V ostatných niekoľkých sezónach výrazne stúpol význam skočky repkovej a vošky broskyňovej. Pri skočke ide pritom o kontinuálne narastanie významu tohto škodcu, ktorý v ČR pretrváva asi ostatných desať rokov. Pritom na úrovni praxe je detegovaný asi ostatných 5 rokov. Pri voške ide skôr o nárast frekvencie s nebezpečnými výskytmi, a teda nemá tak spojitý – kontinuálny trend.
Pri oboch týchto druhoch, keď hovoríme o náraste ich nebezpečnosti, vychádzame z niekoľkých faktorov: zákaz neonikotínových moridiel, ku ktorému došlo v r. 2014, dlhé teplé jesene, ktoré prechádzajú do miernej zimy s nízkym počtom mrazivých dní, ako aj rezistenciu, ktorú sú si obidva druhy schopné vytvoriť voči niektorým insekticídom.
Skočka repková je v súčasnej dobe viac nebezpečná
Existujú na to dva dôvody. Populácie sú početnejšie a majú zmenené správanie sa. Oba tieto dôvody komplikujú poľnohospodárom ochranu repkových porastov v jesennom období. K tomu pristupujú ďalšie všeobecne platnejšie faktory. Obmedzené množstvo dostupných insekticídov, ktoré sú navyše odlišne účinné a možno povedať strašiak ostatného obdobia – rezistencia. Skočka poškodzuje repku dvakrát – raz ako dospelec a raz ako larva.
Obr. 1a,b: Skočka repková sa vyskytuje počas jesene v poraste veľmi dlho. Stĺpce ukazujú záchyty dospelcov v žltých miskách a postupný nárast samičiek schopných kladenia.
Obr. 1 a, b ukazuje priebeh letovej aktivity (= záchyt na žltých miskách) dospelcov skočky (modré stĺpce) na Šumpersku a Olomoucku, zaznamenané v priebehu septembra a októbra r. 2020 a 2021. Tiež ukazuje, aký podiel dospelých jedincov predstavujú samičky a ako sa postupne zvyšuje percentuálny podiel samičiek pripravených na kladenie (obr. 1c). Prvé samičky schopné kladenia vajíčok sa v r. 2021 objavili medzi 18. 9. až 20. 9. (obr. 1b). Bolo to o niečo skôr ako v r. 2020, kedy boli prvé samice schopné kladenia 25. 9. až 30. 9. (obr. 1a). Intenzívne kladenie začína v čase, kedy podiel kladeniaschopných samíc atakuje hranicu 50 % (v r. 2020 koniec septembra, 2021 taktiež koniec septembra). Tieto údaje, samozrejme, platia pre vyšsie uvedené oblasti. V teplejších regiónoch to môže byť posunuté do skorších termínov. Na niektorých miestach južnej Moravy a tiež napr. na Opavsku boli prvé larvy (prvý instar) zaznamenané na rastlinách už v období, kedy na Olomoucku začínalo obdobie kladenie vajíčok.
Obr. 1c: Samička skočky repkovej pripravená na kladenie má telo sčasti alebo celkom vyplnené vajíčkami. Tie z tela vyskočia pri pitve samíc, ktoré sa zachytili do žltých misiek. Tak je možné odlíšiť samice pripravené na kladenie od samíc, ktoré klásť ešte nemôžu a určiť tak podiel samíc ku kladeniu pripravených.
Pritom samotný začiatok kladenia nie je rozhodujúci, ibaže práve v tomto čase musí prísť postrek, aby bol docielený efekt zníženia počtu lariev na rastlinách, resp. eliminované poškodenie rastlín požerom. Celá vec je ale zložitejšia v tom, že obdobie kladenia vajíčok môže byť veľmi dlhé. V r. 2020 začalo na konci septembra a trvalo do decembra. V r. 2021 sa kladúce samičky vyskytovali na porastoch ešte na prelome októbra a novembra. Všetko závisí od počasia, kedy dlhá a teplá jeseň s následnou miernou zimou vytvára podmienky pre výskyt lariev, ako aj od toho, ako sa podarí redukovať počet kladúcich samičiek skočky. To rozhodne o tom, s akou záťažou (= počet lariev na rastlinu) budú rastliny nastupovať do zimného obdobia. Priemerná záťaž jedna larva na rastlinu, predstavuje stratu úrody (podľa podmienok rastu a vývinu porastu) 30 – 70 kg/ha. V r. 2020 išli porasty do zimy s 5 – 7 larvami na rastline a v r. 2021 to bolo veľmi podobné tam, kde pestovatelia situáciu podcenili. Na viacerých miestach sa však po skúsenostiach z predchádzajúcej sezóny na jeseň 2021 opakovane zasahovalo insekticídmi, čo sa prejavilo nižším výskytom lariev v rastlinách hodnotených v decembri 2021. Napriek tomu i v súčasnej dobe (január 2022) je väčšina porastov viac či menej larvami napadnutá.
Citlivosť skočky repkovej na pyretroidy
Ochrana (postreky) je v súčasnej dobe postavená na pyretroidoch. Pri ich opakovaných aplikáciách a vysokej početnosti skočiek v porastoch nie je možné sa vyhnúť selekcii rezistentných populácií. Rezistencia voči pyretroidom je potvrdená vo Veľkej Británii, Nemecku a v niektorých ďalších krajinách. ČR sa nachádza presne na rázcestí medzi rýchlym prechodom k rezistencii a udržiavaním citlivosti pri populáciách, zrejme ale len určitú dobu. Dlhodobé udržanie citlivosti pri súčasných podmienkach považujeme za nereálne. K zlyhaniam v poľných podmienkach v ČR zatiaľ nedochádza, aj keď prvé pochybnosti sa už objavujú (r. 2021). Rozhodne k rezistencii nemáme ďaleko. To, čo je nepríjemné je, že sa situácia stále zhoršuje.
Obr. 2a, b: Výsledky testovania populácií skočky repkovej na pyretroid lambda-cyhalothrin v r. 2020 (obr. 2a, vľavo) a v r. 2021 (obr. 2b, vpravo).
Na obrázkoch 2a (pre rok 2020) a 2b (pre rok 2021) je ukázané, ako pri jednotlivých testovaných populáciách stúpa mortalita v závislosti od rastu dávky pyretroidu (na testy sa používa lambda-cyhalothrin). Z obrázkov je zrejmé, že registrovaná dávka nie je pri niektorých populáciách (populácia = krivka) príčinou 100 % mortality. To znamená, že časť jedincov prítomných v porastoch ošetrenie pyretroidmi prežíva. Podľa našich pozorovaní niektoré populácie už začínajú horšie reagovať na dávky okolo 6 – 10 g lambda-cyhalothrinu na hektár (registrovaná dávka = 7,5 g/ha).
Vývoj zmien v citlivosti českých populácií skočky repkovej na pyretroid lambda-cyhalothrin medzi rokmi 2018 – 2021 ukazuje tabuľka 1. S vysokou pravdepodobnosťou rastie variabilita v reakciách českých populácií skočky na pyretroidy (to je samo o sebe nebezpečné) a rastie podiel populácií, ktoré obsahujú viac jedincov schopných prežívať i vysoké dávky tejto skupiny insekticídov. To je príčinnou poklesu citlivosti. Nebezpečné pre ďalší vývoj možného poklesu citlivosti českých populácií skočky na pyretroidy je, že opakované aplikácie pyretroidov (čo bolo bežné v r. 2021) prítomnú populáciu počas jesene ďalej selektujú. Z obrázku 1b je zjavné, že kladenie v r. 2021 začalo v poslednej septembrovej dekáde. Tie samičky, ktoré sa ku kladeniu dostali, zrejme prežili jednu i viac pyretroidných aplikácií. Inak povedané, samičky ktoré v r. 2021 založili ďalšiu generáciu, boli už dosť selektované a sú to tak tie, čo už sú menej citlivé na pyretroidy. Je pravdepodobné, že menej citlivé samičky budú produkovať menej citlivé potomstvo. Z hľadiska spomaľovania vývoja rezistencie nie je vhodné opakovať pyretroidné aplikácie, potrebné je presné časovanie a využiť iné ako pyretroidné insekticídy. Hodnoty LD90 sa napr. pre pyretroid lambda-cyhalothrin pohybujú pri nie málo populáciách na úrovni okolo 5 g tejto účinné látky/ha. Registrovaná dávka je len o málo vyššia (7,5 g/ha). Použiteľnosť pyretroidov je možné predĺžiť tak, že sa ochrana repky nepostaví výlučne na nich.
Tab. 1: Vývoj zmien v citlivosti českých populácií skočky repkovej na pyretroid lambda-cyhalothrin medzi rokmi 2018 – 2021.
|
Rok testovania |
Priemerná hodnota LD50 (g ú. l. na ha) |
Rozpätie v priemerných hodnotách LD50 (g ú. l. na ha) |
Priemerná hodnota LD90 (g ú. l. na ha) |
Rozpätie v priemerných hodnotách LD90 (g ú. l. na ha) |
% populácií s LD90 prevyšujúce 7,5 g lambda-cyhalothrinu na ha |
|
2018 |
0,79 |
0,48-1,07 |
4,32 |
2,21-6,34 |
0,00 |
|
2019 |
0,98 |
0,64-1,22 |
4,84 |
2,97-8,11 |
8,33 |
|
2020 |
0,82 |
0,57-1,09 |
4,40 |
2,51-6,80 |
0,00 |
|
2021 |
1,01 |
0,62-1,48 |
5,73 |
3,57-10,90 |
26,67 |
To je v súčasnej dobe samozrejme ťažké. Pokiaľ do jesennej ochrany porastov repky proti škodcom nebudú zaraďované iné látky ako pyretroidy, bude celá táto skupina látok pre ochranu repky proti skočkám stratená v priebehu niekoľkých sezón!
Z tohto hľadiska je dôležité morenie osiva. V moridlách používané látky cyanotraniliprole (Lumiposa) a flupyradifurone (Buteo Star) nie sú pyretroidy. Je teda možné o nich uvažovať ako o antirezistentnej stratégii. Pre sezónu 2021 bolo možné použiť i Avaunt (indoxacarb).
Dôležité je, že je tiež možné využívať agronomické možnosti: vhodný termín sejby, dobre pripravená pôda, hnojenie N a pod. Značnú úlohu zohráva aj odroda, aby sme sa mohli spoľahnúť na obranyschopnosť samotných porastov.
Voška broskyňová
Táto voška prežije akýkoľvek pyretroidný postrek a v podmienkach praxe nezaberá už ani zakázaný organofosfát chlopyrifos-ethyl. Vysokú účinnosť vykazujú neonikotínoidy (už zakázaný thiacloprid, rovnako ako registrovaný acetamiprid – Mospilan, Gazelle atď.), flonicamid (Teppeki) a sulfoxaflor (Transform). Výsledky z poľných pokusov, ktoré situáciu reflektujú, sú na obr. 3 a 4.
Obr. 3 a, b, c: Rozdiely medzi priemernými počtami jedincov vošky broskyňovej (Myzus persicae) na spodných stranách listov repky ozimnej zaznamenané 2 dni po aplikácii , 5 dní po aplikácii a 12 dní po aplikácii .
Legenda: KON = neošetrená kontrola, TEP = Teppeki (flonicamid), TRA = Transform (sulfoxaflor), SUM = Sumialpha (pyretroid esfenvalerate), BIS = Biscaya (neonicotinoid thiacloprid)
Obr. 4: Rozdiely medzi priemernými počtami jedincov vošky broskyňovej (Myzus persicae) na spodných stranách listov repky ozimnej zaznamenané 21 dní po aplikácii.
Legenda: varianty 1 – 3 = rôzne dávky Transformu (sulfoxaflor), variant 4 = pyretroid Nexide (gamma-cyhalothrin), variant 5 = neonikotinoid Mospilan (acetamiprid), variant 6 = neošetrená kontrola
Ďalší jesenní škodcovia
Pri ostatných jesenných škodcoch sa aspoň na prvý pohľad nič dramatického nedeje. Výskyty skočiek rodu Phyllotreta boli v ostatných rokoch nízke. Vývoj rezistencie k pyretroidom je pri tejto skupine veľmi podobný tomu, čo bolo už skôr povedané o skočke repkovej.
Výskyty kvetárok a poškodenia, ktoré tento škodca spôsobuje, sa v ostatných rokoch nezvýšili. Naopak, majú skôr klesajúcu tendenciu. Problémy s rezistenciou sa nepredpokladajú. Nebezpečnosť piliarky vzrastá dlhodobo, ale mierne, stále ide o silne ročníkovú a lokálnu (a tú potom ohniskovú) záležitosť, ktorú je možné dobre udržiavať pod kontrolou. Nepredpokladajú sa ani problémy s rezistenciou. Piliarka je stále vysoko citlivá na pyretroidy.
Škody spôsobované ulitníkmi (slimáky, plzáky) boli, sú a zrejme zostanú ročníkovou a lokálnou záležitosťou s tým, že sa nepravidelne môžu vyskytovať sezóny, kedy bude poškodených relatívne viac porastov.
Dedikácia:
Výsledky uvádzané v tomto príspevku boli získané pri riešení projektu QK21010332 (projekt podporovaný MZE ČR). Pri príprave rukopisu a pri spracovávaní výsledkov boli tiež využité prostriedky z projektov RO1818, RO1018 a MZE-RO1718.
Autori: Marek Seidenglanz1, Pavel Kolařík2, Jiří Havel3, Eva Hrudová4, Jaroslav Šafář1, Veronika Gališová3, Romana Bajerová1
1Agritec Plant Research s. r. o., Šumperk; 2Zemědělský výzkum spol. s r. o., Troubsko; 3OSEVA vývoj a výzkum s. r. o., Opava; 4Mendelova univerzita, Brno
