Napĺňanie klimatických cieľov spolu so zmierňovaním dopadov globálneho otepľovania vyžaduje systémový prístup vedúci k zmenám obhospodarovania krajiny. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nedávno predstavilo projekt, ktorý by mal podporovať pôdohospodárske postupy priaznivé pre zachytávanie uhlíka a zvyšovanie organickej hmoty v pôde. O koncepte Pôda – uhlíková a vodná banka Slovenska a o Klimatickom fonde sme sa rozprávali so štátnym tajomníkom ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ing. Martinom Kováčom.
Mohli by ste na úvod definovať opatrenia v krajine, ktoré je možné jednoducho implementovať a ktoré prinesú výrazné zlepšenia v oblasti zadržiavania vody v krajine?
V prvom rade treba zdôrazniť, že každá plocha je v tomto smere dôležitá. Či sa už ide o les, poľnohospodársku pôdu alebo zastavané územie. Tento pohľad je preto rozhodujúci pre znižovanie klimatických rizík v jednotlivých oblastiach. Musíme taktiež definovať, k akým procesom v týchto oblastiach dochádza a akým spôsobom je pôda schopná nakladať s vodou.
Najrýchlejšie implementovateľné opatrenia na poľnohospodárskej pôde sú obrábanie po vrstevnici a racionálne usporiadanie pozemkov na základe ich morfológie, čím výrazne znížime erózne procesy, a tým prispejeme k ochrane pôdy. Na zvýšenie vodozádržnej schopnosti pôdy je potrebné integrovať zasakovacie pásy, medze a napríklad zatrávňovanie údolníc. V tomto smere by mali značne pomôcť ekoschémy zavedené v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ideálne by bolo vyčleniť pre tieto ekostabilizačné prvky 10 % plôch, ktoré budú racionálne rozmiestnené v rámci katastra. Treba dodať, že len zmenou obrábania po vrstevnici sme schopní zadržať na daných plochách o 100 m3 na hektár viac vody ako na tých, ktoré sa obhospodarujú po spádnici. Významnú rolu v zadržiavaní vody v krajine majú tiež tzv. biele plochy, ktorých je približne 450-tisíc hektárov, pričom len v správe Slovenského pozemkového fondu je až 300-tisíc hektárov. Aj keď sú to neproduktívne plochy, po stránke hydrologickej, biologickej a klimatickej ide o veľmi dôležitú súčasť krajiny. My tvrdíme, že sú ideálne pre agrolesnícke a protierózne opatrenia, pričom môžu byť aj zdrojom biomasy. Musíme preto nájsť motív pre užívateľov tieto plochy začať v tomto smere využívať.
Čo sa týka lesov, tam je situácia trochu jednoduchšia. V prvom rade sa musia udržiavať v dobrom stave lesné cesty. Musia byť vhodne vyspádované, nezanedbané a s funkčnými odrážkami.
Kľúčovú oblasť však predstavujú staré, nevyužívané lesné cesty, ktoré treba rekultivovať tak, aby nepôsobili ako odvodňovacia sústava. Ďalej je potrebné stabilizovať veľa eróznych rýh a strží prostredníctvom hrádzok a podobne. Samostatná téma je tiež hradenie bystrín.
V obciach nám najviac dažďovej vody odchádza do kanalizácie, alebo je odvádzaná v rygoloch popri cestách. Tu je preto možné hovoriť o rôznych vsakovacích kanáloch a pod.
Spomenuli ste ekoschémy, ako ste spokojný s tým, ako sú u nás nastavené?
Ekoschémy si mohli nastaviť jednotlivé členské štáty na základe svojich potrieb. U nás sme zvolili celofarmový prístup a som rád, že sa v rámci neho snažíme presadiť aj zlepšenie štruktúry pôdy, ktorá je pre zadržiavanie vody v krajine kľúčová.
Naopak, najväčšie znepokojenie poľnohospodárov vyvolalo rozdeľovanie plôch. Osobne si myslím, že to nie je vôbec taký problém, ako sa prezentovalo. Ekoschémy ponúkajú možnosti, ako stabilizovať územie. Musíme získať skúsenosti a do budúcnosti metodicky spresniť ich nastavenia. Vnímam ich preto ako rozumný kompromis, s ktorým sa dá do budúcnosti pracovať a prinesie to aj želaný pozitívny efekt pre krajinu, biodiverzitu a zadržiavanie vody v krajine.
Vodu treba zadržať tam, kde dopadne. Zvyšovanie retenčnej schopnosti krajiny je tak priorita.
Nedávno ste predstavili ambiciózny, koncepčný materiál Pôda – uhlíková a vodná banka krajiny. Môžete ho stručne definovať?
Cieľom je vytvorenie systému oceňovania a reálneho poskytovania platieb za obnovu a udržanie ekosystémových služieb pôdy a krajiny. Treba povedať, že doterajšia absencia zrozumiteľného a adresného systému oceňovania a financovania ekosystémových služieb pôdy a krajiny je jedným z hlavných dôvodov zlyhávania pri plnení enviro-klimatických cieľov.
Dosiahnutie uhlíkovej neutrality v sektore pôdy v rámci opatrení LULUCF do roku 2035 na Slovensku vyžaduje zásadnú zmenu spôsobov obhospodarovania a manažmentu pôdy a zlepšenie štruktúry krajiny.
Systém Uhlíkovej a vodnej banky zabezpečí evidenciu, certifikáciu a podporu všetkých pozemkov zahrnutých do udržateľných systémov hospodárenia. Pre poľnohospodárov to bude znamenať možnosť zapojiť sa do vyšších štandardov udržateľného manažmentu pôdy a dažďových vôd v podobe pôdoochranných postupov, budovania vodozádržných a krajinotvorných prvkov, za čo budú odmeňovaní z prostriedkov Klimatického fondu pre pôdu. Vytvoria sa potrebné dodatočné zdroje nad rámec limitovaných zdrojov Spoločnej poľnohospodárskej politiky na dofinancovanie adaptačných opatrení a udržateľné hospodárenie s pôdou. Slovensko sa tak môže zavedením systému Uhlíkovej a vodnej banky stať lídrom v oblasti transformácie na uhlíkovú neutralitu a adaptáciu na zmenu klímy.
Môžete spomenúť niektoré z konkrétnych opatrení, ktoré budú oceňované?
Samozrejme. V prípade poľnohospodárov sa bavíme o bezorbových technológiách, agrolesníckych systémoch, podpore organického hnojenia, o medziplodinách, vyčlenení plôch pre krajinotvorné prvky, manažment záplavových území a podobne. V materiáli sa tiež hovorí o kreditoch za medziročné zvyšovanie podielu obsahu uhlíka a organickej hmoty v pôde a taktiež za zvyšovanie jej vodozádržnej kapacity.
Ako bude fungovať certifikácia a monitoring týchto opatrení?
V certifikačnom systéme sa bude klásť dôraz na realizáciu opatrení, ktorých vykonaním sa prispeje k lepšiemu zadržiavaniu vody v krajine a sekvestrácii uhlíka do pôdy. Pre tento účel bude prostredníctvom zákona etablovaný informačný a monitorovací systém Pôda, ktorý bude prepájať údaje z monitorovacej siete a histórie manažmentu na pôde. Na základe toho získame reálny prehľad o tom, ako sa hospodári na pôde, kde sú implementované pôdoochranné postupy a v konečnom dôsledku budeme tiež vedieť vyhodnotiť zmeny, ktoré tieto postupy prinášajú.
Z hľadiska certifikácie opatrení v rámci Uhlíkovej a vodnej banky budú definované štandardy, na základe ktorých bude certifikačná autorita vydávať licencie pre organizácie, ktoré budú poskytovať farmárom služby v realizácii adaptačných opatrení v krajine a zavádzaní štandardov udržateľného manažmentu pôdy a monitoring jej kvality.
Pripravujeme tiež systém pôdohospodárskej znalostnej bázy NEXUS, ktorá umožní efektívne identifikovať a oceňovať ekosystémové služby pôdy a krajiny, ktoré bude možné následne aj reálne financovať.
O nastavení uhlíkového poľnohospodárstva sa intenzívne diskutuje aj na pôde EÚ. Do konca roka by mal byť predstavený certifikačný systém. Ako to vplýva na plánovanie nastavení a spúšťanie systému u nás?
Aj napriek tomu, že všetky stratégie a ciele v oblasti klímy priamo súvisia s pôdou, na úrovni Európskej únie stále nemáme rámcovú smernicu pre pôdu tak, ako tomu je pri vodách. Dúfam, že čím skôr ukončené legislatívne procesy o pôde a uhlíku v EÚ nám poskytnú určité „noty“, najmä čo sa týka detailnejších nastavení certifikačných procesov. Nemôžem však povedať, že by to prípravu nášho projektu obzvlášť ovplyvňovalo.
Podstatné je to, že v rámci konceptu Pôda – uhlíková a vodná banka chceme zaviesť do praxe integrovaný prístup pôdneho plánovania. Keďže pôda je pre nás vo všetkých aspektoch kľúčová, integruje náš model záchyt uhlíka aj vody a rieši aj poškodenú štruktúru krajiny. Myslím si, že vďaka tomuto komplexnému pohľadu môžeme získať omnoho viac ako len zameraním sa na záchyty uhlíka.
Z akých zdrojom plánujete tieto opatrenia financovať? Ak by sme zobrali do úvahy, že do systému sa zapoja poľnohospodári s 10 % výmery ornej pôdy a na jeden hektár bude poskytnutá podpora povedzme 100 eur, hovoríme o približne 15 miliónoch eur ročne, a to sa bavíme len o investíciách do pôdy.
Klimatický fond počíta s viacerými zdrojmi financovania. Jedným zo zdrojov je štátny rozpočet a jeho príjem z emisných povoleniek. V tomto smere sa odvolávame na programové vyhlásenie vlády, kde sa hovorí o tom, že príjem z emisných povoleniek je potrebné nasmerovať do adaptačných opatrení nielen v oblasti znižovania emisií, ale aj ich záchytov. Podporujeme zámer MŽP SR na novelizáciu zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami s cieľom využiť min. 50 % z ročného výnosu z dražieb kvót na klimatické opatrenia zamerané predovšetkým na znižovanie emisií či energetické opatrenia v prospech dekarbonizácie. Potrebné je však uviesť, že 25 % výnosu z dražieb kvót by malo byť na uvedený účel určených pre rezort MPRV SR, ktorý je gestorom sektoru pôdy (minimálne však 15 % z týchto výnosov) a ktoré na tento účel plánuje vytvoriť už spomínaný Klimatický fond pre pôdu. Ďalšou formou financovania sú zdroje zo súkromného sektora. To znamená, že veľké spoločnosti, ktoré emitujú emisie CO2, budú môcť prostredníctvom Klimatického fondu financovať záchyty CO2 do pôdy, a tým garantovane znižovať svoju uhlíkovú bilanciu.
Ako ďalšie zdroje by sme radi využívali rôzne nevyčerpané prostriedky napr. v sociálnej oblasti a pretransformovali ich do zamestnanosti na realizácii rôznych environmentálnych opatrení.
Treba tiež povedať, že dnes máme zákon o ochrane pôdy, ktorý sám hovorí o tom, že ak nedodržujete pôdoochranné opatrenia, môžete byť sankcionovaný. To však dnes v praxi viac-menej nefunguje. Keď sa dobuduje informačný a monitorovací systém Pôda, dokážeme efektívne identifikovať a kvantifikovať jednotlivé opatrenia na pôde. Zároveň nám to umožní sankcionovať tých, ktorí pôdu obhospodarujú nezodpovedne. Sankcie tak môžu byť ďalším zdrojom financií pre tých, ktorí hospodária šetrnejšie.
Veľmi častým javom sú škody na majetku spôsobené nešetrným hospodárením na pôde, kedy dochádza k zaplavovaniu obcí a pod. V tejto súvislosti budú môcť aj obce lepšie nastaviť svoje daňové povinnosti a zvýhodňovať tých, ktorí hospodária vo vyššom štandarde, resp. tak, aby tieto škody nevznikali.
Aby som zodpovedal vašu otázku na rozbeh opatrení, v roku 2023 prognózujeme disponibilné financie na úrovni 30 mil. eur. V roku 2027 by sme v klimatickom fonde mohli mať k dispozícii zhruba 150 mil. eur, ktoré by išli do konkrétnych opatrení s adresným a garantovaným využitím.
Nový zákon by mal uľahčiť budovanie krajinotvorných prvkov.
O potrebe budovania krajinotvorných prvkov a spoločných zariadení a opatrení sa hovorí roky. V praxi sa však len ťažko realizujú, keďže sa naráža na problémy vlastnícke a legislatívne. Taktiež sa nedá spoľahnúť na to, že to systémovo vyriešia pozemkové úpravy. Pohneme sa v tomto smere?
Verím, že áno. Aj keď v tom zaostávame 25 rokov.
V rámci prípravy nového zákona sa pripravujú aj takéto zmeny, ktoré však ešte nie sú detailne metodicky dopracované. Každopádne, riešenie by mohlo poskytnúť napríklad zavedenie nových kategórií druhov pozemkov, kde by pribudol napríklad pojem dočasná drevinová vegetácia. Ideálne bez vyňatia z LPISU. Ak aj áno, primerane by sa to podporilo z Klimatického fondu. Ten následne pomôže financovať založenie, ale aj starostlivosť o takýto porast, napr. vetrolam. Po určitom období alebo napríklad pri pozemkových úpravách, by takýto porast mohol byť zmenený na trvalý a zverený napríklad do vlastníctva obce.
Zo zdrojov fondu bude možné financovať aj geodetické
merania na urýchlenie a dofinancovanie pozemkových úprav
týkajúcich sa obnovy krajiny. Krajinotvorba však musí predbehnúť pozemkové úpravy.
Aké opatrenia plánujete zaviesť v oblasti hydromeliorácií a závlah?
Aktuálne pripravujeme koncepčný materiál, ktorý bude obsahovať súbor opatrení v oblasti hydromeliorácií v čase klimatickej zmeny. V ňom budú podporené projekty na modernizáciu a rekonštrukciu závlahovej siete. Pripravujeme viacero výziev, prostredníctvom ktorých bude možné financovať projekty týkajúce sa závlah, či už v podobe investícií do koncových zariadení, rúrovej siete, ale aj čistení vodných nádrží. V súvislosti s tým plánujeme zaviesť tiež integrovaný manažment dažďových vôd, a tak riešiť otázku zadržania vody v krajine, aby bola dostupná pre obce aj poľnohospodárov.
V prípade odvodňovacích kanálov plánujeme zaviesť adaptívny manažment s cieľom zmeniť ich funkciu tak, aby dokázali plniť funkciu zadržiavania vody v krajine. V praxi pôjde okrem ich čistenia aj o rôzne formy ich prehradení. Zároveň by sme chceli rozšíriť ich funkciu v podobe líniových prvkov v krajine, kedy popri nich môžu vznikať napríklad vetrolamy a zachovať ich ako prvky podporujúce biodiverzitu v krajine.
Aktuálne v spolupráci s poľnohospodármi, ochranármi a obcami analyzujeme možnosti, ako tento systém čo najefektívnejšie zaviesť do praxe.
Ďakujem za rozhovor
Autor: Tomáš Baran
