Podľa výrobcov vápenných hnojív má približne 50 percent všetkej poľnohospodárskej pôdy na svete hodnoty pH pod 6,0. V Nemecku nie je optimálne vápnom zásobených približne 40 percent poľnohospodárskej pôdy.
Nová celosvetová štúdia ukazuje, že vápnenie viedlo k priemernému zvýšeniu úrod plodín o 36 percent vo všetkých hodnotených štúdiách. Okrem priameho vplyvu na pH pôdy vápnik ovplyvňuje aj kolobeh živín a uhlíka v pôde a súvisiace toky skleníkových plynov. Profesionálne hnojenie vápnikom preto zostáva dôležité v súbore nástrojov na pestovanie plodín, najmä vzhľadom na zmenu klímy. Vápnenie má podľa nových štúdií takmer vyrovnanú bilanciu skleníkových plynov a pri vhodných podmienkach napomáha k ukladaniu CO2. Na globálnej úrovni sa rezerva organického uhlíka po hnojení vápnom zvyšuje v priemere o 4,5 percenta ročne.
Rovnaký prieskum ukazuje, že v dôsledku hnojenia vápnikom dochádza k zníženiu emisií oxidu dusného v pôde o 21 percent. Vďaka väčšej produkcii biomasy pestovaných plodín je vápnenie klasifikované ako takmer klimaticky neutrálne. Projekt „Magge-pH“ z Thünenského inštitútu v Braunschweigu skúma aj vplyv hodnoty pH pôdy na tvorbu oxidu dusného. Podľa výsledkov zvýšenie hodnoty pH na kyslej pôde znižuje emisie oxidov.
Extrapolácia výskumného tímu vedeného prof. Kaupenjohannom z Berlínskej univerzity dokonca ukázala, že emisie N2O z pôdy by sa mohli znížiť o tretinu, ak by sa optimalizovala dodávka vápenných hmôt na ornú pôdu v Nemecku.
Zdroj: agronomy.org
