Na základe celospoločenského konsenzu došlo v tejto stredoázijskej krajine k prijatiu realizácie projektu Štátneho programu ochrany, revitalizácie a detoxikácie pôdy. Boli prijaté a vstúpili do platnosti opatrenia v oblasti legislatívy a exekutívy, boli odsúhlasené striktné rozpočtové pravidlá. Štátna správa na čele s prezidentom krajiny pochopili akútnosť a naliehavosť riešenia tejto situácie a správne naštartovali model, ktorý by mal byť inšpiráciou aj pre SLOVENSKO. Je viac ako pravdepodobné, že slovenská technológia ROKOSAN, ako komplexná aminokyselinová náhrada za základné anorganické hnojenie pôdy, listovú výživu a ošetrenie osív, po päťročných veľkoplošných poľných skúškach a komerčných aplikáciách bude súčasťou a lídrom realizačného projektu v ďalekom Uzbekistane.
Od roku 2023, v spolupráci s výskumným kolektívom v Národnom centre agroservisu /AKIS/, sme začali participovať na riešení celospoločenských environmentálnych problémov, spätých so znižovaním úrodnosti a úbytkom mikroorganizmov, v dôsledku zvýšenia zasolenosti pôd a nadmerného používania anorganických hnojív. Dramaticky sa zvyšujúca aplikácia dusíkatých hnojív zapríčinila v krajine enormný nárast chorôb, plesní a hniloby. V neposlednom rade v ostatnom čase dochádza k eróznym procesom, v dôsledku čoho sa radikálne mení kvalita a štruktúra pôdy.
Celoplošné aplikácie ROKOHUMÍNu potvrdili správnosť nastúpenej cesty a utvrdili miestnych farmárov, že je tým správnym aminokyselinovým štartérom pre uzbecký pôdny fond. Znížením používania anorganických hnojív na úkor zvýšenia aplikačnej dávky ROKOHUMÍNu sme dosiahli za uplynulé obdobie nielen markantné zvýšenie úrody (pšenica, bavlna, repa cukrová a sója), ale hlavným a podstatným ukazovateľom je zvýšená kvalita štruktúry pôdy vplyvom sekvestrácie uhlíka.
Doterajšia prax potvrdzuje, že znížením dávky minerálnych a dusíkatých hnojív o 50 % a kompenzáciou dvoma až troma aplikačnými dávkami listového hnojiva ROKOHUMÍN, vieme v priebehu 3 až 4 rokov, dosiahnuť výrazné zníženie salinity pôd a naštartovať rozmnožovanie mikroorganizmov. Doterajšie výsledky z celoplošných pokusov nám dávajú za pravdu.
Projekt ekologizácie, sebestačnosti vo výrobe aminokyselinových hnojív, potravinovej bezpečnosti a zvýšenia zdravia obyvateľstva v Uzbekistane bude ďalším úspechom slovenskej spoločnosti, ktorá bola koncom minulého roka vyhodnotená organizáciou EUTECH (Európska technologická komora) ako jedna z 10 svetových technológií, ktoré významne prispievajú k Cieľom udržateľného rozvoja OSN, konkrétne v riešení SDG 2 – Zamedzenie hladu vo svete.
Cieľom prezentácie tejto vedecko-výskumnej štúdie uzbeckých akademikov, je poskytnúť a predstaviť širokej slovenskej odbornej poľnohospodárskej verejnosti, farmárom a pestovateľom dosiahnuté výsledky, pri aplikácii našich produktov na rôzne druhy poľnohospodárskych rastlín.
Bavlna
Jedným z dôležitých spôsobov, ako zlepšiť rast a rozvoj bavlny v Uzbekistane, je vývoj technológie na použitie bioorganického hnojiva pred sejbou semien a počas vegetačného obdobia bavlny.
Metodológia výskumu
Výskum na štúdium účinnosti bioorganického hnojiva Rokohumín na bavlnu sa uskutočnil v rokoch 2017 – 2018 v podmienkach lúčno-sivých pôd regiónu Jizzakh.
Experiment pozostával zo 4 variantova bol založený v troch opakovaniach. Rozloženie možností je dvojúrovňové. Každý pozemok pozostáva z 8 radov dlhých 20 m. Celková plocha je 0,17 ha. Odroda bavlny „Pakhtakor-3.“
Pokus pozostával z nasledujúcich možností:
1. variant – semená neošetrené (kontrola),
2. variant – pred sejbou boli semená ošetrené stimulátorom Gumimax v dávke 1,0 l/t a vo fáze pučania a kvitnutia bavlníka v dávke 0,3 – 0,4 l/ha,
3. variant – semená bavlníka boli pred sejbou ošetrené stimulantom Gumimax v dávke 1,2 l/t a vo fáze pučania a kvitnutia bavlníka v dávke 0,3 – 0,4 l/ha
4. variant – semená boli pred sejbou ošetrené bioorganickým hnojivom Rokohumín v dávke 5,0 l/t; a vo fáze pučania a kvitnutia bavlníka 2,0 – 3,0 l/ha.
Výsledky výskumu
Počas 2 rokovna pokusnom poli orná (0 – 30 cm) vrstva pôdy obsahuje hrubý dusík 0,223 – 0,234 %, fosfor 0,254 – 0,237 % a humus 0,795 – 0,805 %, dostupný fosfor 20,1 – 21,8 mg/kg, vymeniteľný draslík 242 – 255 mg/kg.
V roku 2017 v kontrolnom variante bola po zasiatí klíčivosť semien na 8. deň (25.4.) 12,6 %, na 11. deň (28.4.) 50 % a na 14. deň (1.5.) bola pozorovaná úplná klíčivosť semien bavlníka.Vo variante 2, 3, kde boli semená ošetrené stimulantom Gumimax v dávke 1,0 – 1,2 litra pred sejbou, po zasiatí na 6. deň (23.4.) bola klíčivosť bavlny 6,4 – 6,9 %, na 9. deň. (26.4.) 50 % sadeníc a na 13. deň (30.4.) sadenice úplne vyklíčili.
V 3. variante, kde boli semená pred sejbou ošetrené bioorganickým hnojivom Rokohumín v dávke 5,0 litrov, na 6. deň po zasiatí semien (23.4.) vyklíčilo 12,8 %, na 9. deň (26.4.) 50 % sadeníc bavlníka a na 12. deň (29.4.) sadenice vyklíčili úplne (obr. 1) .
V 3. variante s ošetrením osiva bioorganickým hnojivom Rokohumín bola dávka 5,0 l. Úplné vyklíčenie sadeníc nastalo na 12. deň,alebo v porovnaní s variantom 2, 3, ošetreným stimulantom Gumimax v dávke 1,0 – 1,2 l, semená vyklíčili o 1 deň skôr a o 2 dni skôr ako pri kontrolnom (neošetrenom) variante.
Podobný výsledok bol pozorovaný v experimentoch z roku 2018.
V experimente sa na začiatku každého mesiaca sledoval rast a vývoj rastlín bavlníka. Pri pokusoch mali regulátory rastu pozitívny vplyv na rast a vývoj bavlny. Od 1. júna 2017 pri 1. variante bez ošetrenia stimulantom bola výška hlavnej stonky bavlníka 15,6 cm, pri 2 a 3. variante s ošetrením semien stimulantom Gumimax v dávke 1,0 – 1,2 l/t bola výška hlavnej stonky bavlníka 17,8 – 18,3 cm a vo 4. variante s ošetrením osiva bioorganickým hnojivom Rokohumín v dávke 5,0 l/t bola výška bavlníka 19,6 cm. Vo variante s použitím stimulantu Gumimax a Rokohumín bol aj počet pravých listov na bavlníku vo variantoch 2 až 4 väčší o 1,0 – 1,9 ks v porovnaní ku kontrole (Tab. 1) .
Tab. 1: Vplyv stimulátora Gumimax a bioorganického hnojiva Rokohumín na rast a vývoj bavlny.
Pri pozorovaniach uskutočnených 1. júla vo variante bez použitia stimulantu bola výška hlavnej stonky bavlníka 44,9 cm , vo variante 2 a 3 s ošetrením semien stimulantom Gumimax v dávke 1,0 – 1,2 l/t. a vo fáze pučania a kvitnutia bavlníka v dávke 0,3 – 0,4 l/ha bola výška hlavnej stonky bavlníka 50,2 – 51,4 cm a vo variante 4 s ošetrením osiva bioorganickým hnojivom Rokohumín v dávke 5,0 l/t a vo fáze pučania a kvitnutia bavlny v dávke 2,0 – 3,0 l/ha bola výška 54,1 cm. V porovnaní s kontrolou je výška bavlníka v 2. a 3. variante vyššia o 5,3 – 6,5 cm a pri 4. variante o 9,2 cm vyššia, počet vetiev na každom kríku v týchto možnostiach bol o 1,1 – 1,8 viac, počet pukov bol o 1,2 – 1,9 viac, počet kvetov bol viac o 0,3 – 0,5 ks a počet púčikov o 0,2 ks.
Pri pozorovaniach uskutočnených 1. septembra bola v kontrolnom variante (variant 1) výška hlavnej stonky bavlny 95,7 cm , vo variantoch 2 a 3 so stimulantom Gumimax bola výška hlavnej stonky bavlny 102,4 – 104,8 cm a vo variante 4 s použitím bioorganického hnojiva Rokohumín bola výška rovných 108,5 cm.
Počet toboliek vo variantoch s použitím stimulantov a bioorganických hnojív (variant 2 – 4) bol počet 12,6 – 14,1 ks, čo je o 1,9 – 3,4 viac ako pri kontrole a počet otvorených toboliek bol o 1,1 – 1,6 ks viac.
V pokusoch bola najvyššia úroda dosiahnutá pri použití bioorganického hnojiva Rokohumín pred sejbou v dávke 5,0 l/t a na začiatku fázy pučania a kvitnutia bavlníka v dávke 2,0 – 3,0 l/ha. Výsledná úroda dosiahla 4,03 t/ha (Tab. 2), čo je o 0,73 tony viac v porovnaní s kontrolným variantom.
Vo variantoch s použitím stimulantu Gumimax pred sejbou semien bavlníka bolo použité 1,0 – 1,2 l/t a v období pučania a kvitnutia bavlníka 0,3 – 0,4 l/ha, úroda dosiahla hodnotu 3,64 – 3,71 t/ha, čo je o 0,36 – 0,41 t/ha viac v porovnaní s kontrolou.
Podobné výsledky boli pozorované v experimentoch z roku 2018.
Tab. 2: Vplyv stimulantu Gumimax a bioorganického hnojiva Rokohumín na úrodu bavlny.
Autori: B. Mamaraximov1, G. T. Parpiev1, A. Ch. Umurzaqov2, Z. T. Amanov2, Kh. E. Machsadov3, A. Ch. Umirzakov3, G. R. Karayev3, S. E. Machsadov3 1Národné centrum pre vedomosti a inovácie v poľnohospodárstve, Taškentský región, 2Centrum poľnohospodárskych služieb regiónu Jizzakh, 3Vedecká experimentálna stanica Jizzakh Vedecko-výskumného ústavu selekcie, semenárstva a agrotechnológie pestovania bavlny, Uzbekistan.
