Rastlinné zvyšky plodín, ktoré vstupujú do pôdy, sú prítomnými mikroorganizmami ťažko premieňané na jednoduchšie organické látky a minerálne živiny. Je tomu tak preto, že slama obilnín vykazuje vysoký obsah uhlíka (35 – 45 % v sušine) a malý obsah dusíka (0,5 – 0,8 % v sušine), ktorý obmedzuje nástup procesu mineralizácie. Pomer obsahu C a N je teda široký medzi 70 – 60 : 1 a pri samotnom strnisku až 80 : 1. Pôdnym organizmom pritom vyhovuje pomer C : N v prijatom substráte nižší ako 20 : 1, optimálne nižší ako 15 : 1. Pre včasný štart pôdnej premeny slamy so širokým pomerom C : N bolo v predchádzajúcich rámcových metodikách výživy rastlín odporúčané tzv. vyrovnávacie (kompenzačné) hnojenie dusíkom na slamu v dávke od 5 kg a často až do 10 kg N na tonu. Vhodnejším opatrením, ako začať a stabilizovať proces premeny uhlíkom bohatých a dusíkom chudobných rastlinných zvyškov, je pozberové ošetrenie pôdy pomocnými látkami, ktoré sú prekurzormi (spúšťačmi a usmerňovačmi) aktivity pôdnej mikrobioty .
Pestovateľské postupy obilnín, kukurice alebo ďalších zrnín, v ktorých nie sú pravidelne odvážané rastlinné zvyšky z pozemkov, sa môžu stretávať najmä pri bezorbových systémoch spracovania pôdy s kumuláciou zle rozložených zvyškov vo vrchnej vrstve ornice. Kumulácia rôznym stupňom rozloženej primárnej organickej hmoty spôsobí okrem iného nevhodné podmienky na klíčenie a vzchádzanie následne vysiatych plodín. Viacročnou kumuláciou rastlinných zvyškov s rôznym stupňom premenenej organickej hmoty sú vytvárané tzv. vankúše, ktoré neumožňujú štruktúrnu a rovnú vrstvu pôdy na uloženie osiva, bránia vzlínaniu vody kapilárnymi pórmi k osivu a podmieňujú prevažne rýchlejší výpar vlahy z osivového lôžka. Kumulácia organickej hmoty v povrchovej vrstve je rizikovým faktorom pre rozvoj hubových chorôb a rezervoárom škodcov pre pestované plodiny. V takej pôde neprebieha optimálne proces mineralizácie, a tým uvoľňovanie dusíka, fosforu, síry a prípadne ďalších organicky viazaných živín využiteľných pestovanou plodinou. Pôda tým stráca svoj prirodzený produkčný potenciál.
Pre obmedzenie negatívnych vlastností kumulovaných zvyškov rastlín v povrchu ornice je spravidla uplatňované konvenčné opatrenie na tzv. podporu rozkladu slamy (suché a mŕtve rastlinné hmoty) spočívajúce v aplikácii kompenzačnej dávky dusíka na zúženie pomeru obsahu C : N v hmote. Opatrenie urýchľuje začiatok nástupu mineralizácie slamy v pôde a ovplyvňuje nadväzujúci proces sekvestrácie primárnej organickej hmoty do stabilnejších foriem. Kompenzačná dávka dusíka aplikovaná po zbere na slamu v dávke spravidla 30 – 80 kg/ha N urýchľuje nástup aeróbneho procesu rozkladu, pri ktorom vstupuje mineralizovaný dusík do pôdneho roztoku a môže byť využitý následne pestovanou plodinou.
Pestovanie obilnín v orbovom systéme obrábania pôdy sa, naopak, vyznačuje kumuláciou organickej hmoty z rastlinných zvyškov v strednej a hlbšej vrstve profilu ornice. V hlbších vrstvách sa môže najmä na hlinitých a ílovitých pôdach značne kumulovať nerozložená hmota rastlinných zvyškov pre obmedzený prístup vzduchu a pôsobenie prevažne anaeróbnych hnilobných procesov.
Cieľom v bezorbových i orbových systémoch spracovania pôdy po zbere obilnín je včas začať a zároveň usmerniť proces mikrobiálnej aeróbnej premeny v pôde. Perspektívne sa preukazuje zapravenie slamy vopred ošetrenej produktami na báze pôdnych baktérií a húb. Dodané signálne látky do pôdy spoločne so slamou stimulujú a posilňujú aktivitu bežne prítomných organizmov v pôde, čím je intenzifikovaný prirodzený biologický potenciál pôd. Týmto novým manažmentom pozberových zvyškov je nahradzovaná kompenzačná dávka dusíkatých hnojív.
Konvenčné metódy podporujúce rozklad
Na zlepšení procesu premeny obzvlášť obilnej slamy sa podieľa priame hnojenie dusíkom. Ako zdroj dusíka na suplovanie nízkeho obsahu dusíka v slame na úkor vysokého obsahu uhlíka je najvhodnejšie použitie tekutých organických alebo lepšie hospodárskych hnojív, ktoré obsahujú 40 – 55 % podiel dusíka vo využiteľnej amónnej forme (N-NH4 +) a sú zároveň nositeľmi mikroorganizmov podieľajúcich sa na premene organických látok v pôde. U tekutých hospodárskych hnojív bol zároveň pozorovaný aj pozitívny vplyv ovlhčenia slamy, ktorý uľahčuje otvárací proces rozkladu a rozpadu slamy, najmä ak bol porast ošetrený systemickými fungicídmi, ktoré zostávajú viazané v štruktúrach odumretých pletív. Z minerálnych hnojív vyhovovalo použitie kvapalného hnojiva DAM alebo granulovanej močoviny. Prospešné je slamu z plodín ošetrených fungicídmi ponechať 2 – 3 týždne po zbere bez hlbšieho zapravenia do pôdy (vykonať len plytšiu podmietku do 5 cm hneď po zbere), keď dôjde k zmytiu a vylúhovaniu účinných látok fungicídov vodnými zrážkami.
Európske a české výskumy však pomocou izotopovej metódy (15 N) preukázali zásadný vzťah v pôde, že dusík potrebný pre otvárací proces premeny (mineralizácie) slamy so širokým pomerom obsahu C : N pochádza z pôdneho prostredia a nie z cielene dodaných hnojív. Hlavným zdrojom podpory premeny slamy v pôde je minerálny a hlavne amónny dusík (N-NH 4 +) získaný z ľahko mineralizovaných organických dusíkatých látok, a to najmä z mikrobiálnej biomasy, z mladších koreňov rastlín alebo z ich exsudátov. Dusík priamo dodaný z hnojív sa na podpore mineralizácie slamy zúčastňuje nanajvýš z polovičného, niekedy len zo štvrtinového podielu. Preto skoršími výskumami do praxe zavedeného normatívu potreby dávky 8 – 10 kg N na tonu nie sú už považované za optimálne a prevažne sú opatrením vysoko rizikovým pre vyplavenie (stratu) dusíka z pôdy počas zimy. Ošetrenie slamy dusíkom v nižšej dávke je tiež novoregulované v predpise akčného programu Nitrátovej smernice.
Nové metódy podpory rozkladu rastlinných zvyškov
Malú úlohu dodaného dusíka z hnojív v podpore procesu pôdnej premeny slamy tiež potvrdzujú najnovšie výsledky v suchších oblastiach. Na podporu pôdnej premeny slamy sa ukazuje vhodné použitie do 5 kg N na tonu slamy, t. j. v praxi dávka asi 25 – 50 kg/ha N. Medziročne však účinok kolíše a využitie dusíka na podporu rozkladu slamy môže klesnúť aj pri použití tekutých organických hnojív, ako je digestát z BPS a to až na 1 – 3 kg N na tonu slamy. Zvyšok aplikovaného dusíka prechádza do strát najmä vyplavením po pomalej nitrifikácii cez jesenné a zimné obdobie bez zámrzu pôdy. To prináša značné ekologické riziká v ochrane vôd a zároveň nemalú ekonomickú stratu.
Perspektívne v aridných a semiaridných oblastiach s bezorbovým i orbovým systémom obrábania pôdy sa ukázalo ošetrenie pôdy s rastlinnými zvyškami pomocnými pôdnymi látkami či biostimulantmi rastlín zo skupiny tzv. prekurzorov pôdnej premeny rastlinných zvyškov. Tieto efektory stimulujú proces začatia a ďalej v čase riadia proces pozvoľnej a stálej aktivity pôdnych organizmov na premeny (rozklad) zapravenej slamy až do zberu následnej plodiny. Táto skupina prekurzorov pôdnej premeny obsahuje spravidla prirodzený metabolit pôdnych baktérií kyselinu poly-beta hydroxymaslovú – PHB a ďalej stopové množstvo selénu a jódu, ktoré využívajú pôdne baktérie ako zdroj mikroživín posilňujúcich ich aktivitu, vitalitu a v dôsledku abundanciu (početnosť) a môžu tým zväčšovať priestor osídľovania dodaného rastlinného substrátu v pôde. Táto skupina pomocných látok obsahuje aj vlastné hydrolyzáty (fragmenty) hlavných pôdnych baktérií Bacillus megatérium, Pseudomonas aureuofaciens, ktoré sa zúčastňujú procesu mineralizácie fosforečných a dusíkatých organických látok.
Niektoré vyvíjané prípravky obsahujú aj širšie spektrum ďalších izolovateľných vitálnych mikroorganizmov parazitickej povahy, ktoré sa podieľajú okrem podpory premeny slamy na ozdravení pôdy od fytopatogénnej záťaže (napr. od rodu Fusarium spp ., niektoré druhy a kmene z rodu Pythium spp ., Rhizoctonia spp pôsobiace koreňové hniloby, alebo ozdravenie pôdy od patogénu Sclerotinia sclerotiorum a i.). Je známe, že už samotné efektory bez obsahu živých mikroorganizmov pôdnej premeny harmonizujú pomer aeróbnych (prevažne prospešných) a anaeróbnych (prevažne fytopatogénnych) mikroorganizmov.
Vplyv efektorov na kvantitatívne zmeny slamy
Organické látky
Ošetrenie kombajnom drvenej slamy ozimného jačmeňa prekurzormi mikrobiologickej premeny spomaľovalo (92. deň po zapravení) premenu a odbúravanie organických látok v priemere o 40 – 50 % v porovnaní s konvenčným ošetrením vyrovnávacou dávkou dusíka (9 kg/t slamy zapravenú do pôdy bez ošetrenia). Na jar začiatkom apríla (232. deň) intenzívne prebiehala premena slamy v 44 % úbytku organických látok po pozberovom ošetrení dusíkom v hnojive močovina a naopak stagnoval úbytok organických látok v slame neošetrenej. Ošetrenie slamy mikrobiologickými prekurzormi sa podieľalo na úbytku organických látok menej (medzi 13 – 39 %) oproti stavu pred zapravením. Najintenzívnejšie prebiehalo odbúravanie organických látok v slame ošetrenej prípravkom AISe v dávke 100 ml/ha, po ktorom, naopak, prebiehalo minimálne na jeseň. Na začiatku júna (288. deň) bolo zistené pomerne porovnateľné zintenzívnenie úbytku organických látok zo slamy po ošetrení mikrobiologickými prekurzormi Albit aj AISe v rozsahu dávok 100 – 250 ml/ha. Úbytok organických látok zo slamy zapravenej v pôde v čase po odkvitnutí pestovanej repky predstavoval v priemere takmer 34 %. Odbúravanie organických látok zo slamy neošetrenej predstavovalo už len 17 % a zo slamy konvenčne ošetrenej dusíkom v hnojive močovina 19 %. Väčšie odbúravanie organických látok zo slamy začiatkom júna sa prejavilo po ošetrení slamy prípravkom AISe v rozpätí 34 – 40 % v závislosti na použitej dávke. Prípravok Albit sa podieľal na úbytku organických látok zo zapravenej slamy vo výške 29 – 31 %. Prekurzory predĺžili dobu odbúrania organických látok až do zrenia pestovanej plodiny. To bolo prospešné najmä na uvoľnenie dusíka z organických látok na výživu ozimnej repky po odkvitnutí.
Dusík (Ntot.)
Slama jačmeňa zapravená do pôdy bez ošetrenia efektorom pôdnej premeny alebo porovnateľne aj po ošetrení vyrovnávacou dávkou dusíka v močovine vykazovala na jeseň prírastok dusíka v priemere takmer 31 %. Tento nežiaduci proces biologickej imobilizácie (sorpcie) dusíka z pôdneho prostredia (pôdneho roztoku) na zapravené rastlinné zvyšky so širokým pomerom C : N sa dostavuje bežne v prípadoch nehnojenia dusíkom na slamu a označuje sa ako tzv. dusíková depresia pôdy. Z dôvodu prísušku po zapravení slamy sa dostavil rovnaký efekt imobilizácie dusíka aj po cielenom hnojení dusíkom na slamu pre podporu jeho celkového uvoľnenia pre pestovanú ozimnú repku počas jesene.
Pestovaná plodina, typicky ozimná repka po obilnine, trpí poruchami rastu vplyvom hlbokého deficitu dusíka a ďalších prvkov, a to práve z dôvodu odnímania minerálnych foriem dusíka (hlavne N-NH4+ a následne zastavenie procesu nitrifikácie na N-NO3– ) z pôdy, vplyvom potreby dusíka pôdnymi mikroorganizmami. Baktérie a prípadne huby tento imobilizovaný dusík z pôdy využívajú ako zdroj energie potrebný na vyrovnanie pomeru C : N, a tým započatie mineralizácie slamy v pôde. Slama ošetrená prekurzormi pôdnej premeny, naopak, vykazovala uvoľnenie dusíka do pôdneho prostredia, a tým uplatnenie dusíka vo výžive ozimnej repky počas jesene. Úbytok dusíka zo zapravenej slamy predstavoval v priemere 19 % a v maximách až 31 %, čo nastalo po ošetrení prípravkom AISe v dávke 100 ml/ha.
Počas predjaria a ďalej začiatkom apríla bol u všetkých variantov vrátane kontroly zistený prírastok dusíka v zapravenej slame. Bolo to preto, že zrážkovo bohatý režim zimy a predjaria presýtil pôdny profil vodou a proces mineralizácie a tým odbúravania dusíka do pôdneho prostredia bol obmedzený, pretože vyžaduje minimálny prístup vzduchu do pôdy. Tým slama na jar vysoko imobilizovala dusík z pôdy (prírastok 84 %) najmä po ošetrení hnojivom močovina pred zapravením a pravdepodobne došlo aj k čiastočnej sorpcii dusíka do zapravenej slamy z presakujúcej regeneračnej dávky dusíkatých hnojív, ktoré boli aplikované do prezimovaného porastu repky. Týmto došlo k strate dusíka z pôdy využiteľného vo výžive pestovanej plodiny. Prírastok dusíka 45 % v zapravenej slame sa dostavil na začiatku jari aj na neošetrenej kontrole. Prírastok dusíka v zapravenej slame, ktorá bola ošetrená prekurzormi mikrobiologickej premeny bol podstatne menší v rozpätí 15 – 18 % po prípravku Albit a 8 – 33 % po prípravku AISe v závislosti od aplikačnej dávky. Nižšia intenzita imobilizácie dusíka slamou a jeho straty z pôdneho roztoku po ošetrení slamy prekurzormi bola toho času príhodná pre pestovanú ozimnú repku, pretože sa zrýchľovala dynamika intenzívnej potreby dusíka v dlhom raste repky.
Začiatkom júna pokračoval imobilizačný trend dusíka z pôdy na zapravenú slamu ošetrenú konvenčnou vyrovnávacou dávkou dusíka v močovine a na slamu neošetrenú efektormi podpory rozkladu. Naopak, uvoľnenie dusíka zo slamy v rozpätí 6 – 12 % do pôdneho prostredia pokračovalo po ošetrení slamy prekurzorom pôdnej premeny Albit. Po ošetrení zapravenej slamy prekurzorom AISe bolo zistené uvoľnenie dusíka zo slamy po odkvitnutí repky v rozpätí 15 – 25 % z pôvodného vnosu do pôdy. U oboch prípravkov sa podieľala intenzívnejšie na neskoršom uvoľnení dusíka zo slamy nižšia aplikačná dávka 100 ml/ha (graf 1).
Ovplyvnenie potenciálu živín zo slamy
Počas jesennej premeny (92. deň) bola zistená potenciálna uvoľniteľná zásoba dusíka v zapravenej slame ozimného jačmeňa v rozpätí 15,5 – 46,0 kg/ha. Najvyššia akumulácia dusíka v zapravenej slame bola zistená po aplikácii vyrovnávacej dávky dusíka v hnojive močovina. Stredná zásobenosť slamy dusíkom pre potenciálne uvoľnenie do pôdneho roztoku bola zistená v rozsahu 21,6 – 24,8 kg/ha na neošetrenej kontrole, po ošetrení prekurzorom Albit v dávke 250 ml/ha a po ošetrení prekurzorom AISe. Vyššia akumulácia dusíka v slame na konci jesene bola zistená po ošetrení prípravkom Albit v dávke 100 ml/ha. Uchovanie fosforu v zapravenej slame bolo pomerne malé a kolísalo vplyvom použitého prípravku a dávky v rozpätí 1,7 – 4,3 kg/ha. Na kontrole predstavoval obsah fosforu v slame 2,4 kg a po konvenčnom ošetrení močovinou 2,9 kg/ha. Rovnaký malý potenciál zdroja živín bol zistený v akumulácii síry v zapravenej slame, ktorá kolísala na konci jesene v rámci všetkých variantov medzi 2,1 – 6,4 kg/ha.
Na začiatku apríla (232. deň) sa zvýšil potenciál zdroja dusíka zo zapravenej slamy v pôde na 27,2 – 39,3 kg po ošetrení prekurzormi mikrobiologickej premeny, po konvenčnom ošetrení močovinou na 64,6 kg a na neošetrenej kontrole na 24,0 kg kg/ha. Prejavila sa v tejto dobe významná obnovená imobilizácia (sorpcia) dusíka slamou po jej pozberovom ošetrení močovinou. Potenciál zdroja fosforu v slame predstavoval na jar 2,5 – 4,9 kg/ha. Lepším zdrojom fosforu sa ukazovala slama po ošetrení prekurzorom Albit alebo močovinou v porovnaní s ošetrením prekurzorom AISe alebo kontrolou. Zapravená slama uchovala síru v rozpätí 1,9 – 5,0 kg/ha. Rovnako vyšší potenciál zdroja síry zo slamy pre pestovanú plodinu sa ukazoval prekurzor Albit alebo konvenčne močovina.
Na začiatku júna (288. deň) bolo zistené zníženie uchovania dusíka v slame na 16,7 – 35,4 kg/ha, ktorá bola ošetrená prekurzormi. Slama ošetrená močovinou vykazovala naďalej pomerne vysokú sorpciu (uchovanie) dusíka na úrovni 64,5 kg/ha, čo preukazuje trvajúci imobilizačný trend dusíka z pôdneho prostredia a tak konkurenciu s výživou rastlín repky. Neošetrená slama vykazovala v pôde mierny pokles uchovania dusíka oproti jari a trval tiež prevažne imobilizačný trend dusíka v slame. Najvyšší pokles zásoby dusíka zo slamy bol zaznamenaný po ošetrení prípravkom AISe v dávke 100 ml/ha alebo Albit v dávke 250 ml/ha. Potenciál slamy v zdroji fosforu sa pohyboval ku koncu vegetácie pestovanej repky medzi 2,0 – 3,9 kg/ha po ošetrení prekurzormi, 4,5 kg/ha po močovine a len 1,5 kg/ha po zapravení neošetrenej slamy. Potenciál využiteľnosti síry zo zapravenej slamy sa pohyboval po ošetrení prekurzormi medzi 2,9 – 6,8 kg/ha, po močovine 8,0 kg/ha a zo slamy neošetrenej 3,5 kg/ha. Po ošetrení slamy prekurzorom Albit bolo zistené väčšie uchovanie síry (tab. 1). Uvoľňované živiny zo zapravenej jačmennej slamy využívala pestovaná ozimná repka pre semeno (HTS) a jeho olejnatosť.
| Po zapravení do pôdy | Zásoba (sorpcia) (kg/ha) | Kontrola | Močovina 110 kg/ha | Albit 100 ml/ha | Albit 250 ml/ha | AISe 100 ml/ha | AISe 250 ml/ha |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 92. deň | N | 21,6 | 46,0 | 36,1 | 23,4 | 15,5 | 24,8 |
| P | 2,4 | 2,9 | 4,3 | 2,5 | 1,7 | 3,0 | |
| S | 2,4 | 3,7 | 6,4 | 3,2 | 2,1 | 3,9 | |
| 232. deň | N | 24,0 | 64,6 | 39,3 | 32,4 | 29,8 | 27,2 |
| P | 2,8 | 4,1 | 4,9 | 4,3 | 2,5 | 3,4 | |
| S | 2,1 | 3,7 | 5,0 | 3,1 | 1,9 | 2,5 | |
| 288. deň | N | 22,7 | 64,5 | 35,4 | 25,7 | 16,7 | 25,1 |
| P | 1,5 | 4,5 | 3,9 | 2,5 | 2,0 | 2,2 | |
| S | 3,5 | 8,0 | 6,8 | 4,5 | 2,9 | 3,6 |
Vplyv efektorov rozkladu na výnos následnej plodiny
Ošetrenie pôdy s pozberovými zvyškami efektormi ich pôdnej premeny sa prejavilo okrem aktivácie a zotrvalejšieho procesu rozkladu priaznivo na dosiahnutej úrode následne pestovaných plodín.
Po ošetrení rastlinných zvyškov zrnovej kukurice v priemernom množstve 31,5 t/ha (vrátane strniska) vykazoval následne založený porast ozimnej pšenice zvýšenie úrody zrna v suchej oblasti v priemere o 0,65 t/ha oproti kontrole. Konvenčné ošetrenie slamy močovinou v dávke 51 kg/ha N (1,6 kg N na tonu slamy) v hnojive močovina sa prejavilo zvýšením úrody zrna v priemere o 0,52 t/ha. Ošetrenie kukuričnej slamy prekurzorom pôdnej premeny Albit v dávke 250 ml/ha sa prejavilo zvýšením úrody zrna v priemere o 0,79 t/ha. Ošetrenie slamy pred zapravením prípravkom Albit v nižšej dávke 100 ml/ha zvýšilo úrodu zrna pšenice v priemere o 0,89 t/ha. Ošetrenie slamy kukurice prekurzorom AISe (obsahujúce navyše selén a jód) v dávke 250 ml/ha sa prejavilo zvýšením úrody zrna v priemere o 0,35 t/ha. Aplikovaná nižšia dávka prekurzora AISe na slamu sa prejavila významnejšie, a to zvýšením úrody zrna v priemere o 0,56 t/ha oproti kontrole.
Porast ozimnej repky založený po ošetrenej jačmennej slame prekurzormi pôdnej premeny vykazoval v priemere o 0,88 t/ha vyššiu úrodu semena oproti neošetrenej slame pred zapravením. Porast repky založený po zapravení slamy jačmeňa ošetrenej vyrovnávacou dávkou dusíka v močovine (9,4 kg N na tonu slamy) vykazoval zvýšenie úrody v priemere len o 0,39 t/ha oproti kontrole. Najvyšší účinok na uvoľnenie živín zo slamy jačmeňa a podporu výživy ozimnej repky sa prejavil po aplikácii vyššej dávky 250 ml/ha prekurzora Albit alebo AISe. Významný nárast úrody repky po ošetrení pozberových zvyškov predplodiny súvisel okrem lepšej výživy rastlín s nižším podielom silne alebo stredne napadnutých stoniek rastlín hubovými chorobami (graf 2).
Pozn.: Stĺpce označenia odlišnými písmenami vykazujú štatisticky preukázateľné rozdiely na hladine významnosti p<0,05 ( Anova , LSD test).
Záver a odporúčanie
Správna starostlivosť o pôdu začína ošetrením ponechaných rastlinných zvyškov vhodnými efektormi pôdnej premeny. Potvrdzuje sa, že nie celkom vhodným opatrením je konvenčná aplikácia dusíkatých hnojív, obzvlášť v dávke vyššej ako 5 kg N na tonu slamy. Rozložiteľnosť rastlinných zvyškov v pôde je možné efektívnejšie regulovať použitím vhodných efektorov (pomocných pôdnych látok a biostimulantov) bez účinného vnosu živín, ktoré začínajú a usmerňujú a predlžujú prirodzený mikrobiálny potenciál pôd pre mineralizáciu primárnej organickej hmoty a sekvestráciu pôdnej organickej hmoty do humusu. Stimulovaná podpora rozkladu rastlinných zvyškov pomocou pôde blízkych látok, mikrobiologických fragmentov alebo priamo dodaných vitálnych baktérií a húb sa prejaví počas jedného roka, a to nielen lepším rozkladom hrubej zložky rastlinných zvyškov, ale aj vyšším výnosom následnej plodiny pre dlhšiu dobu uvoľňovania dusíka a ďalších živín do pôdy. Kalkulovaný náklad 620 – 720 Kč/ha (vrátane práce) na ošetrenie rastlinných zvyškov zrnín po zbere mikrobiologickým prekurzorom Albit alebo AISe už v dávke 100 ml/ha vykazuje vysokú mieru rentability 3,6 u ozimnej pšenice a 12,3 u ozimnej rie. Miera rentability použitia 51 kg N v hnojive močovina na podporu rozkladu slamy sa pohybuje pritom medzi 1,5 – 2,9 podľa plodiny.
Odporúčané dávkovanie prekurzorov pôdnej premeny rastlinných zvyškov (slamy vrátane strniska) Albit alebo AISe bolo overených optimálne 20 ml, maximálne až 45 ml prípravku na 1 tonu slamy obilnín. Odporúčaná dávka tejto skupiny prípravkov na slamu kukurice je minimálne 3 ml (maximálne 10 ml) na 1 tonu slamy pri bežnej zberovej vlhkosti.
Poďakovanie: Autori mnohokrát ďakujú za spoluprácu v založení a vedení poľných pokusov poľnohospodárskej spoločnosti AGRODRUŽSTVO Klas, Kričeň.
Autori: Ing. T. Javor, DiS., Ing. L. Baranová, DiS., AGROEKO Žamberk spol. s r. o.
Ing. A. Novik, Mayline investment corp. limited, s. r. o.
