Podľa prognóz OSN sa v nasledujúcich 30 rokoch svetová populácia zvýši o 2 miliardy na 9,7 miliárd v roku 2050. Tento nárast sám osebe znamená, že musíme zmeniť spôsob, akým potraviny pestujeme, produkujeme a konzumujeme. Produkcia potravín sa bude musieť zvýšiť, pričom je zároveň potrebné zohľadniť aj zmenu klímy. Pred vedcami, hlavne biológmi a šľachtiteľmi rastlín, sú to náročné výzvy podobne ako v minulosti.
V tejto súvislosti by sme mali o to viac reflektovať na slová vedca a šľachtiteľa rastlín Normana Borlauga oceneného Nobelovou cenou za mier v roku 1970: „Naša civilizácia je založená na vede a technike. Aby sme zaistili nepretržitý pokrok, my vedci musíme rozpoznávať a vyhovieť potrebám a požiadavkám našich blížnych. Budúcnosť sveta závisí od vedy a od politikov vedených vedcami.“ V čase Normana Borlauga bolo šľachtenie rastlín „čiernym“ umením. Do roku 1968 bola zelená revolúcia kritizovaná ako environmentálne, kultúrne aj sociálne deštruktívna. Niekoľko laboratórnych vedcov si už vtedy začínalo klásť otázku, či molekula zvaná DNA hrá úlohu v dedičnosti a reprodukcii, ale toto podozrenie neprefiltrovalo do sveta praktickej vedy. A dokonca ani väčšina vedcov v tom čase nevedela, že zhluky interagujúcich génov spočívajú na prepletených vláknach DNA, zabalených do telies nazývaných chromozómy v bunkovom jadre. Dnes sa tieto informácie vyučujú na hodinách biológie na základných školách. Teraz známe výrazy ako „DNA“ a „gén“ v správach Borlauga ani pracovných poznámkach nefigurujú, pretože vedel málo o molekulárnom základe dedičnosti, pracoval výhradne s fyzikálnymi a biologickými vlastnosťami rastlín – s hrúbkou ich stoniek, počtom listov, časom kvitnutia, fotoperiodicitou, veľkosťou zŕn, odolnosťou proti chorobám atď.
Horšie je, že pšenica má asi štyrikrát toľko génov ako človek. Pre šľachtiteľov je táto obrovská genetická rozmanitosť zdrojom nádeje, ale aj frustrácie a nekonečnej tvrdej práce pri dosahovaní aj čiastkových výsledkov. V roku 1968, teda v roku, keď predstaviteľ americkej pomoci zaviedol pojem „Zelená revolúcia“, predniesol Borlaug prejav na mítingu o pšenici v Austrálii. Podľa neho, pred dvadsiatimi rokmi mexickí poľnohospodári pozberali asi 760 libier pšenice z každého vysiateho akra. Teraz, pri nových odrodách pšeníc tento údaj stúpol na takmer 2 500 libier na aker – strojnásobil úrodu z tej istej krajiny. To isté sa podľa neho udialo v Indii a neskôr v Pakistane.
Šľachtenie rastlín je považované za jednu z najdlhšie prebiehajúcich aktivít odhadujúcu sa až na 10 000 rokov. Vývoj civilizácií sprevádzal úspech šľachtenia rastlín, aj keď to verejnosť neuznávala. Dôvodom môže byť nepochopenie toho, čo zahŕňa šľachtenie rastlín. Koncept šľachtenia rastlín sa vyvíjal v závislosti od času, v ktorom bol formulovaný, ale bez toho, aby sa stratila podstata umenia a vedy o manipulácii s rastlinami pre človeka. Šľachtenie v masívnej miere umožnilo napredovaniu poľnohospodárstva a produkcii potravín, a tým aj masívnemu zníženiu potreby pracovnej sily v poľnohospodárstve a sústredeniu energie ľudstva v iných oblastiach. Aj keď existujú rozdiely medzi autormi, pokiaľ ide o ciele šľachtenia rastlín, jednou spoločnou témou je, že šľachtenie rastlín zahŕňa umenie a vedu s cieľom vyvinúť vynikajúce odrody. Potreba šľachtenia rastlín sa zvyšovala so zvyšujúcim sa počtom obyvateľstva na planéte. Ciele a výsledky šľachtenia sa stávali postupne kľúčovými a od ich dosiahnutia záviseli existenčné potreby ľudstva, t. j. výroba potravín, krmív, ale aj dôležitých surovín pre priemysel. Preto v nedávnej minulosti, ale aj v súčasnosti väčšina kultúrnych národov venuje tejto problematike primeranú pozornosť a starostlivosť.
V súčasnosti existuje množstvo šľachtiteľských metód, ktoré umožnili a umožňujú zvyšovať potreby ľudstva. Napriek tomu stále dominujú v pestovaní vo svete, ale aj v SR biologické materiály a odrody získané klasickými technikami šľachtenia ako sú: šľachtenie líniových odrôd, šľachtenie samoopelivých odrôd, šľachtenie klonových odrôd a šľachtenie hybridov. V súčasnosti sa ale stále viac do popredia dostávajú techniky mutačného šľachtenia (využitie fyzikálnych a chemických mutagénov), metódy pletivových kultúr (fúzie protoplastov, dihaploidy, mikrovegetatívne množenia), šľachtenie pomocou markerov (molekulárne markery, mapovanie QTL),šľachtenie s genetickou modifikáciou (cisgenný prístup, transgenný prístup a iné techniky GM) a v neposlednom rade sa rozvíjajú vo svete aj ekologické prístupy v šľachtení rastlín.
Hoci vo svete sú niektoré spomínané novšie šľachtiteľské techniky značne rozšírené, v EÚ a rovnako v SR sú zakázané. Ide o všetky špeciálne šľachtiteľské metódy pomocou úpravy génov, ktoré umožňujú generovanie geneticky modifikovaných organizmov. Za súčasného stavu, po rozhodnutí Európskeho súdneho dvora z roku 2018, podľa ktorého úpravy genómov podliehajú smernici EÚ z roku 2001, ktorá zakazuje geneticky modifikované organizmy, nemôže byť táto technológia v EÚ použitá. V súčasnosti vedci zo 120 ústavov z celej Európy požiadali európsku komisiu, aby zrušila rozhodnutie súdu. Tvrdia, že špecifické šľachtenie a úprava genómu sú zrýchleným ekvivalentom tradičných šľachtiteľských techník a mohli by zvýšiť genetickú rozmanitosť plodín, obmedziť používanie pesticídov a zlepšiť vývoj zdravých potravín. Holandsko a Estónsko vedú koalíciu 14 členských štátov EÚ, ktorá vyzýva budúcu Európsku komisiu, aby aktualizovala zákony EÚ o GMO, pokiaľ ide o takzvané nové techniky šľachtenia rastlín (NPBT). 12 ďalších členských štátov EÚ podporilo bod diskusie, ktorý pridala holandská delegácia na posledné stretnutie ministrov poľnohospodárstva EÚ. Okrem Holandska a Estónska je na zozname krajín EÚ podporujúcich „jednotný prístup“ k NPBT Belgicko, Cyprus, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Portugalsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko ale aj Veľká Británia. Ministri poľnohospodárstva požadujú, aby komisia do apríla 2021 dokončila štúdiu o stave nových genomických techník podľa právnych predpisov EÚ…
K vylepšovaniu plodín šľachtením rastlín dochádza v súkromnom, ale aj verejnom sektore a trh s osivom je rozdelený na trh komerčný a nekomerčný. Spolu s vývojom moderných biotechnológií a genetického inžinierstva prešiel medzinárodný komerčný trh s osivom procesom koncentrácie, keď stále väčšie trhové podiely pripadajú malému počtu veľkých medzinárodných korporácií. S príchodom genetickej modifikácie plodín sa šľachtiteľské spoločnosti stále viac snažia chrániť svoje vynálezy prihlasovaním patentov na rastlinný materiál a produkčné techniky, čo vedie k nezhodám medzi poľnohospodármi, spoločnosťami a verejnosťou. Jedným z hlavných tém diskutovaných v tejto súvislosti je fakt, že patentované odrody nemôžu byť používané inými šľachtiteľmi k produkcii nových odrôd, čo by znižovalo konkurencieschopnosť najmä menších šľachtiteľských a osivárskych firiem na trhu s osivami v EÚ. Dňa 19. septembra 2019 poslanci Európskeho parlamentu prijali uznesenie, kde sa uvádza, že nové odrody rastlín získavané tradičnými postupmi šľachtenia, ako je kríženie a selekcia, by sa nemali dať patentovať. Obávajú sa totiž scenára, že by sa patentované odrody plodín ocitli v rukách niekoľkých nadnárodných agrokorporácií. Tie by si potom mohli zvyšovať ceny, ako by sa im zachcelo. Odrazilo by sa to na genetickej rôznorodosti a potravinovej bezpečnosti.
Pokiaľ v tejto súvislosti hovoríme o patentoch v rámci EÚ, tieto sú formou duševného vlastníctva, vďaka ktorým môžu ich držitelia zabrániť ostatným, aby vyrábali, používali alebo predávali ich vynálezy. Týmto spôsobom povzbudzujú investície do inovácií. Patentovateľné vynálezy musia byť nové, inovatívne a využiteľné v priemysle. Odrody rastlín, plemená živočíchov a biologické procesy vytvárania rastlín a živočíchov sa patentovať nedajú. Patentovať sa však môžu mikrobiologické procesy a ich výsledky. Problém tu však je v tom, čo sa pod tým presne rozumie. V súčasnosti šľachtitelia v rámci EÚ ako aj SR môžu svoje nové odrody chrániť prostredníctvom práv k odrodám rastlín. Rozdiel s patentami tu spočíva v tom, že odrody chránené týmito právami môžu používať ďalší šľachtitelia na vyvíjanie nových odrôd, čo posilňuje konkurencieschopnosť v rámci EÚ.
Keď si teda kladieme otázku kam smeruje slovenské šľachtenie, musíme načrieť do jeho nedávnej minulosti až po jeho súčasnú podobu.
Prvé pokusy so zlepšovaním odrôd na Slovensku sa objavili v roku 1870 s pšenicou ozimnou v Sládkovičove. Ako východiskové sa použili krajové odrody pšenice ozimnej, ktoré sa vylepšili hromadným výberom. V roku 1912 pred prvou svetovou vojnou vzniklo práve tu prvé šľachtiteľské pracovisko na území dnešnej SR, ktoré sa sústreďovalo hlavne na šľachtenie obilnín. V šľachtení sa vtedy uplatňoval vplyv Vysokej školy poľnohospodárskej vo Viedni s osobnosťami ako prof. Tschermak a Fruhwirth a Poľnohospodárskej akadémie v Magyarorváre (prof. Grábner). V tomto období najčastejšou metódou bol hromadný a individuálny výber. Kríženie sa využívalo len v malej miere. V medzivojnovom období vzniklo až 27 šľachtiteľsko-osivárskych pracovísk na území dnešnej SR, ktoré sa venovali širokej škále plodín. Po druhej svetovej vojne sa popri odrodách získaných výberom, začali objavovať aj odrody získané kombinačným krížením. V povojnovom období fungovalo až 18 pracovísk zaoberajúcich sa šľachtením rastlín, pričom väčšina z nich fungovala v iných organizačných štruktúrach až do roku 1990. V súčasnosti je najväčším slovenským organizačným subjektom podľa počtu slovenských registrovaných odrôd Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum (NPPC) s Výskumným ústavom rastlinnej výroby (VÚRV) a so svojimi tromi pracoviskami v Borovciach, Vígľaši-Pstruši a v Malom Šariši. Ďalšie subjekty venujúce sa tejto problematike v SR by sme zrátali na prstoch jednej ruky. Je to zarážajúci proces transformácie, keď v ČR v súčasnosti existuje pre šľachtenie obilnín 7 pracovísk, strukovín 3 pracoviská, olejnín 3 pracoviská, krmovín 9 pracovísk, pre zemiaky 9 pracovísk, repu 3 pracoviská, zeleninu 6 pracovísk, pre ovocie 4 pracoviská, vinič 5 pracovísk, kvetiny 4 pracoviská a pre chmeľ 1 pracovisko.
Pre SR je teda nesmierne dôležité rozvíjať a udržiavať pracoviská, ktoré poskytujú v rámci vedecko-výskumného pokroku jednu z najvyšších pridaných hodnôt pre poľnohospodárstvo. Európsky semenársky sektor, vývojári technológií a verejní výskumníci sú svetovými lídrami vo vývoji vylepšených metód šľachtenia rastlín. Toto odvetvie je vysoko inovatívne a investuje až 20 % svojho obratu do výskumu a vývoja, aby neustále poskytovalo poľnohospodárom tie najlepšie odrody, ktoré vyhovujú potrebám vysokoproduktívneho a udržateľného poľnohospodárstva, ako aj požiadavkám spotrebiteľov. V neposlednom rade sú alfou a omegou pri riešení nasýtenia obyvateľstva a hospodárskych zvierat. Toto všetko by malo mať MPRV SR na zreteli pri modernizácii tohto sektora v rámci SR (modernizácia technologická , prístrojová, strojová, personálna…). Najlepšie predpoklady pre tvorbu nových slovenských perspektívnych odrôd s aktívnym prístupom poľnohospodárskeho výskumu má v SR NPPC, ktoré spája výskumníkov, vedcov aj samotných šľachtiteľov. Táto organizácia sa môže oprieť o širokú vedeckú spoluprácu s domácimi, ale aj zahraničnými univerzitami a výskumnými pracoviskami v tejto oblasti. Má teda najlepšie predpoklady pre implementáciu európskych i svetových poznatkov v tejto oblasti do slovenskej poľnohospodárskej praxe. Samozrejme, aj táto organizácia má rezervy v prenose najnovších poznatkov v tejto oblasti pre aplikačnú prax, keď zaostáva v modernej vybavenosti pokusníckou, osivárskou ale aj celkovou poľnohospodárskou technikou, potrebnou pre širšiu aplikovateľnosť úspešných výsledkov výskumu a šľachtenia a ich prenosu do poľnohospodárskej praxe. V tejto súvislosti treba vyzvať slovenských pestovateľov, aby sa viac opierali o domáce šľachtenie a domáce odrody. Všeobecne platí, že najlepšie výsledky dávajú odrody šľachtené a dlhodobo skúšané tam, kde sa budú pestovať. Toto tvrdenie je umocnené v súčasnosti aj klimatickou zmenou, ktorá prebieha na Slovensku aj extrémnymi výkyvmi počasia v jednotlivých pestovateľských ročníkoch. Domáce odrody vytvorené v tejto geografickej oblasti môžu svojou plasticitou vo výkonnosti tlmiť tieto nepriaznivé faktory. NPPC sa môže oprieť o najširšie a najrozmanitejšie portfólio slovenských odrôd pšenice letnej, keď má vo svojom portfóliu 28 odrôd pšenice letnej formy ozimnej, z toho 6 s najvyššou potravinárskou E kvalitou (PS Kvalitas, PS Luana, PS Dobromila, MS Maidis, PS Borna a MS Sympatie). Ešte širšie portfólio – až 9 registrovaných odrôd je k dispozícii s kvalitou A a A/E. Disponuje plastickou úrodovou nepotravinárskou stálicou (PS Jeldka), ktorá je kontrolnou odrodou štátnych odrodových skúšok a poskytuje vo všetkých oblastiach SR veľmi vysoké úrody pri veľmi dobrej odolnosti proti chorobám, a tým menšej náročnosti na chemickú ochranu. V rámci výskumného zamerania na šľachtenie odrôd produkujúcich látky prospešné zdraviu človeka bola registrovaná odroda pšenice PS Karkulka s purpurovou farbou zrna a so zvýšeným obsahom zdraviu prospešných antokyánov. V skúškach máme novošľachtenca s modrou farbou zrna s ešte vyšším obsahom antokyánov. Významnou odrodou s pridanou hodnotou je PS Amylka, ktorá predstavuje odrodu vhodnú na využitie pre keksárenské účely a výrobu potravinárskych chuťoviek. Má nižší obsah N látok, nízku väznosť vody múkou a vysoký obsah amylózy. Pre nasledujúcu jarnú sezónu, pre ktorú sú známe výpadky v osevoch ozimín na rok 2021, môžu byť významnou náhradou osivá odrôd pšenice letnej formy jarnej, kde disponuje NPPC najširším portfóliom tohto druhu v SR, keď má registrovaných až 6 odrôd pšenice jarnej (Slovenka a PS Vejana s potravinárskou kvalitou A, obidve osinaté formy a PS Perlička, Zelenka, Voskovka, Viera s potravinárskou kvalitou A/B, všetko bezosinaté formy). V NPPC sa výskumníci a šľachtitelia venovali problematike šľachtenia druhov pšenice vhodných pre ekologické formy hospodárenia, prípadne s nižšou potrebou aplikácie pesticídov a minerálnych hnojív. Je to v súlade s novou poľnohospodárskou stratégiou EÚ. V rámci tohto zamerania má SR registrovanú prvú slovenskú odrodu pšenice špaldovej ozimnej PN Mislina, 3 prvé slovenské odrody pšenice dvojzrnovej (PN Badurka, PN Durgalova a PN Zirnitra) či prvú odrodu pšenice pološpaldovej PS Ľubica, o ktorú je na trhu veľký záujem. Najširšie portfólio odrôd v SR poskytuje NPPC aj v rámci tritikale ozimného (4 odrody, z toho jedna kontrolná v ŠOS: PS Tecko, Pletomax, Pingpong a Mareto). Tieto poskytujú dlhoročne veľmi stabilné a vysoké úrody, a najmä v zemiakovej a horskej oblasti je stabilita úrod podstatne vyššia ako pri pšenici ozimnej, kde túto plodinu v nepriaznivých ročníkoch prekonávajú v úrodách až o 1 t/ha.
Pre náhradu výpadkov v oseve ozimných obilnín budú významné aj možné náhrady na jar 2021 v oseve v ovse siatom, prípadne nahom. Tieto druhy obilnín sú spomedzi všetkých obilnín z environmentálneho hľadiska najmenej náročné na pesticídnu ochranu a minerálne hnojenie. V rámci týchto komodít si NPPC v SR udržuje už dlhoročnú dominanciu v portfóliu ponúkaných odrôd a v ich pestovateľských plochách. Pri ovse siatom jarnom ponúka 10 odrôd (Zvolen, Vendelin, Valentin (kontolná odroda ŠOS), Viliam, Prokop, Vojtech, Vit), z toho 2 odrody s čiernou farbou plevy (Hucul, Norik) a jedna s najvyšším obsahom zdraviu prospešných betaglukánov (Václav). Pri ovse nahom je to 6 odrôd (Tatran (kontolná odroda ŠOS), Hronec, Važec, Dunajec a odrody s najvyššou potravinárskou kvalitou Inovec a Podpolanec). Rovnako NPPC disponuje jedinou odrodou ovsa siateho ozimného PS Pankrác.
Významným obohatením ponuky pre jarné osevy môžu byť už tradične najširšie ponúkané portfólia odrôd maku siateho v SR v podobe 9 registrovaných odrôd maku siateho modrosemenného (Gerlach, Opál, Bergam, Maratón, Major, či novšie registrované MS Harlekyn, MS Zafir, MS Topas, MS Diamant) a 1 odrody maku siateho bielosemenného (Albín).
NPPC je subjekt, ktorý sa najdlhšie venoval šľachteniu viacročných krmovín a má najširšie a najpestrejšie portfólio slovenských odrôd viacročných krmovín. Tejto skupine plodín sa vracia v súvislosti s novou poľnohospodárskou politikou EÚ ich nezastupiteľný význam v podobe nezastupiteľných bielkovinových krmív pre živočíšnu výrobu, plodín obohacujúcich pôdu o úrodotvorný dusík, bez potreby dodatočného minerálneho hnojenia, plodín zanechávajúcich v pôde veľké množstvo organickej hmoty a v neposlednom rade plodín nesmierne environmentálne prijateľných a nenáročných na pesticídnu ochranu. NPPC disponuje 4 odrodami lucerny siatej (Lubona, Vanda, Vali, Lucia), 4 odrodami ďateliny lúčnej tetraploidnej (Mazurka, Magura, Margot, Sigord), 6 odrodami ďateliny lúčnej diplodnej (Marieta, Manuela, Viglana, Poľana, Slatina, Podjavorina) a 1 odrodou ľadenca rožkatého (Polom).
Aby sme doplnili celkové portfólio registrovaných odrôd NPPC nesmieme opomenúť jedinú slovenskú odrodu pohánky siatej Špačinská 1, ktorá si získava obľubu u spotrebiteľov preferujúcich zdravú výživu.
Pevne veríme, že slovenské šľachtenie a tvorba nových odrôd má nezastupiteľné miesto vo výskume a napredovaní celého slovenského pôdohospodárstva a že si túto skutočnosť uvedomia aj domáci pestovatelia, ktorí sa budú spoliehať na overené domáce odrody. Určite aj pre nadchádzajúcu jarnú sezónu je z čoho vyberať.
Autor: Ing. P. Hozlár PhD., VÚRV, VŠS Vígľaš-Pstruša
