Najvyšší počet včelárov a včelstiev na Slovensku bol v roku 1989, kedy bolo registrovaných takmer 39 00 včelárov s takmer 475 000 včelstvami, po tomto roku začal v dôsledku politicko-ekonomických zmien klesať až do roku 2003, resp. 2007. V roku 2003 bol na Slovensku zaznamenaný najnižší početný stav včelstiev – 192 000, v roku 2007 zas najnižší počet registrovaných včelárov – 13 780. Od roku 2008 je zaznamenaný v súvislosti s nástupom dotačného programu EÚ pre sektor včelárstva opätovný kontinuálny nárast počtu včelárov a chovaných včelstiev.
V súčasnosti (rok 2019) na Slovensku obhospodaruje asi 18 800 včelárov takmer 300 000 včelstiev. Najvýznamnejším hospodárskym prínosom chovu včelstiev je zabezpečenie opeľovania poľnohospodárskych plodín (84 % druhov z 264 plodín pestovaných na území Európskej únie je aspoň čiastočne závislých na opeľovaní hmyzom). Z pohľadu množstva rastlinnej produkcie vo svete, 60 % plodín nie je závislých na opeľovaní živočíchmi (napr. obilniny a koreňová zelenina), 35 % plodín je závislých na opeľovačoch a 5 % plodín nie je vyhodnotených. Celkovo je 14,7 % všetkej poľnohospodárskej produkcie vo vyspelých krajinách sveta do určitej miery závislej na opeľovaní včelami, prípadne inými živočíšnymi vektormi. Celosvetovo je ročná hodnota opeľovacieho servisu zabezpečovaného hmyzom odhadovaná na 153 biliónov eur, čo predstavuje asi 9,5 % celkovej hodnoty svetovej poľnohospodárskej produkcie.
Absencia hmyzích opeľovačov by spôsobila v rámci krajín EÚ 25 % pokles celkových úrod hmyzomilných plodín, pre Slovensko bola táto hodnota odhadnutá na 26,8 %, predovšetkým vďaka vysokému zastúpeniu repky olejky na ornej pôde. Mnohé druhy opeľovačov sú pritom v existenčnom ohrození, v Európe hrozí 9 % včelích a motýlích druhov vyhynutie, ďalších 37 % druhov včiel a 31 % druhov motýľov má klesajúcu populáciu.
Všeobecne je situácia s poklesom početnosti hmyzu v Európe alarmujúca – za ostatných 25 rokov zmizli až tri štvrtiny lietajúceho hmyzu. Zásadnú úlohu hrá ničenie prírodného prostredia hmyzu, rozšírenie pesticídov a zrejme tiež klimatické zmeny. Hmyz má v ekosystémoch veľké množstvo dôležitých úloh, popri opeľovaní je základom stravy viacerých cicavcov, vtákov, rýb aj obojživelníkov a pomáha rozkladať biologické látky.
Dostupnosť a kvalita včelej pastvy v globálnom meradle sa dramaticky zmenila predovšetkým za posledné polstoročie v dôsledku nástupu intenzívneho poľnohospodárstva. Ako príklady zmien v poľnohospodárstve môžeme uviesť nástup umelých hnojív, ktoré vytlačili z osevných postupov strukoviny, masívne používanie herbicídov, brániacich rastu kvitnúcich burín na poliach a ich okrajoch, kosba krmovín ešte pred ich rozkvetom za účelom zvýšenia obsahu bielkovín, aplikácia dusíkatých hnojív, podporujúcich rast tráv na úkor kvitnúcich rastlín, na pasienkoch a pod. Súčasná fragmentácia poľnohospodárskej krajiny spôsobila zníženie dostupnosti a druhovej pestrosti kvitnúcich rastlín, čo sa prejavuje aj v ich nižšej miere opelenia a oplodnenia. Intenzívne obhospodarovaná poľnohospodárska krajina poskytuje včelám priestorovo aj časovo izolovanú nadprodukciu kvetov z plodín, ako sú repka olejka alebo slnečnica.
Najvýznamnejšími zdrojmi včelej pastvy na Slovensku v rámci poľnohospodárskeho pôdneho fondu sú olejniny – repka olejka (osevné plochy vyše 154 tisíc ha v roku 2018) a slnečnica (69 tisíc ha), príp. ovocné sady (okolo 6 tisíc ha). V lesných biotopoch je najvýznamnejšia znáška z agátu bieleho, malín a medovice, predovšetkým zo smrekov a jedlí. V závislosti od dostupnosti včelej pastvy, lietavky jedného včelstva môžu pokryť oblasť okolo 100 km2, 95 % zberových aktivít včelstva prebieha v okruhu 6 km od včelstva, aj keď za určitých podmienok doletia aj ďalej.
Moderné poľnohospodárstvo je stále viac závislé od pesticídov, zvyšujúcich úrody. Insekticídy môžu lietavky včelstiev pri expozícii priamo zabiť, herbicídy zas redukujú rôznorodosť potravinových zdrojov, rozvoj včelstiev tak ovplyvňujú nepriamo. Včely sú zvyčajne vystavené pôsobeniu pesticídov počas zberu potravy, preto sa aj legislatíva, regulujúca používanie prostriedkov na ochranu rastlín sústreďovala hlavne na prevenciu pred priamou expozíciou včiel týmto látkam. Keďže nastali určité zmeny, čo sa týka pôsobenia a aplikácie týchto chemikálií, akútne otravy po priamom zásahu lietaviek na včelej pastve dnes nie sú jediným ohrozením včiel. Čoraz viac sa objavujú subletálne otravy, prejavujúce sa paralýzou, dezorientáciou a zmenami správania sa včiel, ktoré nastupujú po kratšom či dlhšom pôsobení daného prostriedku na ochranu rastlín.
V úľovom prostredí bolo detekovaných viac ako 160 rôznych druhov pesticídov, za najväčšie riziko pre včely v celosvetovom meradle sú považované tri neonikotinoidy (tiametoxám, imidakloprid a klotianidín) a dva organofosfáty (phosmet a chlorpyrifos). Včely medonosné majú v porovnaní s ostatnými druhmi hmyzu len približne jednu tretinu detoxikačných enzýmov, pričom tie sú aktívne len pri zabezpečení vyváženej stravy. Novým nebezpečenstvom, ohrozujúcim zdravie včiel bude aj prípadná aplikácia nanočastíc v poľnohospodárstve, napr. pri výrobe hnojív či pesticídov.
Subletálne faktory, ktoré jednotlivo nemajú výrazné škodlivé účinky, môžu pri súbežnom pôsobení spôsobiť až celkový kolaps včelstva. Simultánne pôsobenie niektorých fungicídov spolu s neonikotinoidmi alebo pyretroidmi môže zvýšiť ich toxicitu až tisícnásobne. Rezíduá neonikotinoidov sa nenachádzajú len v peli a nektári ošetrených plodín, ale aj na priľahlej vegetácii, v kalužiach a ostatných povrchových vodách, navštevovaných včelami a v riekach v poľnohospodárskych oblastiach. Väčšina autorov sa zhoduje v tom, že subletálne koncentrácie neonikotinoidov ovplyvňujú plodnosť, sociálne správanie sa včiel, znáškovú aktivitu a orientáciu včiel. Táto skupina pesticídov je rizikom nielen pre včely, ale aj pre ostatné živočíšne druhy, ako sú motýle, vtáky a vodný hmyz, ktoré sú významnými súčasťami vyšších potravinových reťazcov.
V súčasnosti platí zákaz používania troch najrozšírenejších neonikotinoidov na území EÚ, niektoré štáty však uplatňujú národné, tzv. „núdzové“, výnimky na konkrétne typy aplikácií. Medzi rokmi 2013 a 2016 členské štáty udelili viac ako 1 100 núdzových povolení, z ktorých 62 tvorilo používanie neonikotinoidov. Bohužiaľ medzi tieto krajiny patrí aj Slovensko, kde MPRV SR požiadalo o možnosť „núdzového“ používania neonikotinoidov na repe cukrovej.
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) vydal nové metodické „Usmernenie k hodnoteniu rizík prípravkov na ochranu rastlín na včelách“ už v roku 2013, ale neuplatňuje sa a členské štáty EÚ naďalej odkladajú aplikáciu tejto metodiky testovania pesticídov v praxi.
Náhradou za neonikotinoidy sa pravdepodobne stanú sulfoximíny, ako napr. Sulfoxaflor. Ďalším novým pesticídom, uvedeným na trh firmou Bayer je Sivanto s účinnou látkou flupyradifurón, prezentovaný ako neškodný pre včely. Aj keď mnohé plodiny na ornej pôde (napr. rôzne druhy obilnín) nie sú vo všeobecnosti cieľovými rastlinami pre opeľovačov, ich pestovateľské plochy výrazne ovplyvňujú koexistenciu medzi včelármi a pestovateľmi. Mnohí včelári sa po negatívnych skúsenostiach s niektorými pestovateľmi začínajú vyhýbať plodinám na ornej pôde, čo je trvalo neudržateľný stav. Včely je potrebné vnímať ako bioindikátor stavu životného prostredia – kde hynú včely, skôr či neskôr sa to prejaví aj na zdraví ľudí.
Pre zlepšenie spolunažívania medzi pestovateľmi a včelármi sú predstavitelia Slovenského zväzu včelárov otvorení stretávať sa a diskutovať so zástupcami všetkých pestovateľov a farmárov o rôznych formách spolupráce, ako napr.:
- Lepšie využívanie environmentálnych opatrení na zvýšenie fragmentácie poľnohospodárskej krajiny, zlepšovanie včelej pastvy a hniezdnych príležitostí pre opeľovačov v rámci agro-environmentálnych schém EÚ, ako je napr. zakladanie živných pásov pre včely na okrajoch monokultúr. Využívanie tohto opatrenia na Slovensku v predchádzajúcich rokoch bolo mizivé, asi len 1 % oproti pôvodným plánom.
- Propagácia ochrannej známky BeeFriendly, ktorou sa certifikovaní farmári zaväzujú dodržiavať pravidlá na ochranu opeľovačov. Táto značka umožňuje spotrebiteľom a zákazníkom podporovať farmárov, ktorí nie sú ľahostajní k životnému prostrediu. Po úspechu tejto jednoduchej certifikačnej schémy v Nemecku, Francúzsku, USA a ďalších krajinách hľadáme na spoluprácu farmárov aj na Slovensku, ktorým budeme pomáhať so zviditeľnením ich ekologickej produkcie. Najčastejšími partnermi v zahraničí sú hlavne vinohradníci, ovocinári, zeleninári a chovatelia dobytka,
- Dodržiavanie zásad aplikácie pesticídov šetrných voči opeľovačom. Okrem základného označenia (Vč 1, 2 a 3) sú na etiketách prípravkov, hlavne pri insekticídnych prípravkoch, uvedené ešte doplňujúce označenia správnej aplikácie ako napr. aplikovať za bezvetria, alebo aplikovať vo večerných hodinách mimo letového času včiel a pod.
- Úplný zákaz pestovania GM plodín na našom území, nakoľko pri predaji medu do veľkoobchodu alebo do zahraničia si obchodní partneri vyhradzujú právo vrátiť med pri akomkoľvek výskyte GM peľových zŕn.
- Presadzovanie digitálnych technológií a autonómnych robotov v rastlinnej výrobe, ktoré popri znižovaní nákladovosti rastlinnú produkciu výrazne ekologizujú, umožňujú rapídne znížiť množstvo používaných chemických prostriedkov na ochranu rastlín a umožňujú „prežiť“ aj menším pestovateľom, orientovaným na bioprodukciu.
Všetkým, ktorým záleží na zdravom životnom prostredí v agrárnej krajine, odporúčam prečítať si populárnym štýlom písaný dokument IPBES s názvom „Správa o posúdení stavu opeľovačov, opeľovania a produkcie potravín“, ktorý je dostupný aj v slovenskom jazyku na stránkach Ministerstva životného prostredia.
Autor: doc. Ing. Róbert Chlebo, PhD., FAPZ, SPU v Nitre
