najvyššie nároky na vlahu má od začiatku tvorby kvetných pukov po ukončenie nalievania semien v strukoch. To činí cca 300 mm zrážok. Zároveň vyššia vzdušná vlhkosť priaznivo ovplyvňuje vývoj sóje. Pritom už od apríla niekedy relatívna vzdušná vlhkosť klesala na 25 % aj menej a to aj v noci, čo sú hodnoty bežné na púštiach.
Ďalším nepriaznivým faktorom bola vyššia koncentrácia ozónu, ktorý pôsobí na rastliny toxicky a vysoká intenzita UV žiarenia. Všeobecne úspešnejšie boli skoré sejby, niektorí pestovatelia siali už koncom marca. V tomto roku mali rastliny vyvinutý silný kolovitý koreň, pretože rastliny museli dosiahnuť na vodu v hlbších vrstvách pôdy, ako postupne klesala pôdna vlaha vo vrchnejších vrstvách.
Skorá odroda začiatkom septembra.
Sója je plodina, ktorá má na začiatku vegetačného obdobia slabšiu konkurenčnú schopnosť až do zapojenia porastu, čo trvá aj 2 mesiace, pri chladnejšom počasí aj viac. Od sejby do zapojenia porastu majú buriny dostatok času a priestoru na rast. Správne načasovanie herbicídnej ochrany je jedným z rozhodujúcich faktorov, ktoré sa podieľajú na dobrej úrode. Pri skorých sejbách, kde ešte napršali nejaké zrážky bola účinnosť preemergentných herbicídov dobrá. Pri neskorších termínoch bola účinnosť slabá a nasledovali aplikácie postemergentov. Naďalej pokračuje šírenie láskavcov (ohnutý, zelenoklasý a ich krížence) rezistentných voči ALS inhibítorom. Z trvácich burín sa viac šíri palina obyčajná a v niektorých oblastiach glejovka americká, ktorých regulácia v sóji je nemožná.
Pukanie strukov po dažďoch.
Choroby sa objavovali veľmi zriedkavo, najviac biela hniloba ale bez typických príznakov a fuzariózne vädnutie.
Zo škodcov sa hojne vyskytoval roztočec chmeľový, najviac na oslabených porastoch na ľahších pôdach. Keďže žije na spodnej strane listov, aplikácie postrekovačmi bez podpory vzduchu mali iba slabý efekt. Lepšie výsledky boli pri použití poľnohospodárskych dronov. V závere vegetácie sa pomerne hojne vyskytovala cifruša bezkrídla, ale cicaním už nespôsobila zásadné škody.
Zber začal už v polovici augusta u skorých trojnulových odrôd. Dvojnulové asi 10 dní neskôr. Na mnohých porastoch začalo pukanie strukov už pred dažďami, najmä u skorých odrôd. V septembri však prišli výdatné dažde, ktoré zmiernili obrovský deficit vlahy, často napršalo viac ako bol úhrn za celé vegetačné obdobie ale dozretej sóji už nepomohli, naopak po asi 3 týždňoch dažďov dochádzalo k zvýšenému pukaniu strukov a výskytu patogénnych aj saprofytických húb na bôboch. Napadnutie bežne dosahovalo 1 – 10 %, boli však porasty aj s oveľa vyšším percentom napadnutých semien, k tomu ešte pozberaných s vyššou vlhkosťou, čo spôsobovalo značné problémy pri predaji. Niektoré plochy bolo nutné zmulčovať kvôli veľkému napadnutiu semien a množstvu vypukanej sóje. Dosť často najmä na ľahších pôdach sa vyskytli porasty, kde v strukoch sa nevyvinuli semená. Celkovo boli rastliny nízke, väčšinou 50 – 60 cm, ale často len okolo 30 cm. Veľmi častým javom bolo núdzové dozrievanie semien, ktoré boli vysušené v mliečnej zrelosti, mali síce nízku vlhkosť, ale ostali zelené. Ak ostali takéto porasty na poli počas dažďov tieto semená boli napadnuté hubami ako prvé už po pár dňoch.
Napadnutie semien a strukov hubami.
Úrody sa pohybovali od niekoľkých kilogramov až mierne nad 3 tony z hektára. Vyslovene rozhodujúcim faktorom bolo množstvo zrážok. Sucho si najviac odniesli skoré odrody, kde väčšinou aj opticky dobré porasty dali zväčša 0,8 – 1,2 t/ha.
Záverom možno povedať, že ani intenzifikačné zásahy ako aplikácie listových hnojív, prípadne v kombinácii s podpornými stimulačnými látkami nepriniesli požadovaný efekt kvôli obrovskému pôdnemu suchu, ale aj mimoriadne nízkej vlhkosti vzduchu počas takmer celého vegetačného obdobia.
Semená zberané po dažďoch.
Autor: Ing. Peter Mižík, Agrofert o.z. Agrochémia
