V ostatnej dobe pozorujeme nárast propagácie a zrejme i aplikácie biologicky aktívnych látok – morforegulátorov a ďalších produktov pre stimuláciu rastových procesov. Priaznivý účinok propagovaných látok je často dokladovaný iba empirickými dôkazmi, pritom absentuje vedecký zdôvodnený a poľnými pokusmi preukazne dokázaný ich pozitívny účinok na produkčný proces.
Využitie morforegulátorov v pestovateľskom systéme patrí medzi moderné a perspektívne smery agronomických postupov. Avšak aplikácia biologicky aktívnych preparátov nemôže byť samovoľná, ale musí byť prísne zdôvodnená reálnym fyziologickým stavom pestovaných plodín a endogénnymi potrebami porastu. Propagácia nových produktov je zameraná na stimuláciu klíčenia a rastu koreňového systému, zvýšenú tvorbu chlorofylu i účinnosti fotosyntézy, protistresovú ochranu porastu a najmä zvýšenú produkciu biomasy i úrody. Nikto nepochybuje o tom, že porast je pod stálou stresovou reakciou, ktorá môže byť spôsobená deficitom vody, alebo aj prebytkom vody, tepelným šokom (z vysokej, alebo aj nízkej teploty), oxidačným stresom i vrátane tvorby reaktívnych kyslíkových radikálov fotosyntézy, stresom spôsobeným infekciou rastlín patogénnymi a živočíšnymi škodcami, deficitom živín, ale aj zvýšenou koncentráciou soli. Každé prekročenie fyziologických limitov môžeme hodnotiť ako stresové.
Mechanizmus pôsobenia viacerých biologicky aktívnych látok na fyziologické procesy rastlín nie sú dostatočne objasnené ani v teoretickej rovine. Vychádzajúc z uvedenej premisy predkladáme stručnú charakteristiku biologicky aktívnych látok z pohľadu ich praktického využitia v pestovateľskom systéme s cieľom pochopiť ich funkciu a opodstatnenosť ich aplikácie. Biologicky aktívne látky tvoria súčasť endogénnych regulačných látok, ktoré regulujú procesy rastu a vývinu rastlín počas ontogenézy. Rastlinné hormóny predstavujú integrálnu súčasť regulačného endogénneho systému tvoreného katalytickým systémom (enzýmy a koenzýmy), natívnymi inhibítormi, vitamínmi, transkripčnými a translačnými faktormi, minerálnymi látkami(najmä Ca, Mg, Fe, Cu, Zn, Mo, Se, B, Cr a iné) a skupinou nasledovných rastlinných fytohormónov: auxíny, giberelíny, antigiberelíny, cytokiníny, kys. abscisová a etylén. Tvorba jednotlivých rastlinných hormónov i vrátane ich prekurzorov, derivátov a modulátorov počas ontogenézy je prísne programovaná a realizuje sa v procese expresie génov. Fytohormóny regulujú predovšetkým bunkový cyklus delenia bunky, rast a diferenciáciu pletív a tvorbu reprodukčných orgánov. V dôsledku uvedeného je ich aktivita spojená s činnosťou DNA, RNA, syntézou katalitických bielkovín (enzýmov), ktoré na molekulárnej úrovni podmieňujú anabolické (syntetické) a katabolické reakcie (hydrolytické a oxidačno-redukčné), látkový metabolizmus a procesy minerálnej výživy.
Autor: prof. Ing. Ivan Michalík, DrSc., Nitra
