V ostatných rokoch sa významne zvýšil počet niekoľkých druhov škodcov v jesennom období. Prispel k tomu mierny priebeh niekoľkých zím po sebe, ako aj výkyvy počasie po dobu vegetácie ozimnej repky olejky v predzimnom období, predovšetkým dlhšie obdobia sucha. Situáciu ešte zhoršuje zákaz používania moridiel na báze neonikotínoidov. Ani ich používanie by však nedokázalo zabrániť všetkým škodám spôsobovaným škodcami, lebo tieto sa vyskytujú často až do Vianoc.
Dosť nezvyčajným bol jesenný výskyt vošky broskyňovej (Myzus persicae) v roku 2016. Od polovice septembra sa v srdiečkach i na listoch rastlín repky objavovali desiatky zelených až oranžovo sfarbených vošiek. Ich populácie sa rýchlo zväčšovali. V týždni od 10. – 16. 10. 2016 bolo v nasávacích pascách českého ÚKZÚZ-u zachytené rekordné množstvo 11 778 vošiek. Alebo v týždni od 26.9. do 2.10. bolo v pascách zistených 5 672 vošiek. Normálny záchyt v bežnom roku sa pohybuje okolo 100 vošiek. Na Slovensku sa takéto pozorovania nevykonávajú, ale vzhľadom k počtu vošiek nájdených na rastlinách, bol nálet pravdepodobne rovnaký.
Voška broskyňová bola už v minulosti považovaná za nebezpečného škodcu predovšetkým z hľadiska prenášania vírusov. V r. 2016 však bolo zistené priame poškodenie repky cicaním. Dochádzalo k usychaniu listov a celých rastlín. K týmto škodám výrazne prispelo suché a horúce počasie na prelome septembra a októbra. Závažné poškodenia rastlín vznikali predovšetkým v ohniskách a v miestach, kde bola najmenšia zásoba pôdnej vlahy. Kalamitný výskyt vošiek však pokračoval až do konca novembra. Na rastlinách odolávajúcich zaschnutiu v prvej fáze výskytu sa vošky rýchlo množili a prežívali aj ranné poklesy teplôt až k -10 OC. Kolónie vošiek významne poškodzovali i vzrastené rastliny v priebehu novembra. Celý rad porastov repky tak vstupoval do zimy s oslabenými rastlinami.
Voška broskyňová (Myzus persicae) je hlavným vektorom vírusov napádajúcich repku olejku a ďalšie kapustovité rastliny. Medzi vírusy spôsobujúce na repke ekonomicky najvýznamnejšie straty patrí vírus žltačky vodnice (Turnip yellows virus, TuYV,) a ďalej vírus mozaiky vodnice (Turnip mosaic virus, TuMV).
Vírus žltačky vodnice (TuYV) bol v minulosti nesprávne označovaný ako vírus západnej žltačky repy (Beet western yellows virus, BWYV). TuYV má veľmi široký hostiteľský okruh. Okrem repky olejky a ďalších zástupcov z čeľade kapustovitých infikuje i celý rad plodín, bežných burín a divokých druhov rastlín z približne 13 rôznych rastlinných čeľadí – napr. špenát siaty, ľadový šalát, cícer baraní, lupinu bielu, hrach siaty alebo bôb obyčajný, ale i hluchavku nachovú, zemedym lekársky, mak vlčí, drchničku roľnú, rozrazil perzsky i r. roľný, fialku roľnú, žihľavu alebo ľuľok čierny.
Symptómy na repke vyvolané prítomnosťou TuYV sú značne rozmanité. Celý rad z nich zostane bez povšimnutia, lebo sú ľahko zameniteľné s následkami rôznych abiotických stresov. To je aj príčina, prečo sa tento vírus dostáva do povedomia pestovateľa iba pomaly. Typickými príznakmi pre TuYV na repke sú: zožltnutie, sfialovenie, alebo aj sčervenanie listového pletiva medzi žilnatinami, čo môže by sprevádzané i zakrpatením rastliny.
Vírus TuYV nie je prenosný mechanicky. Neprenáša sa ani pomocou semien, pretože sa v hostiteľských rastlinách nachádza iba vo floéme, teda v cievnych zväzkoch. TuYV sa prenáša celým radom druhov vošiek, a to perzistentným, cirkulatívnym nepropagatívnym spôsobom. Čiže, keď voška nacicaním vírus raz do seba získa, prenáša ho potom po celú dobu svojho života, a to aj po vyzlečení z kutikuly. K infekcii však dochádza až po dlhom cicaní na hostiteľskej rastline – po hodinách až dňoch. Ďalšie generácie vošiek už vírus vo svojom tele nemajú, teda ho ani neprenášajú.
Vírus mozaiky vodnice (TuMV)
TuMV je pravdepodobne najrozšírenejším vírusom infikujúcim tak poľnohospodárske, ako aj okrasné rastliny z čeľade Brassicaceae. Je preukázané, že dokáže infikovať viac ako 318 dvojklíčnolistových druhov z 43 čeľadí, zahŕňajúcich Asteraceae, Brassicaceae, Chenopodiaceae, Fabaceae a Caryophyllaceae. Bol detekovaný dokonca i na jednoklíčnolistových rastlinách.
Vírus vyvoláva závažná ochorenia u zástupcov rodu Brassica, menovite práve pri repke olejke, ďalej u kvaky, vodnice, čínskej kapuste, hlávkovej kapuste, ružičkovom keli, karfiolu a kalerábu. Spôsobuje však poškodenia i na ďalších plodinách a okrasných rastlinách, ako sú napr. reďkovky, šalát, čakanka, chren, hrach, rebarbora, cuketa a limonka.
Príznaky na rastlinách vyvolané prítomnosťou TuMV na repke sú veľmi variabilné, pričom sa prítomnosť vírusu nemusí na rastline viditeľne prejaviť. Môžu sa objavovať príznaky mozaiky alebo chlorotickej škvrnitosti na listoch. Niekedy sú napadnuté rastliny zakrpatené.
TuMV je prenášaný neperzistentne, a to zhruba 89 druhmi vošiek, vrátane vošky broskyňovej a vošky kapustovej. Pri neperzistentnom prenose prežíva vírus na stylete prenášača len krátko (niekoľko minút, max. hodinu), ale rastlina je infikovaná rýchlo i behom veľmi krátkeho cicania. Ako náhle je na poli primárna infekcia TuMV, vírus sa šíri relatívne rýchlo z rastliny na rastlinu.
Testovanie repky na výskyt vírusu žltačky vodnice (TuYV)
Na základe mimoriadne vysokého výskytu prenášačov vírusov, bol na jeseň r. 2016 na KOR na ČZU Praha v spolupráci s firmou Limagrain Central Europe SE vykonaný monitoring vírusov. Testovanie bolo uskutočnené metódou TAS – ELISA (Triple Antibody Sandwich Enzyme-Linked Immunosorbent Assay), ktorá je založená na reakcii špecifickej protilátky a vírusových antigénov nachádzajúcich sa v skúmaných vzorkách. Pozitívne vzorky boli detekované v dôsledku farebnej zmeny. Tá bola meraná pomocou absorbancie, čo je množstvo svetla pohltené meranou vzorkou. Tento skríning potvrdil extrémny výskyt. V jesennom období r. 2016 bola zistená prítomnosť TuYV (vírus žltačky) pri 93,7 % vzoriek z celkovo 836 testovaných.
Na základe tejto skúsenosti bolo na jar 2017 vykonané komplexné testovanie, na ktorom sa podieľalo viacero organizácií v celkom unikátnej spolupráci. Tieto organizácie v priebehu jari realizovali odbery vzoriek repky z 15 lokalít.
Výsledky testovania
Spolu bolo v laboratóriách KOR ČZU testovaných 3 017 vzoriek listov viacerých odrôd ozimnej repky, z rôznych lokalít v ČR a na Slovensku. Z 2 521 vzoriek z českých lokalít bolo iba 5 negatívnych na prítomnosť TuYV, čo je 0,2 %. Zo 496 vzoriek analyzovaných zo slovenských lokalít bolo 24 negatívnych (4,8 %). Vzhľadom k tomu, že repka bola takto analyzovaná iba v jednom roku, bolo rozhodnuté, že výsledky podľa jednotlivých odrôd nebudú zatiaľ zverejňované.
Medzi testovanými odrodami bola i odroda s deklarovanou rezistenciou proti TuYV. Treba pripomenúť, že definícia rezistencie proti vírusom sa odlišuje od definície rezistencie proti iným patogénom. V našom prípade dochádza k preniknutiu vírusových častíc do rastlín, avšak ich množstvo by malo byť vďaka génom rezistencie nižšie. To sa premietne do lepšieho úrodového potenciálu danej odrody. Je zaujímavé, že z celkového množstva vzoriek bolo na Slovensku negatívnych 95 %.
Z úrodových výsledkov z poloprevádzkových pokusov SPZO na Slovensku je vidno, že rozdiel medzi odrodami s nižším a vyšším obsahom vírusov (graf 1) nebol veľký. V grafe sú odrody zoradené zľava doprava, podľa narastajúcej úrody. Výrazne nižšiu úrodu dosahujú odrody s vysokým obsahom vírusov (odrody 1, 7, 8, 9, 10), ale i s nízkym obsahom vírusov (odrody 2 a 3). Najvyššiu úrodu dosahujú odrody s nízkym obsahom vírusov (odrody 27, 29, 31), ale i s vysokým obsahom vírusov (odroda 28 a 30). V našich pokusoch na Slovensku teda nevyšla žiadna tesná závislosť medzi obsahom vírusov a úrodou. Po jednom roku pokusov však nie je možné hodnotiť vlastnosti odrôd : náchylnosť, toleranciu či rezistenciu k vírusom. To je predmetom skúšania v dlhšom časovom úseku.
V Českej republike v pokusoch zo zoznamu odporúčaných odrôd (SDO) je úrodový rozdiel testovaných odrôd významnejší. Odroda, pri ktorej bola deklarovaná rezistencia k vírusu žltačky vodnice dosiahla relatívnu úrodu 120 %. Dve nasledujúce odrody dosiahli úroveň 107 a 109 %, ale rezistencia pri nich deklarovaná nebola a obidve odrody obsahovali pomerne vysoké množstvo vírusov.
Ochrana
Jedinou možnou ochranou proti rozšíreniu vírusových ochorení repky je zabrániť prenosu vírusov hubením prenášačov – vošky broskyňovej (Myzus persicae) a vošky kapustovej (Brevicoryne brassicae).
Voška broskyňová, ktorá je výrazne významnejší prenášač, selektuje veľmi rýchlo rezistenciu voči širokému spektru insekticídov. V Európe bola dokázaná jej rezistencia voči organofosfátom, karbamátom a pyretroidom. Ochrana proti voške kapustovej, ktorá je ale na jeseň menej významným prenášačom vírusov, je ľahšia, lebo pri nej nie sú známe populácie rezistentné voči insekticídom.
Poznatky o rezistencii vošky broskyňovej k insekticídom v poľných podmienkach sú u nás nedostatočné. Na lokalite Praha – Ruzyně nebola v r. 2016 účinná aplikácia pyrethroidu alpha-cypermehrin (Vaztak) v obvyklej dávke. Postrek nebol letálny pre väčšinu jedincov vošiek v populácii pri priamom ošetrení vošiek roztokom s prídavkom zmáčadla. Pri tejto dávke bola následne preukázaná rezistencia voči voške broskyňovej i nasledujúcim testom, kedy ponorenie do insekticídneho roztoku prežilo 40 – 80 % jedincov.
Aplikáciou týchto insekticídov sa nezníži nebezpečenstvo prenosu, ale repelentné účinky vyvolávajú pri voškách nepokoj. Vošky preliezajú z rastliny na rastlinu, čo môže podporiť šírenie vírusov.
Účinné však nemusí byť ani ošetrenie organofosfátom chlorpyrifos (Nurelle D). Napriek tomu, že vošky sú proti nemu vysoko citlivé (ponorenie prežilo 1 – 5 % jedincov) vzniká pri voškách tzv. pozičná bariéra. Vošky sa v repkovom poraste zdržiavajú na spodnej strane mladých i starších listov, ktoré bývajú prisadnuté pri zemi. Vošky sú tak chránené pred priamym kontaktom s insekticídom a jeho účinnosť sa znižuje na 20 – 40 %. Preto je potrebné venovať značnú pozornosť spôsobu aplikácie.
Veľmi dobrý insekticídny účinok na vošku broskyňovú na lokalite Praha – Ruzyně bola zistená pri systémových neonikotínoidoch acetamiprid, imidacloprid, thiacloprid, thiamethoxam a pyridin-azomethinu pymetrozine. Uvedené účinné látky však nemajú na Slovensku registráciu k aplikácii do ozimnej repky proti voškám v jesennom období. Pri repke, ktorej listy majú silnejšiu voskovú vrstvu, je navyše potrebné pridávať zmáčadlá, aby sa zabránilo stekaniu prípravku po rastlinách.
Prognóza výskytu vírusových ochorení
Výskyt a škodlivosť vírusových chorôb môžu vo všeobecnosti ovplyvniť faktory ako napr. termín infekcie v súvislosti s rastovou fázou rastliny, dostupnosti zdrojov vírusov a prenášačov (vektorov) a vhodnosti podmienok pre ich lietanie. Čím sú infikované rastliny vývinovo mladšie, tým silnejšie sú prejavy vírusového ochorenia. A tým významnejšie môže byť ďalšie šírenie infekcie v poraste.
Ideálna situácia pre šírenie vírusov nastáva, keď vplyvom sucha rastliny neskoro vzchádzajú a pomalšie sa vyvíjajú už v priebehu augusta a septembra. Rezervoárom vírusov môžu byť aj kapustovité buriny (napr. láskavce, vlčí mak, pastierska kapsička, fialky, štiavce, hluchavky, žihľavy a ďalšie). Práve z týchto dôvodov je nutné, aby sa dôsledne a podľa potreby i opakovane potlačoval tak výdrv repky, ako aj ďalšie hostiteľské rastliny.
Pri nezvyčajne vysokom nálete vošiek je dôležité začať čo najskôr aplikovať insekticídy, kontrolovať účinnosť ošetrenia do 24 hod po aplikácii a podľa potreby ošetrenie urýchlene opakovať s prípravkom obsahujúcim inú účinnú látku.
Výskyt vírusových ochorení repky v r. 2018 je možné odhadnúť podľa množstva vošiek zachytených v nasávacích pascách (v ČR ÚKZÚZ, Aphid Bulletin na webových stránkach www.ukzuz.cz). Počty zachytených jedincov vošky broskyňovej boli na jeseň 2017 pomerne nízke. Druhý týždeň v septembri bolo v pascách zachytených iba 9 jedincov, tretí týždeň to bolo 73 jedincov a štvrtý septembrový týždeň to bolo 254 jedincov. Tieto počty ani zďaleka nezodpovedajú kalamitnej situácii, aká bola v r. 2016. Laboratórium KOR otestovalo na jeseň 2017, ale aj v tomto roku, 70 vzoriek výdrvovej repky zo 7 pozemkov a na žltačku vodnice bola pozitívna iba jedna vzorka. Z ďalších 30 vzoriek z lokalít Náchod a Uhříněves boli všetky vzorky na prítomnosť TuYV negatívne.
Autori: doc. Ing. J. Kazda, CSc., Mgr. V. Konradyová (Řičařová), Ph.D., Ing. E. Zusková, KOR ČZU Praha
Preložil: P. Zubal