Odborné podujatie, ktoré každoročne organizuje spoločnosť Corteva, sa v tomto roku po prvýkrát konalo v priestoroch výstaviska Agrokomplex. Bohatý odborný program pritiahol 19. januára do pavilónu K viac ako 500 návštevníkov.
Úvodné vystúpenie patrilo predsedovi SPPK Emilovi Machovi, ktorý zhodnotil aktuálnu situáciu v agrosektore. Tá nie je podľa jeho slov jednoduchá, no možno badať určité prvky zlepšenia. V tomto smere sa dotkol hlavne nového strategického plánu a možností financovania zo zdrojov novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Za pozitívne označil zvýšenie spolufinancovania II. piliera z 25,7 % na 36,92 %, čo do sektora prinesie viac, nevyhnutne potrebných, štátnych zdrojov. Pomôcť v rozvoji by podnikom mali okrem investičnej pomoci aj pripravované finančné nástroje. Predseda komory sa zaoberal aj oblasťou enviro-klimatických cieľov, ktoré kladú na poľnohospodárov zvýšené nároky za menej peňazí. Na záver však dodal, že už nevidí priestor na to, aby boli poľnohospodári označovaní len za poberateľov dotácií.
Na podujatí vystúpil aj predseda SPPK Emil Macho, ktorý zhodnotil aktuálnu situáciu v sektore.
Aktuálne témy v herbicídnej ochrane obilnín
Odborná časť podujatia sa vo svojej prvej časti zamerala na problematiku regulácie burín. O jesennej kontrole ťažko ničiteľných burín v obilninách hovoril doc. Ing. Miroslav Jursík, PhD. z ČZU v Prahe. Pestovateľov v prvom rade upozornil na vplyv teploty na účinnosť herbicídov. Tento problém sa dotýka najmä sulfonylmočovín a im príbuzných látok, ktoré pri teplote pod 10 oC môžu vykazovať zníženú účinnosť. Pričom niektoré herbicídy môžu pri teplotách pod 5 oC zlyhávať fatálne.
Pre úspešnú herbicídnu ochranu je potrebné poznať tiež faktory, ktoré ovplyvňujú selektivitu herbicídov na jeseň. Upozornil, že raž a jačmeň sú na fytotoxicitu herbicídov viac citlivé ako pšenica. Za najrizikovejšiu fázu označil BBCH 10-12. Pozor si treba tiež dávať na nízke teploty krátko pred a po aplikácii, kedy dochádza k spomaleniu fyziologickej aktivity a teda dvojitému stresu pre rastliny. V oblasti problematických burín upozornil na expanzívne šírenie trávovitých burín. To spôsobujú jednak dlhé suché periódy vyhovujúce práve trávam, ale aj zmeny v agrotechnike a prechodom na minimalizačné technológie. V neposlednom rade to spôsobuje aj znižovanie spektra účinných látok a ľahké vytváranie rezistentných populácií burín. Na poliach sa tak vo väčšej miere začínajú vyskytovať stoklasy, mätonohy, kostravy, lipnice, ale aj pýr.
Ako na buriny v kukurici a slnečnici
Tejto téme sa venoval Ing. Juraj Lipták zo spoločnosti Corteva. Podľa štatistiky za ostatných 17 rokov došlo k výraznému nárastu postemergentných herbicídnych ošetrení v kukurici, ktoré sa v roku 2022 využilo na 68 % porastov. V portfóliu spoločnosti je na komplexné preemergentné a postemergentné ošetrenie burín v kukurici v ponuke kombinácia prípravkov Balaton Plus a Story. Kombinácia až štyroch účinných látok poskytuje komplexný účinok cez listy aj pôdu. Čisto postemergentné riešenie poskytuje prípravok Principal Plus, ktorý kombinuje tri osvedčené účinné látky dicamba, nicosulfuron a rimsulfuron. Aplikačné okno pre tento prípravok je 2. až 9. list kukurice v dávke 480 g/ha vždy so zmáčadlom Vivolt alebo Šaman. Prípravok je tiež vhodný pre TM kombináciu s pôdnymi herbicídmi, čím sa rieši problém etapovito vzchádzajúcich burín.
Vysoko efektívny prípravok na herbicídnu ochranu slnečnice je prípravok Viballa, o ktorom hovoril Ing. Ján Vojtko. Herbicíd Viballa je založený na účinnej látke halauxifen-methyl, ktorá veľmi dobre reguluje ambróziu, podslenčník, mrlíky, voškovníky a láskavce. Prípravok je možné použiť v širokom aplikačnom okne od 4. do 8. listu všetkých hybridov slnečníc. Dôležitou vlastnosťou prípravku je aj to, že po aplikácii nie sú žiadne obmedzenia v sejbe následných plodín.
Riešenia herbicídnej ochrany kukurice predstavil Ing. Juraj Lipták.
Ako riešiť deficit účinných insekticídov
O problematike insekticídnej ochrany v kontexte účinnosti povolených prípravkov a rastúcej rezistencie populácie škodcov hovoril doc. Ing. Jan Kazda, CSc. z ČZU v Prahe. V prvom rade vyjadril názor o iracionalite zákazu insektícídneho merenia, kedy pri repke sme namiesto 8 ml imidaklopridu na hektár nútení v troch postrekoch aplikovať foliárne 300 ml organofosfátu a 50 ml pyretroidov. Za rastúci problém označil skočku repkovú. Ochrana proti nej je v súčasnej dobe postavená na pyretroidoch. Pri ich opakovaných aplikáciách a vysokej početnosti skočiek v porastoch sa nie je možné vyhnúť selekcii rezistentných populácií. Rezistencia voči pyretroidom je potvrdená vo Veľkej Británii, Nemecku a v niektorých ďalších krajinách. ČR sa nachádza presne na rázcestí medzi rýchlym prechodom k rezistencii a udržiavaním citlivosti pri populáciách, zrejme ale len určitú dobu. Dlhodobé udržanie citlivosti pri súčasných podmienkach považuje za nereálne.
Problémy s rezistenciou rastú aj u populácií blyskáčikov, kde je u niektorých populácií zaznamenaná rezistenica aj voči účinnej látke indoxacarb, ktorá zatiaľ predstavovala jediný plno účinný insekticíd na blyskáčika repkového. Príčinou rezistencie blyskáčika voči pyretroidom je vyššia aktivita enzýmov cytochrómu P450 v telách rezistentných jedincov. Ide o metabolickú rezistenciu, ktorej vývoj bol urýchlený používaním nízkych dávok pyretroidov.
Dodatočný zdroj lacného dusíka biologickou cestou
Spoločnosť Corteva Agriscience prekročila prah firmy zameranej na chemickú ochranu a svoju ponuku rozšírila o biologický prípravok Utrisha N. Ten je založený na baktérii methylobacterium symbioticum, ktorá preniká cez prieduchy do rastliny, kde v listoch premieňa N2 na NH4+, ktorý je priamo využiteľný rastlinou. Vďaka symbiotickej fixácii tak táto baktéria dokáže počas vegetačného obdobia pre rastlinu nafixovať až 30 kg/ha N. Dávka prípravku je 333 g/ha pre všetky poľné a záhradnícke plodiny s registráciou aj do ekologického poľnohospodárstva. Spoločnosť odporúča vo vlhkých oblastiach pre maximalizáciu úrod ponechať úroveň dusíkatého hnojenia na bežných dávkach a aplikovať prípravok Utrisha N. V suchých oblastiach sa odporúča v prípade aplikácie prípravku znížiť dusíkaté hnojenie o 20 %. To potvrdzujú aj výsledky pokusov, ktoré boli s prípravkom Utrisha N realizované v spoločnosti Ditana, s.r.o., o čom hovorila Ing. Alena Bezdíčková. Aplikácia prípravku v jarnom jačmeni v BBCH 31 nahradila 20 % aplikovaného dusíka (18 kg/ha), pričom tento porast, kde bol dusík aplikovaný v dávke 72 kg/ha, dosiahol vyššiu úrodu ako ten, ktorý bol hnojený nezníženou dávkou dusíka (90 kg/ha). Prezentované výsledky z výskumu a praxe poukázali na to, že biologický prípravok Utrisha N môže pestovateľom priniesť nielen úsporu, ale aj vyšší zisk.
Zaujímavé výsledky výskumu odprezentovala Ing. Alena Bezdíčková, PhD. zo spoločnosti Ditana, s.r.o.
Autor: Tomáš Baran, Naše Pole
