Zmeny agrochemických parametrov poľnohospodárskej pôdy v SR

Poznanie agrochemických vlastností poľnohospodárskej pôdy, ako aj ich zmien v pravidelných intervaloch je dôležitým podkladom a ukazovateľom pre zabezpečenie racionálneho hnojenia, ale aj optimálneho využívania prístupných foriem živín v pôde pre rast plodín a zabezpečenie dostatočnej kvality a kvantity úrody. Vyvážená aplikácia hnojív zároveň prispieva k ekologickej stabilite prostredia Slovenska, ako aj ochrane pôdy aj hydrosféry.

 

Sledovanie agrochemických ukazovateľov pôdnej úrodnosti prebieha na Slovensku prostredníctvom Agrochemického skúšania pôdy (ASP) vykonávaného v zmysle ustanovení Zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách, v znení neskorších predpisov, ako aj Vyhlášky MPRV SR č. 151/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o agrochemickom skúšaní pôd a o skladovaní a používaní hnojív. Gestorom ASP je Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave (ÚKSÚP), ktorý zároveň celý proces ASP aj metodicky riadi a usmerňuje.

ASP má na Slovensku dlhoročnú tradíciu, aktuálne prebieha už XIV. cyklus, pričom prvé 3 odberové roky predstavujú dostatočnú základňu pre porovnanie zmien s rovnakým (3-ročným) obdobím z predošlého – XIII. cyklu ASP.

Vzhľadom na skutočnosť, že orná pôda má spomedzi všetkých druhov využitia poľnohospodárskej pôdy najvýznamnejšie postavenie, ako aj vzhľadom k tomu, že pôdne vzorky ornej pôdy predstavujú 74,40 % z celkového počtu analyzovaných pôdnych vzoriek a zároveň reprezentujú 74,48 % preskúšanej výmery poľnohospodárskej pôdy v sledovanom 3-ročnom období XIV. cyklu ASP, je tento článok zameraný práve na túto kategóriu, samozrejme, aj s poukázaním na poľnohospodársku pôdu celkovo.

 

Pôdna reakcia (pH)

Hodnota váženého priemeru pôdnej reakcie poľnohospodárskej pôdy (PP) za sledované 3-ročné obdobie XIV. cyklu ASP je 6,3, čiže na rovnakej hodnote ako za rovnaké obdobie predošlého cyklu. Táto hodnota zodpovedá slovnému vyjadreniu – slabo kyslá pôdna reakcia, ktorá je (spolu s neutrálnou pôdnou reakciou) vyhovujúcou kategóriou pre pestovanie väčšiny kultúrnych rastlín.

Ak sa bližšie pozrieme na ornú pôdu, tak zistíme, že tu došlo k malej zmene – vážený priemer v 3-ročnom období predošlého cyklu bol na hodnote 6,5; kým v aktuálnom cykle je to za rovnaké obdobie 6,6 – čo znamená zmenu z kategórie slabo kyslá na kategóriu neutrálna pôdna reakcia (graf 1).

 

Graf 1: Zmeny hodnoty pH v OP a PP – porovnanie váženého priemeru za 3-ročné obdobie XIII. a XIV. cyklu ASP.

 

Porovnaním percentuálneho zastúpenia týchto optimálnych kategórií pH musíme konštatovať mierne zníženie z 56,89 % (34,30 % slabo kyslá a 22,59 % neutrálna) v predošlom období na súčasných 55,52 % (32,63 % slabo kyslá a 22,89 % neutrálna).

Pri ornej pôde je pokles naozaj minimálny, ide o zníženie zo 61,93 % (36,30 % slabo kyslá a 25,63 % neutrálna) na hodnotu 61,23 % (34,83 % slabo kyslá a 26,40 % neutrálna).

Percentuálne zastúpenie jednotlivých kategórií pôdnej reakcie v pôdnych vzorkách ornej a poľnohospodárskej pôdy, ako aj porovnanie 3-ročných období XIII. a XIV. cyklu ASP je znázornené v grafoch 2 a 3.

 

Graf 2: Percentuálne zastúpenie jednotlivých kategórií pôdnej reakcie v pôdnych vzorkách poľnohospodárskej pôdy  a porovnanie 3-ročných období XIII. a XIV. cyklu ASP.

 

Graf 3: Percentuálne zastúpenie jednotlivých kategórií pH v pôdnych vzorkách ornej pôdy  a porovnanie 3-ročných období XIII. a XIV. cyklu ASP.

Porovnanie výsledkov pôdnej reakcie za prvé trojročné obdobie XIII. a XIV. cyklu – v % podiele – na ornej pôde (OP) aj poľnohospodárskej pôde (PP) je uvedené v tabuľke 1.

 

Tab. 1: Porovnanie výsledkov pôdnej reakcie za prvé trojročné obdobia posledných cyklov – v % podiele výmery PPF.

PPF	cyklus	pH
		EXT K	SIL K	K	SL K	N	A	SIL A
OP	XIII	0,57	3,37	9,16	36,30	25,63	22,71	2,27
	XIV	0,47	2,97	8,84	34,83	26,40	24,29	2,20
PP	XIII	3,43	8,44	12,17	34,30	22,59	17,37	1,71
	XIV	2,66	8,49	12,70	32,63	22,89	18,95	1,69

EXT K – extrémne kyslá, SIL K – silne kyslá, K – kyslá, SL K – slabo kyslá, N – neutrálna, A – alkalická, SIL A – silne alkalická

 

Živinové ukazovatele

Zo sledovaných 3-ročných období XIII. a XIV. cyklu ASP sú v tomto článku spracované a vyhodnotené obsahy prístupných foriem fosforu, draslíka a horčíka.

Porovnanie prístupných živín za prvé trojročné obdobie XIII. a XIV. cyklu ASP v prepočte na % podiel je uvedené v tabuľke  2.

Porovnanie priemerných hodnôt (vážené aritmetické priemery na OP a PP) sledovaných parametrov za prvé 3-ročné obdobie XIII. a XIV. cyklu AS definuje tabuľka 3.

 

Tab. 2: Porovnanie prístupných živín za prvé trojročné obdobia XIII. a XIV. cyklu ASP (% podiel).

PPF	cyklus	N	Vyh	D	V	VV
FOSFOR
OP	XIII	40,60	35,52	14,8	5,26	3,82
	XIV	49,95	30,87	12,17	4,00	3,02
PP	XIII	45,59	32,54	13,32	4,54	4,01
	XIV	53,54	28,76	11,07	3,55	3,07
DRASLÍK
OP	XIII	13,29	32,60	35,39	12,19	6,53
	XIV	16,70	34,67	32,56	10,99	5,07
PP	XIII	17,67	30,70	31,69	12,28	7,89
	XIV	19,23	33,01	29,68	11,5	6,58
HORČÍK
OP	XIII	3,48	10,24	24,94	29,15	32,19
	XIV	3,16	7,81	21,14	27,37	40,32
PP	XIII	4,94	11,22	23,68	27,83	32,34
	XIV	3,94	8,99	20,36	26,66	40,05

 PPF – poľnohospodársky pôdny fond, OP – orná pôda, PP – poľnohospodárska pôda, N – nízky obsah, Vyh – vyhovujúci obsah, D – dobrý obsah, V – vysoký obsah, VV – veľmi vysoký obsah

 

Tab. 3: Porovnanie priemerných hodnôt sledovaných parametrov za prvé 3-ročné obdobie XIII. a XIV. cyklu ASP.

PPF	Cyklus	Vážený aritmetický priemer
		pH	P mg.kg-1	K mg.kg-1	Mg mg.kg-1
OP	XIII	6,5	67,6	241,4	336,6
	XIV	6,6	60,5	228,9	370,2
PP	XIII	6,3	60,0	225,5	316,5
	XIV	6,3	54,3	218,3	348,0

 PPF – poľnohospodársky pôdny fond, OP – orná pôda, PP – poľnohospodárska pôda

 

Fosfor

Na základe vykonaných analýz pôdnych vzoriek môžeme konštatovať, že obsah pre rastliny prístupných foriem fosforu v pôde klesá. Napriek tomu, že v súčasnosti je vážený aritmetický priemer obsahu fosforu v pôdnych vzorkách ornej pôdy na hodnote 60,5 mg.kg^-1, čo znamená vyhovujúci obsah, v porovnaní s predošlým obdobím ide o pokles o 7,1 mg.kg^-1.

 

 

Uvedený pokles je v prvom rade spôsobeným nedostatočným hnojením fosforečnými hnojivami (čiže odber fosforu úrodou pestovaných plodín je vyšší než jeho príjem vo forme hnojív), v druhom rade klimatickými zmenami.

Ochudobňovanie pôdy o fosfor nie je zapríčinené len poddimenzovanou výživou či klimatickými zmenami (ich dôsledkom je mineralizácia pôdnych organických látok), ale aj stratami  fosforu z pôdy následkom pôdnej erózie.

V súčasnom období až 76,12 % ornej pôdy v kategórii nízkeho a vyhovujúceho obsahu prístupného fosforu, čiže je potrebné aplikovať minimálne tzv. nahradzovacie hnojenie fosforom – tzn. použiť 1,00- až 1,50-násobok aplikačnej dávky základného normatívu.

Dynamika zmien v pôdnych zásobách fosforu – čiastkové výsledky za prvé trojročné obdobie jednotlivých cyklov ASP, ako aj percentuálne zastúpenie jednotlivých kategórií zásobenosti fosforom v pôdnych vzorkách ornej a poľnohospodárskej pôdy je znázornené v grafoch 4 a 5.

 

Graf 4: Dynamika zmien v pôdnych zásobách fosforu – čiastkové výsledky za prvé trojročné obdobia XIII. a XIV. cyklu ASP –poľnohospodárska pôda (PP).

 

Graf 5: Dynamika zmien v pôdnych zásobách fosforu – čiastkové výsledky za prvé trojročné obdobia XIII. a XIV. cyklu ASP –orná pôda (OP).

 

Draslík

Obsah prístupných foriem draslíka v ornej pôde je v optimálnejších intenciách, nachádza sa totiž v kategórii dobrý obsah a hodnota váženého priemeru je 228,9 mg.kg^-1. Napriek tejto skutočnosti však musíme aj tu skonštatovať významný pokles, a to až o 12,5 mg.kg^-1 v porovnaní s rovnakým časovým úsekom predošlého (XIII.) cyklu ASP.

Detailnejším skúmaním zistíme, že rovnako došlo k zvýšeniu % podielu kategórie nízkeho a vyhovujúceho obsahu zo 45,89 % v XIII. cykle na 51,37 % v súčasnom XIV. cykle, čo by mohlo byť dôkazom určitej nevyváženosti a nestability pôdnych zásob draslíka.

Relatívne priaznivý obsah draslíka v pôde možno pripísať jeho kolobehu v pôdohospodárskej výrobe – keďže sa častejšie a vo väčšej miere dostáva do pôdy nielen prostredníctvom zapracovaných hospodárskych hnojív, ale aj ponechaním a následným zaoraním vedľajšieho produktu.

Rovnako ako pri fosfore, aj pri draslíku je potrebné upozorniť na klimatické zmeny, ktoré spôsobujú zvýšenú mineralizáciu organickej hmoty – čiže na jednej strane to znamená sprístupnenie draslíka pre pestované plodiny, ale na druhej strane sa z dlhodobého hľadiska znižuje pôdna úrodnosť.

Dynamika zmien v pôdnych zásobách draslíka – čiastkové výsledky za prvé trojročné obdobie jednotlivých cyklov ASP, ako aj percentuálne zastúpenie jednotlivých kategórií zásobenosti draslíkom v pôdnych vzorkách ornej a poľnohospodárskej pôdy je znázornené v grafoch 6 a 7.

 

Graf 6: Dynamika zmien v pôdnych zásobách draslíka – čiastkové výsledky za prvé trojročné obdobia XIII. a XIV. cyklu ASP – poľnohospodárska pôda (PP).

 

Graf 7: Dynamika zmien v pôdnych zásobách draslíka – čiastkové výsledky za prvé trojročné obdobia XIII. a XIV. cyklu ASP – orná pôda (OP).

Horčík

V súčasnosti obsah prístupných foriem horčíka dosahuje hodnotu 370,2 mg.kg^-1, čo znamená veľmi vysoký obsah. Pri porovnaní

s rovnakým časovým obdobím XIII. cyklu môžeme dokonca konštatovať zvýšenie o 33,6 mg.kg^-1. Rovnako možno pozorovať, že v kategórii veľmi vysoký obsah sa nachádza až 40,52 % analyzovanej ornej pôdy, naopak, až na 10,97 % ornej pôdy je potrebné doplniť zásoby horčíka v pôde, a to minimálne na úrovni odberu horčíka pestovanými rastlinami. Rovnako je potrebné dbať na zachovanie dobrého pomeru obsahu K : Mg.

Dynamika zmien v pôdnych zásobách horčíka – čiastkové výsledky za prvé trojročné obdobie jednotlivých cyklov ASP, ako aj percentuálne zastúpenie jednotlivých kategórií zásobenosti horčíkom v pôdnych vzorkách ornej a poľnohospodárskej pôdy je znázornené v grafoch 8 a 9.

 

Graf 8: Dynamika zmien v pôdnych zásobách horčíka – čiastkové výsledky za prvé trojročné obdobia XIII. a XIV. cyklu ASP –poľnohospodárska pôda (PP).

 

Graf 9: Dynamika zmien v pôdnych zásobách horčíka – čiastkové výsledky za prvé trojročné obdobia XIII. a XIV. cyklu ASP –orná pôda (OP).

Na záver možno skonštatovať, že v súčasnosti dochádza k znižovaniu aplikácie hnojív do pôdy, čím sa značne znižujú zásoby makroživín (P, K) v pôde a dochádza k jej ochudobňovaniu. Vzhľadom na neustále sa zvyšujúce ceny priemyselných hnojív je potrebné vo zvýšenej miere používať organické hnojivá, ako aj zelené hnojenie. Rovnako je dôležité využívať výsledky ASP pre racionálne hnojenie, so zabezpečením maximálneho využitia živín pre výživu pestovaných rastlín. Nevyhnutná je aj úprava pôdnej reakcie na hodnoty, pri ktorých sú živiny z pôdy využiteľné pre rastliny v maximálnej miere.

 

Autor: Ing. Ž. Chmelárová, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave, Odbor pôdy a hnojív