V ostatnej dobe aj v slovenských podmienkach sa udomácňuje systém ekologického, eventuálne organického pestovania plodín a výroby bioproduktov. Kvalita poľnohospodárskych produktov vyjadrená bonitou bioprodukt a biopotravina, ktorá nie je verifikovaná objektívne merateľnými analýzami, oprávnene vyvoláva u spotrebiteľa kontroverzné názory a pochybnosti. Bonita produktov predstavuje iba mieru dohodnutej a štátnymi orgánmi presadzovanej uzancie založenej na technológii pestovania plodín. Spotrebiteľ ma problémy pochopiť tvrdenie, že iba produkty dopestované v systéme tzv. ekologického pestovania sú výživne hodnotné a zdravé. Natíska sa otázka, či produkty dopestované v konvenčných podmienkach sú a priori výživne menej hodnotné a nezdravé?
V tomto kontexte je mimoriadne aktuálne definovať základné paradigmy prednaznačeného problému:
1/ Predovšetkým si treba uvedomiť, že nezávisle od zvolených postupov pestovania, všetky poľnohospodárske produkty a potraviny, pokiaľ sú určene na výživu ľudí, musia prísne vykazovať parametre výživnej kvality a zdravotnej neškodnosti. Nemôžeme sa stotožniť s predstavami, že naše poľnohospodárstvo vedome v konvenčnom systéme pestovania produkuje produkty výživne menej hodnotné a zdravotne škodlivé, čo by bolo v rozpore s právnymi normami Zákona o potravinách č. 152/1995 Z.z. a Potravinového kódexu Slovenskej republiky.
2/ Terminologicky pojem bioprodukt a analogicky aj biopotravina predstavuje skrátenú formu odvodenú od biologického produktu, ktorý nezávisle od uplatňovaných spôsobov pestovania predovšetkým je produktom biologických procesov. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že všetky produkty rastlinnej výroby sú vo svojej podstate iba bioproduktmi.
3/ Kategória kvality každého produktu a tovaru, o to viac to platí pre potraviny, musí byť verifikovaná exaktne merateľnými parametrami chemických, mikrobiologických a senzorických analýz. V rozpore s týmito princípmi kvalita bioproduktov je určená iba na základe zmluvného vzťahu o aplikácii ekologického (organického?) systému pestovania, kde podľa Zákona č.421 O ekologickom poľnohospodárstve sa pestovateľ zaväzuje, že nebude využívať pesticídy a priemyselné hnojivá. Naproti tomu je dovolené využívať iba organické hnojivá (hospodárske) a za určitých podmienok aj prírodné horninové zdroje fosforu, draslíka, horčíka a vápnika.
4/ Zákaz pesticídov je plne akceptovateľný. Vo svojej podstate patria medzi cudzorodé látky a fyziologické jedy. Podmienkou aplikácie pesticídov je požiadavka ich biodegradovateľnosti a dodržiavanie ochrannej doby ich aplikácie. Naproti tomu priemyselné hnojivá sú presne definované latky, bez prítomnosti toxických látok (ťažké kovy, toxíny a cudzorodé látky), sú zložene z vodorozpustných solí základných živín a svojím zložením plne zodpovedajú chemickej forme živín prítomných v pôdnom roztoku.
5/ Pri aplikácii hnojív nie je dôležitý iba druh hnojiva (priemyselné alebo organické), ale predovšetkým koncentrácia dusíka v hnojive, ktorá determinuje aj množstvo akumulovaného toxického dusičnanu v rastlinách. Napríklad dávka maštaľného hnoja cca 30 t/ha je ekvivalentná okolo 120 kg/ha N v priemyselnom hnojive, ktorá podľa údajov UKSÚP-u presahuje priemerné ročné dávky dusíka 70 – 90 kg/ha N vo forme priemyselných hnojív. Pritom zdrojom dusičnanov okrem priemyselných hnojív je aj organické hnojivo, pôda (mineralizácia denne produkuje 0,1-1 kg/ha N) a input N z atmosféry (ročne do 40 kg/ha N ).
6/ Organické hnojivá povolené v ekologickom systéme, na rozdiel od priemyselných hnojív, sa vyznačujú vysokou variabilitou látkového zloženia i vrátane obsahu rôznych nežiaducich kontaminantov. Maštaľný hnoj a komposty vyrobené na báze spracovania rôznych odpadov, môžu byť kontaminované rôznymi toxickými komponentmi ako ťažkými kovmi, rezíduami xenobiotík, pesticídov, ale aj patogénnymi mikroorganizmami. Prakticky ani nevieme, čo maštaľným hnojom vnášame do pôdy.
7/ Názorovú rozpornosť a kontroverznosť v hodnotení povolených alebo nepovolených druhovo rozdielnych hnojív v ekologickom systéme môžeme deklarovať na príklade močoviny, ktorá je organickou zlúčeninou (organická forma dusíka), pritom sa jedná o priemyselné hnojivo, preto nie je akceptovateľné v ekologickom systéme. Naproti tomu identická chemická forma dusíka v maštaľnom hnoji, či hnojovici je dovolená v ekologickom systéme(?). Taktiež nie je logické, že organické hnojivo guáno (vtáčí trus) je podľa kritérií ekologického pestovania prípustné, pritom dusík v hnojive je prítomný v liadkovej – anorganickej forme – NaNO3, ktorá je identická s priemyselnými hnojivami typu KNO3.
8/ Nezávisle od toho, aké hnojivo sme do pôdy aplikovali (organické, či priemyselné), v pôde sa vždy organické N- látky musia premeniť na amoniak a dusičnan, ktoré sú aj prijímané rastlinami. Akumulácia dusíka v rastlinách je funkciou obsahu amoniaku a dusičnanov v pôdnom roztoku. Tým, že výživa rastlín je striktne minerálna, preto i v podmienkach ekologického systému pestovania porast prednostne prijíma iba anorganické formy živín, t.j. NO3– a NH3.
9/ Porast je pod stálou ekologickou záťažou plynných a tuhých kontaminantov ovzdušia (oxid siričitý, oxidy dusíka, ťažké kovy, pesticídy a ďalšie polutanty). Preto kvalita úrody je závislá od celého radu kontrolovateľných, ale aj nekontrolovaných a pestovateľom neregulovaných faktorov. O významnej schopnosti atmosféry v plošnom šírení polutantov existujú nespochybniteľné príklady ich šírenia vzdušnými prúdmi na značné vzdialenosti ako emisie ťažkých kovov (najmä olova, kadmia), pesticídov, štiepnych produktov atómových jadier uránu (235U) reprezentovaného rádionuklidmi jódu, cézia a stroncia po havárii JE v Černobyle, ale aj prachových častíc z Afriky.
10/ Technologický postup sám o sebe síce vytvára určité predpoklady pre formovanie produkčného procesu, avšak nemôže byť absolútnou zárukou výživnej kvality a zdravotnej neškodnosti produktov. Nezávisle od aplikovaných technológií pestovania v úrode plodín môžu byť prítomné rôzne prírodné látky, najrozmanitejšej chemickej štruktúry (alergénne bielkoviny, sacharidy, taníny, inhibítory enzýmov, antimetabolity, ťažké kovy, lektíny, fytáty a iné), spôsobujúce alimentárne alergie a poruchy zdravia,
ktoré pre určitú časť populácie v žiadnom prípade nemôžu byť hodnotené ako zdravotne neškodné.
11/ Vychádzame z presvedčenia, že iba produkty dopestované v podmienkach optimalizácie produkčného procesu (najmä výživy a ochrany porastu) môžu vykazovať požadované parametre výživnej a technologickej kvality, ktoré však musia byť verifikované chemickými a mikrobiologickými rozbormi. Takáto produkcia sa vyznačuje vyšším obsahom nutrientov, vrátane vitamínov.
12/ Neexistujú jednoznačné odborné argumenty o tom, že iba produkty dopestované v systéme ekologického pestovania sú zdravé a patria do kategórie bioproduktov. Tým, že bioprodukt nie je hodnotený merateľnými parametrami kvality, potom producent, obchod a analogicky ani zákazník nepozná skutočnú reálnu kvalitu produktu (tovaru). Konzument platí za bonitu produktu, ktorá nie je verifikovaná. Stretávame sa so stavom právneho nihilizmu, keď producent nemôže deklarovať kvalitu výsledkami rozborov, ale ani spotrebiteľ nemôže posúdiť a reklamovať kvalitu zakúpených potravín. Analogicky ani kontrolné orgány (obchodná inšpekcia, inštitúcie pre ochranu spotrebiteľa, ŠVPS) nemôžu zhodnotiť skutkový stav kvality produktov.
Autor: prof. Ing. Ivan Michalík, DrSc., Nitra
