Slovenská technológia ROKOSAN, ako komplexná aminokyselinová náhrada za základné anorganické hnojenie pôdy, listovú výživu a ošetrenie osív, si po päťročných veľkoplošných poľných skúškach a komerčných aplikáciách našla uplatnenie aj v ďalekom Uzbekistane.
Za ostatné roky bola pôda v tejto stredoázijskej krajine prechemizovaná, doslova zbavená mikroorganizmov, s klesajúcou úrodnosťou a mizivým revitalizačným účinkom. Bola to veľmi náročná, avšak úspešná cesta, výsledkom ktorej je presvedčenie širokej vedecko-výskumnej obce, že aminokyselinové „čudo“ (ako nazývajú uzbeckí farmári ROKOHUMIN) je tým správnym liekom a aminokyselinovým štartérom na doslova „zomierajúci“ uzbecký pôdny fond.
Projekt ekologizácie, sebestačnosti vo výrobe aminokyselinových hnojív, potravinovej bezpečnosti a zvýšenia zdravia obyvateľstva v Uzbekistane je ďalším úspechom slovenskej spoločnosti, ktorá bola koncom minulého roka vyhodnotená organizáciou EUTECH (Európska technologická komora) ako jedna z 10 svetových technológií, ktoré významne prispievajú k Cieľom udržateľného rozvoja OSN, konkrétne v riešení SDG 2 – Koniec hladu.
Cieľom tejto vedecko-výskumnej štúdie uzbeckých akademikov je na pokračovanie poskytnúť a predstaviť širokej slovenskej odbornej poľnohospodárskej obci, farmárom a pestovateľom dosiahnuté výsledky pri aplikácii našich produktov na rôzne druhy poľnohospodárskych kultúr, s dôrazom na radikálne zlepšenie štruktúry a kvality pôdy a zvýšenie jej úrodnosti v podmienkach strednej Ázie.
Úvod
V Uzbekistane je výmera zavlažovanej pôdy obmedzená v dôsledku klimatických zmien, nedostatku vody, zvýšenej salinity pôdy, nepriaznivého počasia a negatívneho vplyvu škodcov a chorôb. To spôsobuje veľké ťažkosti pri získavaní väčšej a kvalitnej úrody. V akýchkoľvek pôdnych a klimatických podmienkach je jednou z naliehavých úloh dneška pestovanie poľnohospodárskych produktov, ktoré sú odolné voči vonkajším faktorom, chorobám a škodcom, skoro dozrievajú, majú vysokú úrodnosť a kvalitu.
V súčasnosti je veľmi ťažké bez vedecky podloženého rozvoja pestovania bavlny a obilia zabezpečiť obyvateľstvo potravinami a priemysel dostatočným množstvom surovín. Jedným zo spôsobov, ako vyriešiť problém skorého klíčenia semien poľnohospodárskych plodín, zlepšiť rast a vývoj rastlín v nepriaznivých poveternostných podmienkach, je ošetrenie osív pred sejbou a rastlín počas vegetačných období rastovými regulátormi.
V mnohých vyspelých krajinách sveta sa v súvislosti s globálnymi klimatickými zmenami vo veľkej miere využívajú v poľnohospodárskych plodinách fyziologicky aktívne látky, stimulanty.
Rastlinné fytohormóny zároveň priaznivo vplývajú na zabezpečenie zdravého klíčenia, intenzívneho rastu a vývoja sadeníc, ako aj na reguláciu fyziologických procesov, čím sa dosahujú vysoké a kvalitné úrody v dôsledku zlepšenia aktivity enzýmov, biosyntézy aminokyselín, nukleových kyselín, bielkovín, akumulácie a distribúcie živín, fotosyntézy, dýchania a celkovej aktivity metabolizmu. Vedci z mnohých výskumných ústavov vykonali mnoho vedeckých štúdií na zistenie pozitívnych účinkov fyziologicky aktívnych látok na poľnohospodárske plodiny a vedecký výskum v tomto smere pokračuje.
F. L. Kalinin, Yu. G. Merezhinsky (1965) stanovili pozitívny vplyv fyziologicky aktívnych látok na zvýšenie klíčivosti a energie klíčenia poľnohospodárskych semien, urýchlenie dozrievania plodín a zvýšenie odolnosti rastlín voči suchu, zasoleniu, chorobám a škodcom.
Fyziologicky aktívne látky spolu s organickými prísadami obsahujú aj prírodné fytohormóny. Z rastlinných fytohormónov giberelín reguluje delenie buniek a urýchľuje rast stonky do dĺžky, cytokinín urýchľuje delenie buniek, zlepšuje rast stoniek a výhonkov, ako aj metabolizmus v listoch, kyselina abscisová zastavuje rast v období vegetačného pokoja, inhibítory spomaľujú fyziologické a biochemické procesy (Nickell, 1984).
V. V. Polevoy (1965) zistil, že fytohormón auxín sa aktívne podieľa na výmene nukleových kyselín a bielkovín v rastlinných bunkách a aktivuje rast koreňov, stoniek a listov.
S. K. Abilev, I. K. Lyubimova (2002) zistili, že pod vplyvom fytohormónov sa zintenzívňuje proces fotosyntézy, zlepšuje sa metabolizmus, zvyšuje sa počet a hmotnosť plodov, zvyšuje sa odolnosť rastlín voči stresovým situáciám, zvyšuje sa odolnosť voči suchu a nepriaznivým poveternostným podmienkam spolu s vyššou odolnosťou voči patogénom a škodlivému hmyzu.
V štúdiách E. R. Vilenský (1984) zaznamenal, že zmeny v pohybe hormónov spôsobené vonkajšími stresovými faktormi sú regulované biologickými fytohormónmi, ktoré zlepšujú mutagénny a ochranný systém rastliny a zabezpečujú rovnomerný priebeh fyziologických a genetických procesov v priaznivých alebo nepriaznivých podmienkach.
O. Sitniková (1966) zistila, že keď sú strukoviny ošetrené rastovými regulátormi ako HA, IAA, koreňový systém sa silne rozvíja, korene efektívne využívajú vodu v pôde a zvyšujú produktivitu fotosyntézy a v listoch množstvo voľnej vody pribúda a množstvo viazanej vody sa znižuje, v chladných ránach sa zvyšuje transpirácia a v horúcom období sa množstvo transpirácie znižuje, to znamená, že sa zvyšuje odolnosť rastliny voči suchu.
Sh. Abdualimov (2015) vo svojich štúdiách zistil, že pri ošetrení semien bavlníka v nepriaznivých klimatických podmienkach fyziologicky aktívnymi látkami sa klíčenie, rast a vývoj rastlín zrýchľuje, zvyšuje sa počet a plocha listov, produktivita fotosyntézy a úroda.
V štúdiách I. G. Riškov (1955) pozoroval, že pri predsejbovom ošetrení zrna ozimnej pšenice stimulantmi sa zrýchlilo klíčenie, zvýšila sa odolnosť sadeníc proti zimnému chladu, čo malo pozitívny vplyv na rast a vývoj rastlín a zvýšenie produktivity.
Vplyv stimulantov na klíčenie obilnín študovali vo svojich prácach N. M. Milnikov, V. N. Morokhovets. Pri ošetrení semien jačmeňa a pšenice prípravkom Agrohit dochádza vplyvom fyziologicky aktívnych látok k zvýšeniu aktivity auxínu v rastline, zvýšeniu obsahu RNA a DNA v bunkách (Bryantseva, 1965), v dôsledku čoho sa urýchli klíčenie zŕn o 6,7 – 9 %, rast a vývoj sa zrýchlili, počas vegetačného obdobia boli rastliny menej postihnuté septóriami, listovými škvrnitosťami, hrdzami a fuzariózou a úroda zrna sa zvýšila o 1,7 – 2 q/ha.
Stručný popis bioorganického hnojiva Rokohumín
Hnojivo vyrába slovenská firma Rokosan. Hnojivo obsahuje aminokyseliny – 18 %, humínové kyseliny – 13 %, dusík N – 14 %, fosfor P2O5 – 9 %, draslík K2O – 14 % a stopové prvky síra S – 0,5 %, ako aj mikroprvky železo, bór, zinok, meď a mangán, určené na listovú aplikáciu. Je to kvapalina čiernej farby s výrazným zápachom.
Rokohumín zlepšuje kvalitu enzýmov, urýchľuje metabolické procesy, urýchľuje fyziologické procesy prebiehajúce v rastlinách, ako aj ich rast a vývoj.
Aminokyseliny: premieňajú minerálne hnojivá z pôdy na formu ľahko absorbovanú rastlinami, pomáhajú zlepšovať proces fotosyntézy, zvyšujú množstvo chlorofylu v rastline, zlepšujú vývoj koreňového systému rastlín a vstrebávanie živín z pôdy, plnia funkciu boja proti stresu, zabezpečujú odolnosť rastlín voči suchu, zvyšujú odolnosť voči chorobám a škodcom, zlepšujú kvalitu úrody.
Kyselina humínová: zvyšuje rýchlosť dýchania a imunitu rastlín, priaznivo pôsobí na vývoj koreňového systému, udržuje úrodnosť pôdy, zvyšuje odolnosť rastlín voči zasoleniu.
Metodológia výskumu
Výskum na štúdium účinnosti bioorganického hnojiva Rokohumín na pšenicu ozimnú sa uskutočnil v rokoch 2015 – 2017 v podmienkach lúčno-sivých pôd regiónu Jizzakh v Uzbekistane.
Experiment pozostával z 3 variantov a bol zakladaný v štyroch opakovaniach. Schéma rozmiestnenia variantov je jednoliata. Každá parcela sa skladá z 8 riadkov dlhých 20 m. Celková plocha je 0,17 ha. Odroda pšenice ozimnej „Krasnodar-99“.
Terénny výskum sa uskutočnil v súlade s metodickými pokynmi „Metódy na vykonávanie poľných experimentov“ (T: 2007) a Workshopom o fyziológii rastlín (Moskva, 1982).
Pokus pozostával z nasledovných variantov:
1. variant – semená neboli ošetrené (kontrola),
2. variant – ošetrenie semien pšenice pred výsevom stimulátorom Humát draselný v dávke 1,0 l/t a odnožovania pšenice v dávke 0,3 – 0,4 l/ha,
3. variant – semená pšenice pred výsevom boli ošetrené bioorganickým hnojivom Rokohumín v dávke 5,0 l/t a odnožovania pšenice v dávke 2,0 – 3,0 l/ha.
Experiment analyzoval vplyv bioorganického hnojiva Rokohumín na klíčenie pšenice ozimnej v poľných podmienkach.
V roku 2015 bol podľa výsledkov v 1. pozorovaní pozorovaný počet sadeníc na 1 m2 315,3 – 376,4, v 2. pozorovaní 386,1 – 468,9 kusov, klíčivosť v kontrolnom variante bola 70,2 %, v 2. variante, kde boli semená pšenice ošetrené stimulantom Humát draselný 1,0 l/t – 77,7 %, v 3. variante, kde boli semená pšenice pred sejbou ošetrené bioorganickým hnojivom Rokohumín v množstve 5,0 l/t, bola klíčivosť 82,9 %.
Vplyvom bioorganického hnojiva Rokohumín sa zvýšila klíčivosť sadeníc o 12,7 % a počet zdravých sadeníc, ktoré prezimovali, bol 420,6 ks, čo je o 62,4 ks viac v porovnaní s kontrolou (tab. 1).
Podobný efekt ošetrenia je pozorovaný v experimentoch v rokoch 2016 a 2017.
Tabuľka 1: Vplyv stimulátora Humát draselný a bioorganického hnojiva Rokohumín na klíčenie semien pšenice ozimnej a počet sadeníc vzchádzajúcich zo zimovania.
Rast a vývoj pšenice na pokusnom poli sa pozoroval na začiatku každého mesiaca. V pokusoch mali regulátory rastu pozitívny vplyv na rast a vývoj pšenice.
K 1. 4. 2017 v 1. variante bez ošetrenia stimulantom bola výška pšenice 50,3 cm,pri ošetrení semien pšenice stimulantom Humát draselný pred sejbou v dávke 1,0 l/t a vo fáze odnožovania pšenice v dávke 0,3 – 0,4 l/ha sa v 2. variante výška pšenice zvýšila na 54,8 cm a v 3. variante ošetrenom bioorganickým hnojivom Rokohumín pred výsevom semien pšenice v dávke 5,0 l/t a vo fáze odnožovania a klasenia pšenice v dávke 2,0 – 3,0 l/ha bola výška 58,2 cm, podľa údajov z 1. mája 2017 boli tieto čísla 75,6 – 79,2 – 82,3 cm a podľa údajov k 1. júnu bola výška pšenice v týchto variantoch 92,4 – 95,5 – 98,5 cm (obr. 1).
Počet produktívnych odnoží vo variante 1 bol 365 kusov a vo variantoch 2 a 3 – 378 – 398 kusov (obr. 2).
Vo všeobecnosti boli priaznivé podmienky pre rast a vývoj pšenice pozorované v 3. variante s ošetrením bioorganickým hnojivom Rokohumín v dávke 5,0 l/t pred sejbou semien pšenice a v dávke 2,0 – 3,0 l/ha v poraste. Fáza odnožovania pšenice, kde ukazovatele výšky, odnožovania a počtu produktívnych stebiel pšenice boli vysoké.
V pokuse boli najvyššie ukazovatele pre počet zŕn v jednom klase, hmotnosť 1000 zŕn a úrodu pšenice pozorované v 3. variante, kde boli semená pšenice ošetrené bioorganickým hnojivom Rokohumín v dávke 5,0 l/t pred sejbou a vo fáze odnožovania a klasenia pšenice v dávke 2,0 – 3,0 l/ha bol počet zŕn v jednom klase 39,2 ks, hmotnosť 1000 zŕn je 33,1 g a úroda pšenice je 49,2 q/ha, čo je o 7,7 q/ha viac ako kontrola (obr. 3).
Podobné výsledky boli pozorované v experimentoch v rokoch 2015 a 2016.
Autori: B. Mamaraximov, G. T. Parpiev, Národné centrum pre vedomosti a inovácie v poľnohospodárstve, Taškentský región,
Ch. Umurzaqov, Z. T. Amanov, Centrum poľnohospodárskych služieb regiónu Jizzakh,
Ch. E. Machsadov, A. Ch. Umirzakov, G .R. Karayev, S. E. Machsadov, Vedecká experimentálna stanica Jizzakh Vedecko-výskumného ústavu selekcie, semenárstva a agrotechnológie pestovania bavlny, Uzbekistan
