Nedávna návšteva štátnej delegácie, vedenej námestníkom ministra poľnohospodárstva Uzbekistanu pánom Akmaljonom Kosimovom, potvrdila, že slovenská technológia spoločnosti ROKOSAN ako komplexná aminokyselinová náhrada za základné anorganické hnojenie pôdy, listovú výživu a ošetrenie osív si po päťročných veľkoplošných poľných skúškach a komerčných aplikáciách našla uplatnenie aj v ďalekom Uzbekistane.
Za ostatné roky bola pôda v tejto stredoázijskej krajine prechemizovaná, doslova zbavená mikroorganizmov, s klesajúcou úrodnosťou a mizivým revitalizačným účinkom. Bola to veľmi náročná, avšak úspešná cesta, výsledkom ktorej je presvedčenie širokej vedecko-výskumnej obce, že aminokyselinové „čudo“ (ako nazývajú uzbeckí farmári ROKOHUMÍN), je tým správnym liekom a aminokyselinovým štartérom na doslova „zomierajúci“ uzbecký pôdny fond.
Projekt ekologizácie, sebestačnosti vo výrobe aminokyselinových hnojív, potravinovej bezpečnosti a zvýšenia zdravia obyvateľstva v Uzbekistane je ďalším úspechom slovenskej spoločnosti, ktorá bola koncom minulého roka vyhodnotená organizáciou EUTECH (Európska technologická komora) ako jedna z 10-tich svetových technológií, ktoré významne prispievajú k Cieľom udržateľného rozvoja OSN, konkrétne v riešení SDG 2 – Koniec hladu.
Cieľom tejto vedecko-výskumnej štúdie uzbeckých akademikov je na pokračovanie poskytnúť a predstaviť širokej slovenskej odbornej poľnohospodárskej obci, farmárom a pestovateľom dosiahnuté výsledky pri aplikácii našich produktov na rôzne druhy poľnohospodárskych kultúr, s dôrazom na radikálne zlepšenie štruktúry a kvality pôdy a zvýšenie jej úrodnosti v podmienkach strednej Ázie.
Testovanie Rokohumínu na sóji
Za účelom skúmania účinnosti bioorganického hnojiva Rokohumín na sóju a bôby sa v rokoch 2018 – 2020 uskutočnil výskum v podmienkach lúčno-sivých pôd regiónu Jizzakh.
Metodológia výskumu
Experiment pozostával zo 6 variantovv troch opakovaniach. Rozloženie možností je trojvrstvové. Každý pozemok pozostáva z 8 radov dlhých 20 m. Celková plocha je 0,26 ha. Odroda sóje „Selecta-301“, fazuľa – „Chali“.
Terénny výskum bol realizovaný v súlade s metodickým pokynom „Metodika vykonávania terénnych pokusov“ (T: 2007), resp. Metodika štátneho odrodového skúšania poľnohospodárskych plodín (Moskva, 1964).
Experiment pozostával z nasledujúcich možností:
1 a 4 variant – semená neošetrené (kontrola), 2 a 5 variant – semená sóje a fazule boli ošetrené stimulantom Gumimax pred sejbou v dávke 1,2 l/t a počas kvitnutia a tvorby sóje, resp. fazuľe v dávke 0,3 -0,4 l/ha, 3 a 6 variant – pred výsevom semien sóje a fazule boli ošetrené bioorganickým hnojivom Rokohumín v dávke 5,0 l/t a vo fáze kvitnutia a tvorby sóje a fazule v dávke 2,0 – 3,0 l/ha.
Výsledky výskumu
Na pokusnom poli boli počas troch rokov výskumu zistené nasledujúce hodnoty: orná (0 – 30 cm) vrstva pôdy – hrubý dusík 0,238 – 0,246 – 0,259 %, fosfor 0,249 – 0,257 – 0,235 % a humus 0,823 – 0,848 – 0,837 %, dostupný fosfor 4 – 21,2 – 8 mg/kg, vymeniteľný draslík 278 – 286 – 297 mg/kg.
Podľa údajov z 1. júna 2018 bola v kontrolných variantoch (1 a 4) výška sóje a fazule 12,1 – 13,3 cm, počet sympodiálnych vetiev 5,2 – 4,7 kusov a počet strukov 0,1 kusu.
Vo variantoch 2 a 5, kde boli rastliny ošetrené stimulátorom Gumimax, tieto ukazovatele dosiahli 15,3 cm – 5,5 vetiev – 0,3 struku a 14,9 cm – 5,8 vetiev.
Vo variantoch 3 a 6 s použitím bioorganického hnojiva Rokohumín boli tieto hodnoty 16,8 cm – 6,3 vetiev – 0,8 struku a 15,9 cm – 6,4 vetiev.
Pri pozorovaniach uskutočnených 1. augusta boli najlepšie ukazovatele dosiahnuté vo variantoch 3 a 6 s použitím bioorganického hnojiva Rokohumín, kde výška sóje a fazule bola 70,2 – 69,7 cm, počet sympodiálnych vetiev bol 13,2 – 13,3 ks a počet fazúľ 33,4 – 9,8 kusov.
V pozorovaniach uskutočnených 1. septembra boli najlepšie ukazovatele pozorované vo variantoch 3 a 6 s použitím bioorganického hnojiva Rokohumín, kde výška sóje a fazule bola 63,4 – 71,5 cm, počet sympodiálnych vetiev bol 16,9 – 11,4 kusov a počet fazúľ 45,6 – 16,8 kusov.
V pokuse bola najvyššia úroda zrna sóje a fazule dosiahnutá vo variante 3 a 6 s použitím Rokohumínu v dávke 5,0 l/t pred sejbou semien sóje a fazule a 2,0 – 3,0 l/ha vo fáze kvitnutia a tvorby sóje a fazule. Úroda dosiahla 3,53 – 3,02 t/ha, čo predstavovalo nárast oproti kontrolnému variantu o 0,65 – 0,53 t/ha.
Podobný výsledok bol pozorovaný v experimentoch v rokoch 2019 a 2020.
Slovenská technológia ROKOSAN ukázala teda svoju efektivitu v Uzbekistane a otvára dvere pre globálne využitie pri obnove pôdneho fondu a zabezpečení potravinovej sebestačnosti.
Autori: B. Mamaraximov1, G. T. Parpiev1, A. Ch. Umurzaqov2, Z. T. Amanov2, Kh. E. Machsadov3, A. Ch. Umirzakov3, G. R. Karayev3, S. E. Machsadov3 1Národné centrum pre vedomosti a inovácie v poľnohospodárstve, Taškentský región, 2Centrum poľnohospodárskych služieb regiónu Jizzakh, 3Vedecká experimentálna stanica Jizzakh Vedecko-výskumného ústavu selekcie, semenárstva a agrotechnológie pestovania bavlny, Uzbekistan
