Zberová plocha strukovín za ostatné roky vykazuje mierne rastúci trend, ktorý je prítomný rovnako v segmente kŕmnych aj jedlých strukovín.
Táto informácia je pozitívna, pretože strukoviny všeobecne v rámci aktuálnych osevných postupov zastávajú v porovnaní s minulosťou stále nízke zastúpenie. Je to škoda, pretože sa vyznačujú mnohými pozitívnymi vlastnosťami jednak z hľadiska agronomického ale aj úžitkového vo výžive človeka aj hospodárskych zvierat.
Na Slovensku sa štatisticky vykazujú plochy tradičných jedlých strukovín ako hrach, fazuľa a šošovica, z ktorých hrach jednoznačne dominuje. Kým jeho výmery sa pohybujú rádovo v tisíckach hektárov, šošovica a fazuľa sa pestujú iba na niekoľkých stovkách hektárov. Bôb je v porovnaní s nimi úplne minoritnou strukovinou a skôr sa zaraďuje do kategórie kŕmnych strukovín.
Pritom je to plodina, ktorá je veľmi plastická a prispôsobivá, čo sa týka nárokov na podmienky prostredia. Bôb je vhodný do širokého spektra pestovateľských oblastí a vyhovuje mu úrodná pôda s dobrými vlahovými podmienkami, ale dobre zvláda aj zasolené alebo ťažšie pôdy. Na pestovanie malosemenných odrôd možno použiť rovnakú mechanizáciu ako na hrach alebo sóju. Výsev je vhodný čo najskôr. Minimálna teplota potrebná na klíčenie je 1 °C a vzchádzajúce rastliny znesú aj pokles teplôt smerom k nule. Skorý výsev zároveň využíva zimnú vlahu. Rastliny majú mohutnejší vzrast v porovnaní so sójou a podľa šírky medziriadkov vytvárajú hustý zapojený porast.
V rámci výskumných úloh bol od roku 2022 do osevného postupu v poľnom pokuse na výskumnom pracovisku VÚRV – NPPC v Borovciach zaradený bôb záhradný, odroda Fernando. Pokus sa dlhodobo zaoberá sledovaním vplyvu rôznych technológií obrábania pôdy na produkčný proces modelových plodín a zmeny pôdnych vlastností. Zahŕňa štyri rôzne technológie obrábania pôdy (tab. 1).
Tabuľka 1: Prevádzkové údaje v rámci použitých technológií.
| Technológia | Bezorbová (BT) | Minimalizačná (MT) | Konvenčná (KT) | Nastieľacia (Mulč) |
| Jesenné spracovanie pôdy | – | Podmietka-tanierový kyprič | Podmietka a orba | Podmietka-podryvák |
| Rastlinné zvyšky na povrchu | 100 % | 15-30 % | 0 % | 100 % |
| Jarné spracovanie pôdy | – | – | Smykovanie a kompaktor | – |
| Sejačka | Great Plains | Great Plains | Amazone, nožová 3m | Horsch Concord CO3 |
| Šírka riadkov (cm) | 19 | 19 | 25 | 17,5 |
Sejba pre všetky spôsoby obrábania pôdy bola realizovaná 23.03.2022 s výsevkom 55-tis. klíčivých semien na hektár. Aktuálny test ukázal, že priemerná laboratórna klíčivosť osiva sa pohybovala len na úrovni 80 %. Tento ukazovateľ je vhodné skontrolovať, pretože potenciálna redukcia počtu klíčivých semien o 20 % hneď v úvode je príliš veľké a zbytočné riziko.
Všeobecne možno povedať, že vzchádzanie bôbu trvá v porovnaní napríklad s obilninami dlhšie. Aby sa proces klíčenia úspešne naštartoval, osivo potrebuje prijať približne také množstvo vody, aká je jeho iniciačná hmotnosť. V laboratórnych podmienkach je tento proces veľmi rýchly a v prostredí s neobmedzeným zdrojom vody absorbujú semená viac ako 95 % potrebného množstva už po šiestich hodinách. V poľných podmienkach to však trvá oveľa dlhšie a všetky výkyvy spôsobené vplyvom podmienok môžu pôsobiť aj inhibične. Dôležitým faktorom pri sejbe bôbu je preto aktuálny stav pôdy nielen z hľadiska vlhkosti, ale aj jej štruktúry. Táto zásadným spôsobom vplýva na distribúciu pôdnej vlhkosti k semenám a tepelný režim pôdy.
V rámci konvenčnej technológie bola po zbere predplodiny (jačmeň jarný) zaradená podmietka a neskôr jesenná orba. Na jar pred sejbou sa parcely smykovali a s týždenným odstupom boli potom v rámci predsejbovej prípravy zapracované hnojivá kompaktorom. Vo výsledku bola pôda rovnomerne obrobená a mala jemnú drobnohrudkovitú štruktúru. Po sejbe boli tieto parcely ešte zavalcované. Pôdoochranné technológie zahŕňali len podmietku po predplodine bez jesennej orby a jarného obrábania pôdy. Rozdiel spočíval vo výbere náradia na podmietku. V minimalizačnej technológii bola podmietka urobená taniermi a v nastieľacej (mulč) podryvákom. Štruktúra pôdy na jar bola hrubšia s občasným výskytom väčších hrúd. V rámci bezorbovej technológie nebol po zbere predplodiny vykonaný žiadny zásah, len priama sejba bezorbovou sejačkou.
Vzchádzanie rastlín vykazovalo na priereze jednotlivých technológií výrazné odlišnosti. Prírastky rastlín na jednotku plochy v pôdoochranných technológiách by sa dali hodnotiť ako kontinuálne. V každom ďalšom termíne hodnotenia boli prítomné nové rastliny. Situácia v konvenčnej technológii bola odlišná. Väčšina rastlín vzišla v kompaktnejšej vlne v úvodnej tretine monitorovaného obdobia a v ostatnej časti už boli prírastky zanedbateľné.
Okrem počtu rastlín na jednotku plochy bola v rámci kvality založenia porastov hodnotená aj rýchlosť vzchádzania. Tento parameter udáva pomer počtu vzídených rastlín v jednotlivých kontrolných dňoch k celkovému počtu životaschopných vzídených rastlín na konci monitorovaného obdobia. Udáva sa v percentách a jeho najvyššia hodnota môže byť 100 %. A to aj v prípade, že poľná vzchádzavosť nedosahuje 100 %, pretože rýchlosť vzchádzania sa týka len tých rastlín, ktoré naozaj vyklíčili. Hovorí o tom, ako rýchlo vyklíčili, čo sa potom neskôr premieta do vyrovnanosti a uniformity porastu z pohľadu vývoja jednotlivých rastlín.
Z tohto hľadiska bolo pomerne rýchle a uniformné vzchádzanie zaznamenané pri konvenčnej technológii, kde 87 % rastlín vzišlo v rámci časového okna 6 – 7 dní. Minimalizačná a nastieľacia technológia vykazovali navzájom si veľmi podobný priebeh. V porovnaní s konvenčnou technológiou sa v oboch prípadoch prvé rastliny objavili s oneskorením troch dní. Priebeh krivky bol v princípe podobný tej konvenčnej, ale počiatočné oneskorenie sa v záverečnom hodnotení premietlo do celkového spomalenia vzchádzania. V podmienkach bezorbovej technológie bolo vzchádzanie najpomalšie a prebiehalo v rozpätí až 11 – 12 dní. Vyrovnanosť tohto porastu bola najslabšia a viditeľne sa upravila až približne 2 mesiace po sejbe.
Ako zásadný problém pri zakladaní porastov bôbu sa ukázalo zvládnutie herbicídneho ošetrenia. V rámci pilotného roku pestovania nebol na jar pred sejbou aplikovaný žiadny herbicíd. Toto bola kľúčová chyba, pretože neskoršia aplikácia sa ukázala ako nedostatočne účinná. Z trávnych druhov burín je na pokusnej lokalite dlhodobo najväčší problém s ježatkou kurou nohou. V odstupe 41 dní po sejbe boli porasty ošetrené prípravkom Garland Forte v dávke 1 l.ha-1. Následne bol po dvoch týždňoch aplikovaný ešte herbicíd Benta 480 SL v dávke 3 l.ha-1, ktorý rast dvojklíčnolistových burín aspoň čiastočne pribrzdil. V druhej polovici vegetačného obdobia v burinovom spektre dominoval z hľadiska početnosti vo všetkých technológiách bez rozdielu mrlík biely. Ďalším, menej početným, ale paušálne prítomným druhom bol láskavec ohnutý. V pôdoochranných technológiách sa okrem týchto dvoch druhov vyskytoval ešte turanec kanadský a hluchavka purpurová. Ježatka kuria noha a mlieč roľný boli unikátnymi druhmi len pre bezorbovú technológiu. Tlak týchto druhov pretrvával počas zvyšného vegetačného obdobia až do zberu. V nasledujúcom roku bol preto na herbicídnu ochranu kladený vysoký dôraz. Pred sejbou bol aplikovaný totálny herbicíd Roundup Klasik Pro v dávke 3 l.ha-1 a deň po sejbe preemergentne Stomp Aqua v dávke 3 l.ha-1. Táto kombinácia v daných podmienkach fungovala účinne. Hodnotenie burín v polovici vegetácie vykazovalo najpočetnejší výskyt fialky roľnej a hviezdice prostrednej. Výskyt ostatných druhov bol sporadický, skôr len lokálne ohniskový a pod prahom škodlivosti.
Z hľadiska ochrany rastlín boli v oboch rokoch výrazným škodcom vošky (najčastejšie voška maková) v čase kvitnutia. Paušálne bol aplikovaný insekticíd Decis 50 EW v dávke 0,15 l.ha-1. Jeden postrek bol dostatočne účinný. Neskôr býva ďalším škodcom bôbu zrniarka fazuľová, ale v podmienkach pokusu sa nevyskytla. Pre zaujímavosť, na pokusnej lokalite sa každoročne vyskytuje závažné poškodzovanie porastov sóje fazuľovej zajacom poľným. Mimoriadne atraktívne sú najmä vzchádzajúce rastliny sóje, ktoré populácia zajacov dokázala v niektorých rokoch dokonca kompletne zlikvidovať a porast musel byť vyoraný. Zaradenie bôbu do osevného postupu namiesto sóje sa ukázalo ako vhodné riešenie. Zajace sa v porastoch síce zdržiavali, ale nepoškodzovali rastliny v žiadnej rastovej fáze.
Záverom možno konštatovať, že pri zakladaní porastov bôbu v rôznych typoch pôdoochranných technológií je potrebné počítať s dlhším vzchádzaním, nakoľko hĺbka sejby nie je úplne rovnomerná a hrubšia štruktúra pôdy neumožňuje úplne dokonalý kontakt pôdnych agregátov s osivom. Počiatočný vývoj a zapojenie porastov sú v porovnaní s inými plodinami pomalšie bez ohľadu na používanú technológiu obrábania pôdy, preto herbicídna ochrana musí byť včasná a cielená na burinové spektrum.
Poďakovanie: Táto publikácia vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Inovatívne hnojivá s alternatívnymi prírodnými zdrojmi a ich implementácia v agrotechnických postupoch 313011BWL7, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Autor: Ing. Katarína Hrčková, VÚRV Piešťany
