I napriek tomu, že na stránkach časopisu Naše pole boli nespočetnekrát interpretované základné fyzikálno-chemické zákonitosti premeny aplikovaných živín do pôdy, ich mobilita a prístupnosť pre pestované plodiny, stále sme svedkami medializácie kontroverzných názorov. Medzi neadekvátne názory, na ktoré pestovatelia hľadajú odpoveď, patria predovšetkým tieto:
1/ zovšeobecnená predstava, že dusíkaté hnojivá okysličujú pôdu. Vysvetlenie nachádzame v agrochémii, kde je zaužívaný pojem fyziologicky kyslé a fyziologicky zásadité hnojivá. V prípade aplikácie najrozšírenejšieho dusíkatého hnojiva dusičnanu amónneho (NH4NO3) je prednostný príjem amoniaku (katiónu). Hnojivo sa javí ako fyziologické kyslé a to znamená, že okysličuje živinové prostredie. Naproti tomu zvýšený príjem aniónovej zložky (dusičnanu) narušuje rovnováhu iónov a neutralitu molekuly, čo sa prejavuje v alkalizácii prostredia. Pritom v podmienkach kyslej pôdnej reakcie dominuje príjem dusičnanu a naproti tomu zvýšený príjem NH3 pripadá na pôdnu reakciu v rozsahu slabo kyslej do slabo zásaditej. Preto v podmienkach slabo kyslej a neutrálnej pôdnej reakcie je opodstatnená aplikácia vápnika na zmiernenie fyziologickej kyslosti hnojiva.
2/ neopodstatnenosť paušálnej aplikácie dusíka spolu s vápnikom a horčíkom. Opodstatnenosť súčasnej aplikácie Ca a Mg s dusičnanom amónnym je daná iba v podmienkach slabo kyslej a neutrálnej pôdnej reakcie, kedy dochádza ku preferencii príjmu amoniakálnej formy dusíka a hnojivo sa správa ako fyziologicky kyslé. V prípade kyslej pH nie je opodstatnená aditivácia dusičnanu amónneho vápnikom alebo horčíkom v dôsledku toho, že hnojivo vykazuje vlastnosti fyziologickej zásaditosti.
3/ názory na negatívny vplyv kyslej pôdnej reakcie na príjem fosforu. Vo všeobecnosti platí poznatok, že kyslé pH priaznivo vplýva na rozpustnosť vo vode ťažko rozpustných solí kys. trihydrogéfosforečnej. Zároveň narastá aj mobilita fosforu v pôde a tým aj jeho prijateľnosť rastlinami, dôkazom čoho je efekt kyslej pôdnej reakcie na prístupnosť fosforu mletých fosforítov (Ca3(PO4)2, ktoré sú kontaminované najmä CaF2). Tento jav bol po prvýkrát dokázaný ruským chemikom A.N. Engeľgardtom ešte v roku 1906.
4/ opodstatnenosť názoru na preferenciu molekulovej formy živín. V priemyselných hnojivách sú živiny prítomné vo vode rozpustných zlúčeninách, ktoré po ich aplikácii do pôdy podliehajú disociácii na ióny (anióny a katióny) a v takejto chemickej forme sú prijímané koreňmi rastlín. Na základe uvedeného iba uhlík, kyslík a bór sú prijímané vo forme molekúl a všetky ostatné živiny vo forme iónov. Pri narušenej permeabilite protoplazmatickej membrány príjem malých a čiastočne aj veľké molekuly pasívne vstupujú do bunky.
5/ neopodstatnená predstava, že vápnik a horčík sú prijímané vo forme kysličníkov (tzn. CaO a MgO). Vápnik a horčík sú prijímané ako katióny (Ca2+ a Mg2+), preto aj kvantifikácia exportu vápnika a horčíka úrodou, ako kritéria pre určenie dávky týchto živín na úroveň programovanej úrody, nemôže sa prepočítavať na kysličníky.
Autor: prof. Ing. Ivan Michalík, DrSc., Nitra
