Počas vegetácie plodín sa uskutočňujú významné zmeny v obsahu prístupných foriem anorganického dusíka (Nan), ktoré sa pohybujú v rozmedzí 30 – 200 kg/ha. Pôdne zdroje prístupného a prijateľného dusíka sú prezentované obsahom humusu, organickými pozberovými zvyškami a reziduálnymi zvyškami dusíka z aplikovaného hnojiva pri hnojení predplodiny.
Pestovateľom je známe jarné maximum obsahu anorganického dusíka (Nan) v rozsahu 40 – 60 kg/ha N, spôsobené biologickými procesmi mineralizácie vrátane aminizácie a nitrifikácie. Mobilizované pôdne zdroje prístupného dusíka (dusičnan a amoniak) môžu prevyšovať potreby nedostatočne vyvinutého porastu. Analogicky v jesennom období po zbere úrody dochádza ku nárastu obsahu mobilných zdrojov dusíka (Nan), známe ako jesenné maximum. Naproti tomu v letnom období máj – júl v dôsledku intenzívneho rastu a tvorby biomasy dochádza ku vysokému odberu dusíka porastom a najmä nedostatočná aktivita nitrifikácie a amonizácie spôsobená nepriaznivými hydrotermickými podmienkami (sucho a vysoké teploty) je príčinou manifestovaného deficitu prístupného dusíka, ktorý je známy ako dusíkatá depresia.
Príčiny strát dusíka z pôdneho prostredia:
– paušálna aplikácia nadlimitných dávok N – hnojív, ktoré presahujú reálne potreby porastu vytvára stav luxusného príjmu a je príčinou zvýšenej koncentrácie voľného anorganického dusíka v pôde. Následne vznikajú potenciálne podmienky strát N predovšetkým vyplavovaním NO3– a denitrifikáciou,
– intenzívna nitrifikácia najmä amoniaku a amónnych solí je príčinou tvorby dusičnanov, ich vysoká pohyblivosť v pôde zvyšuje riziká strát N jeho vyplavovaním. Predovšetkým v podmienkach výskytu trvalých dažďov môže dochádzať ku stratám dusičnanov vyplavovaním, ktoré sú reálne v jesennom, zimnom a skorom jarnom období,
– procesy denitrifikácie sú zodpovedné za redukciu dusičnanov a tvorbu oxidov dusíka (NOx) a najmä molekulového dusíka (N2) a N2O, ktorý uniká v plynnej forme z pôdy do atmosféry (jeho podiel celkových strát je okolo 30 %). Analogicky ako amoniak i dusičnany, pokiaľ nie sú akumulované porastom alebo imobilizované biologickou sorpciou, v anaeróbnych podmienkach katalytickou aktivitou multienzýmového systému nitrátreduktázy, podliehajú denitrifikácii za vzniku redukovaných foriem dusíka, t.j. N2O (pri pH 4,9-5,6) alebo N2 (pri pH 7,3-7,9), ktoré vo forme plynných emisií kontaminujú atmosféru a spôsobujú značné straty pôdneho dusíka z pôdneho prostredia,
– okrem toho na pôde s neutrálnou a alkalickou pôdnou reakciou dochádza ku stratám amoniaku, ktoré dosahujú okolo 5 – 25 %. Tvorba plynného amoniaku (volatizácia) sa realizuje podľa reakcie:
NH4+ + OH– ↔ H2O + NH3
Tým, že v alkalickej pôde sorpčný komplex nie je nasýtený vápnikom (Ca2+), ktorý je antagonistom amoniaku (NH4+), bráni jeho sorpcii, v dôsledku toho sa molekula amoniaku v plynnej forme uvoľňuje do atmosféry. Zvýšená produkcia plynného amoniaku v podmienkach alkalickej reakcii pôdy je príčinou strát amoniaku, ktoré sú známe ako jav volatizácie dusíka.
Autor: prof. Ing. Ivan Michalík, DrSc., Nitra
