Hraboš poľný patrí k najpočetnejším drobným zemným cicavcom na Slovensku. Uprednostňuje bezlesné oblasti celého nášho územia od nížin po alpínske lúky v Tatrách. Vyskytuje sa v nadmorských výškach od 100 do 2 100 m n. m. Na našom území sa vyskytuje v hojnom počte, najmä na poliach, lúkach a pastvinách nížinných oblastí.
Preferuje suché spásané lúky a polia v otvorenej krajine.
Buduje si 2 typy podzemných chodieb, kde si v zime pod snehom buduje trávnaté hniezda a v lete si hniezda stavia na vlhkých miestach. Žije v kolóniách a okrem hniezdnych systémov si vytvára aj ochranné nory bez hniezdnych priestorov, umožňujúce rýchly úkryt. Hraboše majú medzi sebou rivalitu, a preto kolónia nemá pevnú sociálnu štruktúru.
Druh má dennú aj nočnú aktivitu a vyhľadávanie potravy strieda s 2 – 3 hodinovým odpočinkom. Živí sa zrnom, podzemnými i zelenými časťami rastlín a drobnou živočíšnou potravou. Časť potravy si odnáša do zásobárne, kde ich ukladá na zimu. Rozmnožovanie trvá od marca do októbra, počas ktorého má 2 – 3 vrhy až po 12 mláďat. Dožívajú sa maximálne 2 – 3 roky a predstavujú potravu pre mnoho predátorov.
Odchyt hraboša poľného (obr. 1) sme uskutočnili počas rokov 2019 – 2022 na 7 plodinách. Ekologickým spôsobom boli obhospodárené plodiny Pisum sativum, ďatelinovo-trávnatá miešanka (DTM) a Triticum aestivum. Majiteľom polí je firma ECO-Farm Nitra, s. r. o. Konvenčne boli obhospodárené nasledovné plodiny Hordeum vulgare, Zea mays, Brassica napus a Beta vulgaris. Majiteľom polí je firma IMRIŠEK s. r. o. V každej plodine bolo 5 zemných pascí (750 ml) umiestnených v rade vo vzdialenosti 10 m medzi jednotlivými pascami. Teda v každej plodine bola línia pascí dlhá 50 m.
Celkovo sme zaznamenali 125 jedincov hraboša poľného, 84 jedincov (67,20 %) bolo v plodinách s konvenčným hospodárením a 41 jedincov (32,8 %) v podmienkach ekologického hospodárenia. Najviac jedincov sme potvrdili v plodinách DTM (35 jedincov = 28 %), Zea mays (31 jedincov = 24,80 %), Hordeum vulgare (27 jedincov = 21,60 %) a Brassica napus (21 jedincov = 16,80 %). Najmenej jedincov sme zaznamenali v plodinách Beta vulgaris (5 jedincov = 4 %), Pisum sativum (3 jedince = 2,40 %) a Triticum aestivum (3 jedince = 2,40 %).
Najviac jedincov sme potvrdili počas roka 2020 (68 jedincov = 54,40 %) a najmenej v roku 2021 (8 jedincov = 6,40 %) (tab. 1).
Tab. 1: Výskyt hraboša poľného v plodinách počas rokov 2019 – 2022.
| Roky | |||||
| Plodina | 2019 | 2020 | 2021 | 2022 | ∑ N |
| Beta vulgaris | 5 | 5 | |||
| Hordeum vulgare | 14 | 12 | 1 | 27 | |
| Zea mays | 13 | 17 | 1 | 31 | |
| Brassica napus | 10 | 6 | 5 | 21 | |
| DTM | 31 | 4 | 35 | ||
| Pisum sativum | 3 | 3 | |||
| Triticum aestivum | 2 | 1 | 3 | ||
| ∑ N | 40 | 68 | 8 | 9 | 125 |
Najvyšší počet jedincov sme zachytili počas mesiacov jún (33 jedincov = 26,40 %), júl (29 jedincov = 23,2 %), september (20 jedincov = 16 %) a august (19 jedincov = 15,2 %). Najmenší počet jedincov sme zaznamenali počas mesiacov marec (1 jedinec = 0,80 %) a november (1 jedinec = 0,80 %) (graf).
Z výsledkov nášho výskumu môžeme usúdiť, že najväčší počet jedincov sme zaznamenali v ďatelinovo-trávnej miešanke pestovanej v ekologickom hospodárení. Najväčší výskyt bol počas roku 2020 a v mesiaci jún.
Tento príspevok vznikol vďaka podpore projektu KEGA No. 002UKF-4/2022 Metaanalyzes in Biology and Ecology (Databases and Statistical Data Analysis).
Autori: RNDr. Vladimír Langraf PhD.1, RNDr. Kornélia Petrovičová Ph.D.2 , 1Fakulta prírodných vied a informatiky, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre; 2Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, SPU v Nitre
