V Nemecku sa uskutočnili zaujímavé štúdie, počas ktorých sa asi 10 dní pred zberom vysiala, do ešte stojatého porastu obilniny, zmes medziplodín. Ukázalo sa, že takéto siatie nevyžaduje veľa výdavkov a prináša množstvo výhod.
Efekt medziplodín závisí od dátumu ich výsevu a správneho zakorenenia. Korene týchto rastlín prenikajú hlboko do pôdy a tak pozitívne prispievajú k tvorbe štruktúry pôdy. Možno povedať, že korene týchto rastlín plnia úlohu kultivácie pôdy. Vďaka hlbokému prekoreneniu pôdy umožňujú obmedziť jej obrábanie a premiešavanie pred sejbou hlavnej plodiny.
Výsledky pokusov uskutočnených v Nemecku potvrdzujú výhody priameho výsevu medziplodín. Podľa vykonaných testov poskytujú priame výsevy, ktoré sa uskutočňujú 10-14 dní pred, alebo bezprostredne po zbere, dlhšiu vegetačnú dobu pre tieto rastliny. K tomu sa pridáva aj úspora pôdnej vody. Veľmi dôležitý je pri sejbe po zbere dobrý manažment slamy. Tá by mala byť dobre rozdrvená a rovnomerne rozložená na povrchu poľa.
Štúdie súčasne ukázali, že siatie menej ako 10 dní pred zberom pšenice, napríklad pneumatickým rozmetadlom, vyžaduje menšie náklady. V rámci prieskumu sa porovnávali technológie rôznej intenzity – od tradičného pestovania, kedy po zbere pšenice nasledovala bežná príprava pôdy, cez siatie bezprostredne po zbere s použitím výsevných jednotiek na podmietačoch, až po priamu sejbu. Výsev zmesi pred zberom obilnín sa ukázal ako technológia s najmenšími výdavkami.
Zmes sa vysiala asi 10 dní pred zberom pšenice do stojacej plodiny pomocou pneumatického rozmetadla. V týchto podmienkach kalsické odstredivé rozmetadlo nefungovalo, pretože v dôsledku jeho použitia došlo k oddeleniu a rôznemu rozhodeniu jednotlivých zložiek zmesi, ktoré sa líši vo veľkosti semien. Semená hrachu okrem toho obíjajú dozreté klasy pšenice.
Pri variante siatia pred zberom obilnín sa použila zmes horčice, facélie, reďkvi, ovsa, hrachu a ďateliny. Dokonca aj facélia, ktorá v podstate vyžaduje starostlivo pripravené osivové lôžko, klíčila a bezchybne sa vyvíjala.
Počas zberu bola pre rovnomerný vývoj takto založenej medziplodiny rozhodujúca správna výška strniska, ako aj presné drvenie a rovnomerné rozmetanie slamy. Koncom septembra zmes vyprodukovala hustý porast s výškou do 1 m. Napriek absencie kultivácie pôdy ju intenzívne prekoreňovali silné a tenšie korene medziplodín. Pôda sa následne kultivovala až tesne pred sejbou kukurice. Skúsenosti ukázali, že tento systém významne zvýši počet dážďoviek v pôde.
Zdroj: DLZ Agrarmagazin.