Podľa druhého odhadu úrod VÚPOP z 10. 6. 2023 majú byť úrody repky ozimnej v rozmedzí od 2,47 – 3,08 t/ha. S tým sa ale nestotožňujem, úrody odhadujeme oveľa vyššie.
Videl som tohtoročnú slovenskú repku viackrát. Okrem iných prípadov na konci mája v Prašiciach (okr. Topoľčany) a v Huli (okr. N. Zámky), taktiež vo Veľkých Kapušanoch (okr. Trebišov) ku koncu júna. Ako plodinu hlboko koreniacu, relatívne odolnú voči suchu, zatiaľ v dobrom stave, odhadujem jej tohtoročné úrody (ak nezasiahne negatívne príroda) na 3,30 až 3,40 t/ha.
Po rokoch 2014 a 2016, kedy bola úroda 3,57 a 3,46 t/ha, by išlo o jednu z najvyšších úrod. Rekordná slovenská produkcia bola v r. 2018, a to 480-tis. ton, pri zberovej ploche 150-tis. ha. S prihliadnutím na tohtoročnú výmeru 148-tis. ha pozberá Slovensko v tomto roku 488- až 503-tis. ton repky. Čiže Slovensko bude mať zrejme doteraz najvyššiu produkciu repky. Za podobne rekordnú považujem i produkciu repky v Česku, Nemecku a Francúzsku.
Hlavné zásady pestovania repky ozimnej
Pred výsevom. Podiel repky v osevnom postupe môže byť 25 %, pri množiteľoch 20 %. Najmenej 15 – 20 rokov je možné úspešne pestovať ozimnú pšenicu nasledovanú ozimnou repkou atď. Čiže repka po repke v osevnom postupe je bez výrazného poklesu úrody, výskytu škodcov, chorôb a pod. nemožná. Toto platí okrem nevzídenia nových porastov na jeseň pri extrémnom suchu.
Vtedy nechávame i za cenu prerušenia osevných postupov a nižších úrod „optimálne husté“ a neprerastené staršie porasty. Repka v osevnom postupe raz za 4 roky nahrádza nedostatkový maštaľný hnoj.
Pred vzídením repky by mali byť zlikvidované všetky staré výdrvy, najmä tie v priamom susedstve. K tomu použijeme povrchové tanierovanie do hĺbky 50 – 100 mm, aby sa nerozširovala pôdna zásoba semien starej repky.
Vzídeniu repky i za sucha značne napomôže sejba do pripravenej pôdy bez hrudiek, ako aj sejba do čerstvo pripravenej pôdy. Vtedy vysievame repku do jedného dňa po príprave, do relatívne chladnej pôdy. Hrudky v noci po prvom dni spôsobia, že rosná vlhkosť sa vyzráža na týchto hrudkách a pri semene chýba. Pokiaľ máme hrudky na povrchu, použijeme ryhované valce.
Výber odrôd sa má podriadiť výmere repky a dobe zberu. V každom prípade by sa ale na Slovensku mali pestovať iné odrody ako v Česku, ktoré sa orientuje na prímorské odrody. Možno je to jeden z dôvodov, pre ktorý sa Slovensku (s ohľadom na prírodné podmienky, hlavne sucho) darí relatívne lepšie než iným krajinám s lepšími podmienkami. Konkrétne Nemecko, popredná krajina z hľadiska úrod a produkcie repky, má úrody nad 3,5 t/ha, ale oproti Slovensku má pre repku lepšie podmienky, najmä miernejšie zimy a viac zrážok. Česko je niekde uprostred. Oproti SRN má úrody asi o 200 kg/ha nižšie, pričom SR zaostáva oproti ČR asi o ďalších 200 kg/ha. Príčinou je časté sucho.
Herbicídy musia byť vždy účinné na lipkavec a na parumanček.
Termín sejby sa podľa podmienok pohybuje medzi 10. 8. – 10. 9. Pritom nechávame repku vzídenú i na konci septembra, dá síce úrodu do 4 t/ha (teoreticky dáva repka v praxi max. 7,5 t/ha), ale z hľadiska osevného postupu a ceny repky sa to vypláca. Hĺbka sejby predstavuje 10 – 30 mm.
Výsevok (tab. 1) v uvedených krajinách je odlišný a vychádza z konkrétnych podmienok. V relatívne vlhkom Nemecku takmer platí, že „čím menej tým lepšie“. Vysievajú tak okolo 30 semien na meter štvorcový. Slovensko ale nemá podmienky Nemecka. Tam, kde sa nedarí dosahovať kvalitu pri jarnom výseve jačmeňa, a to je takmer väčšina SR, malo by sa vysievať okolo 80 semien na 1 m2 , čiže približne 4 kg/ha osiva repky.
Tab. 1: Vplyv hustoty porastu na úrodu repky ozimnej (presné pokusy 2009/10 – 2011/12)*.
| Porast | Úroda semien | |
| t/ha | % | |
| do 35 rastlín/m2 | 2,83 | 77 |
| 35 až 60 rastlín/m2 | 3,69 | 100 |
| nad 60 rastlín/m2 | 3,85 | 104 |
*Výzkumná stanice ČZU Červený Újezd, okr. Praha-západ, je v zrážkovom tieni Krušných hôr.
Morenie osiva je v súčasnej dobe založené iba na Lumipose. Uvádza sa aj účinnosť tohto prípravku na skočky po vzídení repky a na kvetárku a piliarku. Výsledky však nie sú presvedčivé. Pokiaľ sa ale mám rozhodnúť, odporúčam voliť Lumipose, alternatíva k nej nie je. Proti černiam, fóme, plesni kapustovej a padaniu klíčnych rastlín má z hľadiska moridiel účinnosť Scenic Gold.
Slizniačiky škodia plošne asi od r. 1994, ale len za vlhka a v tieni, s tým, že v ČR sú škody častejšie. Proti slizniačikom má účinnosť fosforečnan železitý, či metaldehyd v dávke 4 – 7 kg/ha granuliek. Najčastejšie sa aplikuje do každého druhého pojazdu sejacím strojom.
Skočky, „bonsajovité repky“, molička kapustová, vošky, krytonosy, piliarka, kvetárka a siatica. Drobné skočky škodia najmä pri vzchádzaní repky, čiže asi 7 – 14 dní po výseve. V r. 2023 je registrovaných 22 prípravkov. Proti krytonosom, ktorí vytvárajú hálky na koreňoch, má okrem Lumiposy registráciu 23 prípravkov. Aplikujú sa od vzchádzania asi 14 dní a sú účinné. Vošky sa vo veľkom vyskytujú v broskyňových oblastiach. Škodia od vzídenia po jeseň, až do konca októbra. Registráciu má 7 prípravkov. Okrem klasického Pirimoru a Mospilanu patria ostatné prípravky medzi pyretroidy s účinkom za relatívneho chladu, do teploty +23 °C.
Na moličku má na jeseň registráciu iba Mospilan. Ohniskovo môže až holožerom škodiť od septembra piliarka repková, proti ktorej je v r. 2023 registrovaných 8 prípravkov.
Tzv. bonsajovité repky, či na báze nenormálne vetviace sa rastliny sú pravdepodobne zapríčinené veľkými skočkami a snáď bude účinný postrek pyretroidmi v októbri. To platí aj pre koncom septembra sa vyskytujúce siatice. Larvy kvetárky poškodzujú korene repky. Ochranou je postrek pyretroidmi pri teplote do +23 °C, od doby po vzídení asi do piateho pravého listu.
Herbicídy musia byť vždy účinné na lipkavec a na parumanček, ďalej podľa konkrétneho výskytu ďalších druhov burín v oblasti. Problémy robia buriny z rodu Brassica. Často sa podľa konkrétneho zaburinenia používajú rôzne predsejbové, preemergentné, ako aj postemergentné, prípadne aj neskoro postemergentné kombinácie herbicídov. Ak nemáme istotu vzídenia, použijeme postemergent. Registrovaných je 43 herbicídnych prípravkov.
Graminicídy sú prípravky účinné na jednoklíčnolistové, najmä proti obilninám a pýru. Aplikujú sa pred odnožením obilniny, teda do 3. listu, najčastejšie v septembri. Namiesto graminicídu funguje aj použitie sejby do čerstvo pripravenej pôdy, teda sejba do 1 dňa po príprave pôdy. Tento spôsob zaberá dobre proti obilninám z výdrvu.
Regulátory rastu na jeseň, ešte pred predlžovaním koreňového kŕčka – spravidla do konca septembra, odporúčame použiť vždy. Registráciu má 11 prípravkov, vrátane už klasického CCC. Okrem regulátorov možno použiť aj fungicídy s regulačným účinkom. Účinkujú predovšetkým na fómu, a sú väčšinou na báze azolov. Registrovaných je 32 prípravkov. Ďalšie majú registráciu iba na čerň. Všetkých spája účinok na zbrzdenie rastu, green efekt (ozeleňujúci až do modra = chloroplasty sa koncentrujú do menšej biomasy) a zvýšená istota prezimovania.
Je isté, že sa v rámci herbicídov používajú preparáty výberovo, ale platí, že bez pesticídov sa repka nedá dopestovať. Alebo dá (široké a plečkované riadky), ale nie s tak dobrým a lacným efektom ako pri súčasnom herbicídnom systéme.
Repka má vynikajúcu osvojovaciu schopnosť na fosfor.
Hnojenie na jeseň
Na fosfor má repka vynikajúcu osvojovaciu schopnosť. Je to dobré pro takmer istú následnú plodinu, ktorou je zvyčajne ozimná pšenica. Ale skutočne náročná je repka na draslík, horčík, vápnik a z mikroelementov tiež na bór. Teda na prvky, o ktorých súdime, že ich máme (okrem bóru) dostatok. Naše pokusy s hnojením P, K, Mg, Ca tiež nevyšli a výsledkom je, že sa P, K, Mg, Ca nehnojí. Riešením je listová výživa – v pôde niečoho dostatok neznamená, že repka nehladuje. Aplikujeme ich v „homeopatických“ dávkach asi 1 – 10 kg/ha pri obsahu účinnej látky asi 20 %. Predovšetkým v plnej ružici listov, v priebehu marca a apríla. Listovú výživu sme nikdy plošne nepoužili. Jednoducho preto, že K, Ca, Mg je dostatok. Ale len podľa „tupých“ rozborov pôdy. Nie podľa príjmu a potreby rastliny. Pokiaľ niekde vidíme rezervu, je to práve v uplatnení listových hnojív. Práve preto možno vychádza „nezmysel“ v použití NPK v októbri na list.
Prax často používa asi 20 – 40 kg/ha N pred sejbou. Napr. vo forme síranu amónneho na rozklad slamy z obilnej predplodiny. Je ale faktom, že sa otepľuje a že na dusík náročná repka dostane prvú „korienkovú“ dávku N zväčša po 15. februári. Pritom počas zimy, rámcovo od novembra do poloviny februára sa zvýši hmotnosť koreňov asi 2x. Preto sa osvedčilo hnojenie NPK – možno i vďaka obsahu K, alebo močovinou v dobe, kedy už nehrozí riziko prerastania. Teda na konci októbra až počiatkom novembra (hnojenie koreňové = „dušičkové“). Dávka predstavuje asi 40 kg/ha N a náklad na hnojivo sa vráti zvýšením úrody už o 2 %. V praxi predstavuje nárast úrod semien asi 5 %, v teplých zimách, ktoré sú stále častejšie i viac (tab. 2).
Tab. 2: Jesenné hnojenie ozimnej repky dusíkom 2009/10 – 2013/14 (40 kg/ha N). *
| Hnojenie N / Rok | 2009/10 | 2010/11 | 2011/12 | 2012/13 | 2013/14 | priemer |
| Koncom októbra 46 kg/ha | 4,36 | 3,81 | 3,29 | 4,84 | 5,93 | 4,45 |
| 0 kg/ha jeseň | 4,13 | 3,51 | 3,12 | 4,67 | 5,41 | 4,17 |
| Rozdiel (t/ha) | 0,23 | 0,30 | 0,17 | 0,17 | 0,52 | 0,28 |
*Presné pokusy ČZU-Červený Újezd, úrodná hnedozem, 405 m n. m., neprerastená repka s krčkami okolo 8 mm, 50 rastlín/m2, zrážkový tieň Krušnohoria.
Záver
Hospodáriť sa musí aj v podmienkach polopúští, kde ročne spadne okolo 250 mm zrážok. To nás zatiaľ nečaká, zatiaľ v ČR priemery zrážok prekračujú 600 mm. Za najsuchšiu oblasť Česka je považované Žatecko, ale i tam naprší za rok okolo 450 mm. Meteostanica v pražskom Klementine má ucelené údaje o teplotách od roku 1775 a doterajší ročný teplotný priemer je asi 9,5 ˚C, celosvetový predstavuje okolo +15 ˚C, v dobe ľadovej to bolo asi +4 až +5 ˚C. Ale teploty u nás rovnako ako vo svete stúpajú. Tiež je postupne veternejšie a pribúda klimatických extrémov. Ročné klementinské teploty za roky 2011 – 2020 boli v priemere už +11,3 ˚C, v extrémom roku 2018 (nasledoval lykožrút smrekov nad vek stromov okolo 20 – 30 rokov) bola priemerná teplota +12,8 ˚C.
Repka v EÚ to má na rozdiel od olivy asi spočítané. V konkurencii s tropickou palmou olejnou (asi 3,5 t/ha tuku, plus palmojadrový olej) dá v EÚ, kde je repka z celosvetového hľadiska najúrodnejšia, menej ako polovicu tuku (okolo 38 % produkcie palmy, pri priemernej úrode 3,3 t/ha a 40 % vyťažiteľnosti oleja). Repka neobstojí ani v porovnaní s bielkovinovou a taktiež olejnatou sójou, tiež krátkodennou plodinou. Tá sa v EÚ vyplatí iba na východe SR, v Rumunsku, Taliansku, Bulharsku, južnej Ukrajine a v Rusku. Taktiež repný cukor, v EÚ chránený rôznymi clami, bude nahradený cukrom z trstiny.
A tak sa objavuje otázka, ako ďalej v poľnohospodárstve? Efektívna produkcia a ďalší rast hektárových úrod repky je už obmedzený podmienkami pestovania.
Riešením by mohlo byť zvýšenie výmery ozimných obilnín, vrátane jarného jačmeňa siateho na jeseň. Na juhu Slovenska so sejbou až na počiatku novembra a pestovanie relatívne suchovzdornej kukurice na zrno. Tá síce vlani na Slovensku nevyšla, ale určité riešenie to je. Skutočne bohatí vizionári sa orientujú na mlieko, silážnu kukuricu a lucernu. Riešenia sa nájdu.
Preložil: P. Zubal
Autor: prof. Ing. Jan Vašák, CSc.
