Lúky a pasienky patria spolu s lesmi ku krajinným zložkám, ktoré majú významný stabilizačný potenciál. Okrem dôležitých ekologických funkcií, ako je vodoochranná, pôdoochranná, krajinotvorná a estetická, sú aj dôležitým zdrojom biodiverzity, a to tak na úrovni druhov, ako aj spoločenstiev.
Podstatnou funkciou trávnych porastov je ale funkcia produkčná. Nadzemná fytomasa poskytuje krm pre výživu zvierat, a to buď pri priamom skrmovaní počas vegetačného obdobia, alebo v konzervovanej forme pre zimné obdobie. Trávne porasty sa tak zároveň nepriamo podieľajú aj na výžive ľudí.
Význam a podpora funkcií trvalých trávnych porastov (TTP) je zohľadnená vo viacerých strategických dokumentoch a politikách. Strategický plán SPP (2023 – 2027) má za cieľ rozvíjať najmä tie sektory, ktoré prinášajú najvyššiu pridanú hodnotu pre slovenský vidiek, životné prostredie a spoločnosť. Okrem iného, je táto podpora zameraná aj na živočíšnu výrobu, ktorá je z veľkej časti (najmä v horských a podhorských oblastiach) naviazaná aj na TTP. Okrem produkčnej funkcie kladie predmetný dokument veľký význam aj na zachovávanie a udržiavanie trvalých trávnych porastov s akcentom na podporu ich biodiverzity a celkovú obnovu prírodných ekosystémov.
Na udržiavanie a samotnú existenciu poloprírodných seminaturálnych trávnych porastov je nevyhnutná ľudská činnosť. Kosenie a pasenie sú v našich podmienkach základnými postupmi, ktoré zabezpečujú plnenie ich mimoprodukčných funkcií, ale najmä poskytujú hospodársky benefit. V krajine sa však stretávame aj s ich degradáciou, ktorá je spôsobená nadmernou intenzifikáciou (intenzívne pasenie, prehnojovanie a pod.) alebo extenzifikáciou až absenciou exploatácie. V obidvoch prípadoch nastávajú vo fytocenózach negatívne zmeny. V procese začínajúcej sukcesie sa na opustených trávnych porastoch začínajú presadzovať konkurenčne silné druhy tráv a bylín, neskôr sa tu etablujú semenáčiky drevín a zvyšuje sa aj podiel druhov nelesnej drevinovej vegetácie. Predovšetkým na mezofilných stanovištiach hrajú v sukcesných sériách kľúčovú úlohu konkurenčne silné, expanzívne dominanty.
Z ekologického hľadiska nastáva pri sukcesii TTP degradácia mimoprodukčných funkcií. Z hľadiska hospodárskeho z porastu ustupujú krmovinársky hodnotné druhy, čím prichádzame o kvalitné objemové krmivo a v neposlednom rade sa znižuje aj ich využiteľná výmera.
Proces revitalizácie a obnovy zanedbaných až degradovaných plôch závisí od stupňa ich narušenia a prebiehajúceho sukcesného štádia. Na plochách s vyšším podielom drevitého zárastu je nutné pristúpiť k jeho likvidácii. Ak je podiel drevín na stanovišti vyšší ako 50 – 60 %, náklady na obnovu by boli príliš vysoké a je potrebné zvážiť, či by plochu nebolo vhodné ponechať na zalesnenie. Ak nie je zárast príliš vysoký, je možné realizovať mulčovanie, pri ktorom dochádza aj k úprave a vyrovnaniu terénu. Na revitalizáciu porastov možno využiť najmä kosenie a aj pasenie vhodných kategórií zvierat. Ak sa porast po procese revitalizácie dostane do primeraného štádia, je možné zvýšiť jeho krmovinársku hodnotu aj aplikáciou živín.
Ako príklad obnovy nevyužívaného trávneho porastu uvádzame výsledky nášho výskumu zameraného na hodnotenie účinnosti rôzne zvolených zásahov vo vzťahu k jeho zmenám v procese revitalizácie, ale aj dlhodobého udržiavania jeho produkčných a mimoprodukčných ukazovateľov.
Experimentálne práce boli realizované na zrevitalizovanom trávnom poraste (technológiou kosenia a mulčovania) na stanovišti v Liptovskej Tepličke (990 m n. m.). Pokus v tomto experimentálnom dizajne bol založený v roku 2013 (prvá fáza revitalizačných zásahov). V príspevku uvádzame výsledky z druhej experimentálnej fázy z rokov 2016 – 2018. Variantné zloženie pokusu je uvedené v tab. 1.
Tab. 1: Varianty pokusu
| Varianty | Pratotechnické zásahy |
| 1. | Nevyužívaná kontrola |
| 2. | Jedna kosba |
| 3. | Dve kosby (hnojenie PK) |
| 4. | Dve kosby |
| 5. | Mulčovanie raz za rok |
| 6. | Dve kosby (hnojenie PK + N 45) |
| 7. | Dve kosby (hnojenie PK + N 90) |
| 8. | Tri kosby (hnojenie PK + N 90) |
Pri porastoch s jedným využitím počas roka bola kosba vykonaná pri maximálnej akumulácii nadzemnej fytomasy. Pri viackosných variantoch bol termín prvej kosby vo fáze začiatku klasenia a plného klasenia prevládajúcich druhov tráv v poraste. Termíny ostatných kosieb a aj následného hnojenia boli bližšie stanovené podľa stavu porastov z hľadiska fenofázy a nárastu fytomasy. Pri hnojených variantoch sa použili nasledovné hnojivá: liadok amónny s dolomitom (LAD), superfosfát, draselná soľ. Pri P hnojení bola dávka 30 kg.ha-1.rok-1 a K 60 kg.ha-1.rok-1. Fosfor a draslík sa aplikovali v jarnom období. Dávka N 90 bola rozdelená, pričom polovica (45 kg.ha-1) sa aplikovala v jarnom období a druhá dávka (var. 7 a 8) po prvej kosbe. Kompletné floristické zápisy s druhovým zložením sú k dispozícii u autorov príspevku.
V príspevku hodnotíme vplyv zvolených pratotechnických zásahov na floristické zloženie, produkciu sušiny a bonitu trávneho porastu (EGQ) podľa Nováka.
Faktorom, ktorý už v prvom pokusnom roku ovplyvňoval floristické zloženie porastov bola frekvencia využívania v kombinácii so spôsobom a mierou aplikácie minerálnych živín. Za vyššiu prezenciu tráv sa podpísalo najmä dusíkaté hnojenie (var. 7, 8), bôbovitú zložku porastov podporovalo hnojenie fosforom (var. 3) a najvyššie zastúpenie bylín bolo spravidla vo variantoch s nižšou intenzitou využívania bez aplikácie hnojenia (var. 2, 5, tab. 2). Aplikácia P v kombinácii s K podporili agrobotanickú skupinu bôbovitých druhov, pričom v prvej kosbe tretieho variantu bola zaznamenaná jej celková najvyššia prezencia, a to 55,1 %. Vysoký podiel leguminóz bol na tomto variante aj v druhej kosbe (36,6 %) a pomerne vyššiu pokryvnosť sme evidovali aj v poraste s PK hnojením v kombinácii s nižšou dávkou N (variant 6). Druh, ktorý sa výrazne podpísal pod dominanciu leguminóz v predmetných variantoch bola ďatelina plazivá, ktorej najvyššia prezencia (42,5 %) bola v prvej kosbe variantu 3.
Tab. 2: Floristické zloženie porastov počas experimentálnej fázy v rokoch 2016 – 2018.
| Skupina/ Variant | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 3/II | 4/II | 6/II | 7/II | 8/II | 8/III |
| 2016 | ||||||||||||||
| Trávy | 38,3 | 31,8 | 25,7 | 45,1 | 33,1 | 40 | 62,5 | 57,7 | 41,6 | 42,6 | 49,8 | 64,1 | 35,5 | 66,5 |
| Bôbovité | 3,3 | 6,9 | 55,1 | 9,6 | 8,5 | 38,3 | 14,4 | 20,9 | 36,6 | 27 | 20,9 | 12,2 | 18,2 | 8,6 |
| Byliny | 55,1 | 56,4 | 16,4 | 36 | 54,8 | 18,2 | 21,3 | 19,8 | 20,1 | 25,9 | 27,8 | 23,2 | 45,8 | 24,2 |
| P. miesta | 3,3 | 4,9 | 2,8 | 9,3 | 3,6 | 3,5 | 1,8 | 1,6 | 1,7 | 4,5 | 1,5 | 0,5 | 0,5 | 0,7 |
| 2017 | ||||||||||||||
| Trávy | 29,3 | 21,6 | 21 | 53,2 | 31,1 | 46,2 | 56,6 | 42,8 | 42,6 | 49,5 | 60,3 | 71,3 | 54,9 | 58 |
| Bôbovité | 8,8 | 23,6 | 66,5 | 7 | 21,4 | 29 | 17,2 | 20,9 | 39,3 | 9,3 | 19,3 | 6,4 | 22 | 10,4 |
| Byliny | 51,1 | 48,4 | 10,8 | 32,7 | 40,8 | 22,6 | 23,7 | 31,8 | 16,1 | 33,8 | 19 | 20,5 | 21 | 29 |
| P. miesta | 10,8 | 6,4 | 1,7 | 7,1 | 6,7 | 2,2 | 2,5 | 4,5 | 2 | 7,4 | 1,4 | 1,8 | 2,1 | 2,6 |
| 2018 | ||||||||||||||
| Trávy | 47 | 23,6 | 25,2 | 58,9 | 32,7 | 45 | 59,9 | 48,9 | 25,7 | 41,2 | 53,1 | 67,7 | 60,2 | 58 |
| Bôbovité | 1,5 | 6,2 | 59,7 | 6,1 | 8,5 | 27 | 22,2 | 25,9 | 51 | 11,4 | 25,7 | 7,7 | 8 | 17,1 |
| Byliny | 47,4 | 62,5 | 13 | 28,9 | 54,2 | 26,6 | 17,1 | 23,8 | 20,5 | 46,7 | 20,7 | 23 | 31,5 | 23 |
| P. miesta | 4,1 | 7,7 | 2,1 | 6,1 | 4,6 | 1,4 | 0,8 | 1,4 | 2,8 | 0,7 | 0,5 | 1,6 | 0,3 | 1,9 |
Vyššie percentuálne hodnoty zastúpenia trávnych druhov aj v roku 2017 determinovalo hnojenie dusíkom vo variantoch 6, 7 a 8. S následnou kosbou sa podiel tráv v predmetných porastoch ešte viac zvyšoval (tab. 2). Významnými druhmi z čeľade lipnicovitých, určujúcimi charakter revitalizovaných plôch, boli aj v tomto roku krmovinársky hodnotné druhy ako psinček poplazový, reznačka laločnatá, kostrava lúčna, kostrava červená, lipnica lúčna. Na nevyužívanom poraste (var. 1) a porastoch extenzívnych (var. 2, 4, 5), prípadne v prvých kosbách viackosných variantoch aj ovsica páperistá. Najvyššia percentuálna hodnota floristickej skupiny bôbovitých druhov sa oproti minulému roku (55,1 %) zvýšila až na úroveň 66,5 %, pričom v oboch rokoch to bolo v prvej kosbe v poraste s PK hnojením. Opäť jednoznačne dominovala ďatelina plazivá, pričom sme evidovali aj hrachor lúčny, ďatelinu lúčnu, viku vtáčiu a iné.
Posledný experimentálny rok (2018) sa niesol z hľadiska percentuálneho podielu floristických skupín v rovnakom, resp. podobnom proporčnom zastúpení ako dva minulé roky (tab. 2). Trávne druhy dominovali vo variantoch s aplikáciou dusíka, pričom v tomto roku, podobne ako aj v rokoch 2016 a 2017, bolo ich najvyššie zastúpenie 71,3 % v druhej kosbe variantu 7 (dve kosby s aplikáciou N 90). Leguminózy vo variante 3 boli hodnotou 59,7 % v prvej a 51 % v druhej kosbe dominantnou agrobotanickou skupinou. Ich celkové najnižšie zastúpenie v tomto roku bolo na nevyužívanom poraste (var. 1), s hodnotou iba 1,5 %. Bylinné druhy mali vyššiu prezenciu v porastoch bez hnojenia (var. 4 druhá kosba – 46,7 %), prípadne s nižšou intenzitou využívania (var. 2 – 62,5 %, var. 5 – 54,2 %) a na nevyužívanej kontrole (var. 1 – 47,3 %). Z relevantných druhov tejto skupiny možno spomenúť alchemilku, pichliač močiarny, lipkavce, iskerník prudký, kozobradu východnú, veroniku obyčajnú a iné.
Úroda sušiny sa odvíjala od úrovne hnojenia a intenzity využívania (tab. 3). Najvyššia celková produkcia v prvom roku bola vo variante s najvyššou dávkou dusíkatého hnojenia (90 kg.ha-1) pri trojkosnom využívaní (var. 8), a to 5,26 t.ha-1. 5,15 t.ha-1 sušiny bolo zaznamenaných vo variante 7 a vo variante 6 (s nižšou dávkou N) zase 4,3 t.ha-1. Najnižšiu úrodu (1,24 t.ha-1) vykazoval mulčovaný porast vo variante 5. V roku 2017 bola produkcia sušiny v jednotlivých variantoch podobná ako v roku predchádzajúcom (tab. 3). Najúrodnejšie porasty boli opäť vo variantoch hnojených dusíkom (var. 8, 7, 6) a najmenej produkčným bol tento rok jednokosný porast bez hnojenia (var. 2 – 1,47 t.ha-1). Aj v poslednom roku (2018) boli úrody nadzemnej fytomasy v experimente proporčne, ale aj výškou produkcie podobné ako v dvoch predchádzajúcich rokoch, s vyššou produkciou zaznamenanou vo variantoch 8, 7, 6, a 3, čiže s aplikáciou živín.
Tab. 3: Celková ročná produkcia sušiny (t.ha-1) vo variantoch 1 – 8.
| Rok/Variant | 1. | 2. | 3. | 4. | 5. | 6. | 7. | 8. |
| 2016 | 2,80 | 1,72 | 4,07 | 2,33 | 1,24 | 4,3 | 5,15 | 5,26 |
| 2017 | 2,57 | 1,47 | 3,31 | 1,77 | 2,18 | 4,09 | 5,16 | 4,18 |
| 2018 | 2,67 | 1,67 | 3,91 | 1,9 | 1,99 | 4,52 | 5,27 | 5,61 |
| x | 2,68 | 1,62 | 3,76 | 2,00 | 1,80 | 4,30 | 5,19 | 5,02 |
Aj pri celkovom zhodnotení produkčnej schopnosti jednotlivých trávnych porastov v priemere rokov (tab. 3) možno konštatovať, že na výšku produkcie výrazne vplývalo hnojenie, a to najmä aplikácia dusíka. Najprodukčnejším (5,19 t.ha-1) variantom bol var. 7 (N90 + PK) pri dvojkosnom systéme využívania, pričom hneď za ním nasledoval porast s identickým hnojením, avšak s kosbou navyše (var. 8 – 5,02 t.ha-1). Za hnojenými porastmi nasledoval opustený porast (2,68 t.ha-1) a až potom extenzívne TTP. Najnižšia produkcia (1,62 t.ha-1) sušiny bola zaznamenaná pri jednokosnom poraste bez aplikácie živín (var. 2). Tieto výsledky potvrdzuje aj hodnotenie produkcie vo vzťahu k faktoru úroveň hnojenia (tab. 4). Výška produkcie sušiny pri tomto hodnotení stúpa s množstvom aplikovaných živín, a to od 2,03 t.ha-1 pri porastoch bez hnojenia až po 5,11 t.ha-1 pri N90 + PK.
Tab. 4: Produkcia sušiny v priemere rokov (t.ha-1) v závislosti na faktore frekvencia využívania a hnojenie.
| Frekvencia využívania | Produkcia sušiny | Úroveň Hnojenia | Produkcia sušiny |
| 0 – bez využívania (var. 1) 1 – jednozásahové (var.2, 5) 2 – dvojkosné (var. 3, 4, 6, 7) 3 – trojkosné (var. 8) | 2,68 1,71 3,81 5,02 | bez hnojenia (var. 1, 2, 4, 5) PK (var. 3) N45 + PK (var. 6) N90 + PK (var. 7, 8) | 2,03 3,76 4,30 5,11 |
V priebehu trvania experimentu došlo na základe rôzne nastavených pratotechnických zásahov k diferenciácii porastov s následným zaradením do troch kategórií bonity: EGQ 70 – 90 (hodnotný až veľmi hodnotný), EGQ 50 – 70 (menejhodnotný až hodnotný), EGQ 25 – 50 (málo hodnotný až menejhodnotný) (tab. 5). Kŕmna hodnota porastov vykazovala v každom roku proporčne podobné hodnoty, aj keď medzi rokmi a aj medzi variantmi a kosbami boli rozdiely. Z hľadiska tohto parametra sa ako najúspešnejší zásah javí var. 3 (PK hnojenie), kde sa hodnoty v postupnosti rokov v prvej kosbe pohybovali nasledovne: 2016 – EGQ 83,09; 2017 – EGQ 86,06; 2018 – EGQ 81,61. V prvej kosbe v priemere troch rokov bola na tomto poraste zaznamenaná aj najvyššia priemerná bodová hodnota 83,59 (tab. 5). Rovnako vysoké a aj počas trojročného obdobia stabilné hodnotenia boli evidované v tomto variante aj v kosbách druhých. Okrem spomínaného zásahu možno medzi najlepšie hodnotené porasty zaradiť aj vo variantoch 8, 7, 6 a to najmä v druhých kosbách. Naopak, nižšia intenzita a absencia hnojenia sa premietli do nižších priemerných hodnôt EGQ vo variantoch 2, 5 a 4. Suverénne porast s najnižšou kŕmnou hodnotou bol podľa očakávania vo variante 1, čiže nevyužívaná kontrola. V priemere rokov bola jeho hodnota EGQ 44,14 (tab. 5).
Tab. 5: Kŕmna hodnota porastov EGQ v rokoch 2016 – 2018.
| Rok | Variant | |||||||||||||
| 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 3/II | 4/II | 6/II | 7/II | 8/II | 8/III | |
| 2016 | 44,67 | 53,63 | 83,09 | 62,86 | 51,16 | 77,2 | 66,43 | 70,71 | 81,76 | 71,80 | 79,43 | 78,34 | 71,63 | 78,16 |
| 2017 | 37,79 | 54,2 | 86,06 | 52,00 | 57,84 | 72,84 | 72,45 | 64,18 | 86,09 | 58,28 | 69,79 | 72,85 | 80,45 | 76,15 |
| 2018 | 49,96 | 46,29 | 81,61 | 64,38 | 56,68 | 71,41 | 72,85 | 74,09 | 81,15 | 54,73 | 79,73 | 76,48 | 77,94 | 83,63 |
| x | 44,14 | 51,37 | 83,59 | 59,75 | 55,23 | 73,82 | 70,58 | 69,66 | 82,97 | 61,60 | 76,32 | 75,89 | 76,67 | 79,31 |
Pozn.: /II – druhá kosba, /III – tretia kosba
Záver
Zanedbané trávne porasty je možné znovu prinavrátiť medzi plochy s produkčným a krmovinárskym využitím. V procese ich revitalizácie, ale aj v ďalšej udržiavacej fáze sa môže realizovať aj technológia kosenia, pre lepšie produkčné a kvalitatívne parametre v kombinácii s aplikáciou živín. Produkčné a floristické ukazovatele kreovali v našom prípade najmä intenzita a frekvencia zásahov a spôsob a úroveň hnojenia. Z hľadiska nami maximálne dosiahnutej produkcie sušiny môžeme odporúčať úroveň hnojenia dávkou N 90 kg.ha-1.rok-1, P 30 kg.ha-1.rok-1, K 60 kg.ha-1.rok-1. Pri šetrení ekonomických nákladov stačí v daných a podobných ekologických podmienkach kombinovať tento režim hnojenia s dvojkosným využívaním. Z hľadiska kvality (kŕmna hodnota EGQ) a vhodnosti na ďalšie krmovinárske využívanie je postačujúci dvojkosný zásah s aplikáciou živín P a K.
Autori: RNDr. Ľubomír Hanzes, PhD., Ing. Iveta Ilavská, PhD., Ing. Norbert Britaňák, PhD., VÚRV Piešťany – ÚTPHP Banská Bystrica
