Európska Zelená dohoda je plánom na zabezpečenie udržateľnosti hospodárstva EÚ. To sa má dosiahnuť tak, že výzvy v oblasti klímy a životného prostredia sa premenia na príležitosti. Cieľom je v roku 2050 dosiahnuť nulové emisie skleníkových plynov, oddeliť hospodársky rast od využívania zdrojov a obnoviť biodiverzitu. Poľnohospodárstva sa dotýka najmä opatrenie „Z farmy na stôl“, ktoré má Európanom zabezpečiť zdravé a cenovo dostupné potraviny získané udržateľným spôsobom. Chrániť životné prostredie a zachovať biodiverzitu, zvýšiť podiel ekologického poľnohospodárstva a zabezpečiť spravodlivú ekonomickú návratnosť v potravinovom reťazci. Komisia pripravuje kroky s cieľom významne znížiť používanie pesticídov, do roku 2030 dokonca až o 50 %. Na programe je aj znižovanie množstva používaných hnojív. Poľnohospodári sa majú stať ekologickejšími, efektívnejšími, konkurencieschopnejšími. Celá myšlienka stojí na vízii Európy ako akejsi zelenej oázy, kde žijú bohatí ľudia, ktorí sú ochotní priplatiť si za kvalitné a zdravé domáce potraviny. Aká je však realita? V Európe nežijú len bohatí konzumenti, pre prevažnú väčšinu populácie sú lacné potraviny základným pilierom ich jedálneho lístka. V Bruseli veľmi dobre vedia, že len sýty občan je spokojný občan. Preto sa na pozadí tvorby Zelenej dohody tiež realizuje obchodná dohoda EÚ – Mercosur s krajinami Južnej Ameriky, ktorá otvára dvere pre dovoz veľkého množstva potravín z krajín, kde vôbec neplánujú znižovať používanie hnojív a pesticídov. Veľkým paradoxom je tiež silná antiGMO nálada panujúca v EÚ, pričom bez problémov dovážame obrovské množstvá GM surovín. Pritom práve biotechnológie by mohli pomôcť naplniť ciele Zelenej dohody. EÚ sa rozhodla tváriť zeleno, no v skutočnosti vyváža environmentálne problémy do tretích krajín. Problémom je však to, že na to v konečnom dôsledku doplatia európski poľnohospodári, ktorí budú síce ekologickí, ale oproti svetu ťažko konkurencieschopní a spotrebitelia, ktorí budú mať na výber ekologické, ale drahé európske suroviny, alebo lacné avšak pochybné potraviny z druhého konca zemegule.
Autor: Tomáš Baran, Naše Pole
