Priebeh počasia počas roka zásadne ovplyvňuje nielen vývin rastlín, ale aj vývoj škodcov a chorôb, a tým aj intenzitu napadnutia porastov. No priebeh počasia ovplyvňuje aj možnosť zásahu proti škodlivým činiteľom. Napríklad počas dlhšieho daždivého obdobia sa nedá vykonať aplikácia prípravkov na ochranu rastlín pozemnou technikou, ako to bolo v jeseni 2020 a následky sú dobre známe – silne poškodené porasty repky larvami skočky repkovej na jar 2021. Aké to bolo v sezóne 2021-2022?
Škodcovia na jeseň 2021
Priebeh počasia na jeseň 2021 bol výrazne odlišný od roku 2020. August, september aj október boli teplotne v hraniciach dlhodobého priemeru. V auguste na Slovensku padlo v priemere 140 mm zrážok, čo je asi 176 % dlhoročného priemeru. V septembri boli zrážky v priemere 54 mm, čo je 86 % dlhoročného priemeru za tento mesiac. Október bol suchý, priemerne padlo len približne 13 mm zrážok, čo je len 21 % dlhodobého priemeru. Zrážok v jeseni 2021 bolo oveľa menej ako v jeseni roku 2020, čo zodpovedalo výskytu skočiek. No pestovatelia poučení zo situácie v predchádzajúcom roku, keď skočka repková spôsobila vážne škody, aplikovali insekticídy viackrát, niektorí aj 3- až 4-krát. Vďaka tomu boli škody spôsobené skočkou repkovou na jar 2022 v omnoho menšom rozsahu ako na jar 2021. Tomu dopomohli najmä postreky v období pred začiatkom kladenia vajíčok samičkami skočky repkovej, koncom septembra – začiatkom októbra. Pozitívny efekt malo tiež morenie osiva moridlami na báze účinných látok cyantraniliprole a flupyradifurone.
Na jeseň sa ešte lokálne vyskytovali piliarky a vošky, na niektorých lokalitách tiež škodili aj larvy kvetárky kapustovej.
Ako riešiť skočku repkovú
Skočka repková je jesenný škodca, ktorý hlavné škody spôsobuje v štádiu larvy na jar. Znížiť napadnutie sa dá postrekmi proti imágam v jeseni a účinným zásahom na začiatku obdobia kladenia vajíčok. Cieľom je zničiť samičky, kým nenakladú vajíčka. Zásah, ktorý sa obvykle proti skočkám robí s cieľom zachrániť vzchádzajúce porasty (začiatok septembra) je dôležitý a opodstatnený a farmári ho majú zažitý, nemá ale z hľadiska vplyvu na počet lariev v rastlinách veľký význam. Veľa imág sa totiž dostáva do porastov neskoršie (migrujú dlho) a teda aj po tomto zásahu. Ak chceme predísť problémom s larvami, musí sa aplikácia urobiť na začiatku poslednej dekády septembra (v teplých oblastiach v polovici septembra). Proti imágam skočiek sú registrované prípravky zo skupiny pyrethroidov. Podľa údajov z testovania populácií skočiek v ČR sú tieto populácie menej citlivé na tieto prípravky. Za takejto situácie je nutné ochranu postaviť (okrem rôznych agronomických možností) i na iných latkách ako sú pyretroidy, aby bolo možné tieto insekticídy striedať s niečím, čo funguje na inom mechanizme účinku. Preto je dôležité i používanie insekticídnych modridiel (cyanotraniliprole, flupyradifurone).
Čo sa týka zásahov na jar (predjarných, respektíve skorých jarných aplikácií) s cieľom znížiť počet lariev skočky repkovej v rastlinách, ich účinnosť nie je vysoká (bez ohľadu na použitý insekticíd). Napriek tomu je možné aspoň niečomu pomôcť. Po prvé je možné zabrániť novému kladeniu vajíčok, ku ktorému dochádza po oteplení na konci zimy a začiatku jari, i keď to nie je tak podstatné (z vajíčok nakladených po zime vznikajú larvy pre porast omnoho menej nebezpečné). Po druhé je možné časť lariev prítomných v rastlinách čiastočne zlikvidovať (maximálna účinnosť 40 – 50 %). Larvy skočiek totiž niekedy prostredie vnútorných pletív opúšťajú a preliezajú do iných listov. K tomu dochádza v predjarí, keď začínajú stonky, v ktorých zimovali, hniť. Môžu sa vtedy na čas vyskytnúť i na povrchu rastlín, čo je možnosť na kontaktný účinok pyretroidov. Pretože tieto aplikácie nie je možné presne načasovať, je dobré kombinovať pyretroid s neonikotinoidom.
Stonkové krytonosy
Teploty vo februári boli skoro počas celého mesiaca nad dlhodobým priemerom, ale stále na úrovni okolo 5 °C, teplota nad 10 °C bola len krátku dobu koncom mesiaca. V tom období sme na lepových doskách zaznamenali prvé jedince stonkových krytonosov na lokalite v blízkosti Senca. Chytených bolo 11 jedincov krytonosa repkového (6 samčekov a 5 samičiek) a 5 jedincov krytonosa štvorzubého (3 samčeky a 2 samičky). Pitvaním samičiek sme zistili, že žiadna samička nebola pripravená na kladenie vajíčok.
Prvé dve dekády marca boli chladné, teploty sa pohybovali do 5 °C. Nálety počas tohto obdobia neboli zaznamenané. Až na začiatku tretej dekády prišlo k otepleniu a vtedy sme na lokalite v blízkosti Nitry chytili priemerne 9 jedincov na jednu žltú lepovú dosku. Pomer druhov krytonosa repkového a krytonosa štvorzubého bol 1 : 1. Pitvaním samičiek sme zistili, že 2 samičky krytonosa repkového boli pripravené na kladenie vajíčok.
V apríli sa teplé a chladné počasie striedalo každých 5 – 6 dní. Začiatkom apríla bolo chladno, aby po 5 – 6 dňoch prišlo teplejšie počasie, potom bolo znovu chladno a následne znovu teplo. Pri takýchto častých zmenách teplôt neboli zaznamenané žiadne imága na žltých lepových doskách či miskách. Väčšina pestovateľov na západnom Slovensku postreky vykonala v poslednej dekáde marca, niektorí postreky zopakovali po 14 dňoch, ale väčšinou ich spojili s postrekom proti blyskáčikom.
Výskyt stonkových krytonosov bol rôzny, v závislosti od lokality. Vo všeobecnosti sa na lepové dosky chytalo oveľa menej jedincov ako vlani, čo ale nemusí znamenať, že v poraste neboli. To uvidíme až neskoršie na základe poškodenia stoniek larvami krytonosov.
Ako riešiť stonkové krytonosy?
V ochrane repky proti stonkovým krytonosom je tiež viac problémov. Citlivosť stonkových krytonosov na pyretroidy sa znižuje, ale to nie je hlavný problém. Sú aj väčšie problémy:
- časté výrazné nadprahové výskyty,
- veľmi dlhé obdobie kladenia vajíčok,
- skoré (včasnejšie) migrácie do porastu spojené so skorším začiatkom kladenia vajíčok,
- pretiahnutie obdobia kladenia do neskorších fenologických fáz
- zákaz používania organofosfátov (chlorpyrifos-ethyl a chlorpyrifos-methyl).
Čo sa týka testovania citlivosti na pyretroidom, v roku 2021 sme na populáciách v ČR sledovali iba populácie citlivé (stupeň 2) a vysoko citlivé (stupeň 1). Získané výsledky ukazujú, že situácia je celkom dobrá, ale dôvod na pokoj tu úplne nie je, lebo v predchádzajúcich sezónach (v rokoch 2019 a 2020) sme na niektorých lokalitách ČR už narazili na populácie k. štvorzubého so zníženou citlivosťou na pyretroidy (šlo o stredne rezistentné populácie = stupeň 3 a v jednom prípade o rezistentné populácie = stupeň 4). To v praxi znamená častejšie opakovanie aplikácií a vo väčšine prípadov ide a pôjde o pyretroidy. Tak ako v prípade skočky repkovej je nutné i do ochrany porastov proti stonkovým krytonosom vnášať niečo iné než pyretroidy – znížiť selekčný tlak vyvíjaný na populáciu hmyzu touto skupinou a spomaliť vývoj rezistentných populácií. Z nepyretroidnych insekticídov je na stonkové krytonosy registrovaný neonikotinoid acetamiprid. Z laboratórnych testoch vykonaných v roku 2021 (opäť len na českých populáciách) vyplýva vysoká úroveň citlivosti krytonosov (testované na populáciách k. štvorzubého) na tento insekticíd. Acetamiprid je teda dobrý partner do kombinácie s pyretroidom, kde môže plniť úlohu akéhosi „brzdiča“ vývoja rezistencie voči pyretroidom a posilniť účinnosť pyretroidov. Z poľných pokusov tiež ale vyplýva nie príliš vysoká schopnosť acetamipridu zabrániť poškodeniam spôsobenými krytonosmi (najmä pri ich vysokom výskyte a dlhej dobe kladenia vajíčok), ak je aplikovaný sólo (bez pyretroidu). Acetamiprid teda dávať do kombinácií s pyretroidom.
Rezistencia blyskáčikov sa nejaví ako veľký problém, kým sú ich výskyty nízke, ako tomu bolo niekoľko ostatných rokov.
Blyskáčik repkový
Nálet blyskáčikov na juhozápade Slovenska začal pri prvom oteplení v prvej polovici apríla. V týždni pred Veľkou nocou v týchto regiónoch boli proti blyskáčikovi vykonané aplikácie insekticídov. Aplikácie pokračovali aj po Veľkej noci už aj v iných regiónoch Slovenska. Výskyt blyskáčika repkového bol rôzny v závislosti od lokality. Aj napriek zákazu najpoužívanejších účinných látok väčšinou pestovatelia dobre zvládli ochranu proti tomuto škodcovi.
Ako robiť ochranu proti blyskáčikovi repkovému
Rezistencia blyskáčikov sa nejaví ako veľký problém, kým sú ich výskyty nízke, ako tomu bolo niekoľko ostatných rokov. Prakticky sa dopad rezistencie javí až pri vyšších výskytoch. Blyskáčik ale neprestal byť nebezpečným škodcom repky. Z výsledkov, v ktorých sú zhrnuté testovania českých a slovenských populácií na citlivosť k lambda-cyhalothrinu (referenčná látka pre skupinu esterických pyretroidov) je zrejmé, že bežné esterické pyretroidy v poľných podmienkach úplne zlyhávajú v Česku a tiež na mnohých lokalitách Slovenska. To nie je nová informácia, je to známe už niekoľko rokov. Z výsledkov získaných v roku 2021 tiež vyplýva, že situácia na Slovensku, i keď nie je zďaleka ideálna v tomto zmysle, sa nezhoršovala v niekoľkých ostatných rokov tak dramaticky ako v ČR. Pyretroidy teda v prípade väčšieho výskytu nepomôžu. Istou výnimkou medzi týmito insekticídmi je etofenprox (napr. Trebon, Magma…), na ne si blyskáčik repkový aspoň čiastočne citlivosť zatiaľ zachoval. Za možnú, ale zďaleka nie ideálnu alternatívu miesto zlyhávajúcich pyretroidov je možné považovať neonikotinoid acetamiprid. Z výsledkov testovania citlivosti blyskáčikov na túto látku v roku 2021 vyplýva, že sa hlavne v ČR vyskytujú i značne necitlivé populácie na túto látku. Na Slovensku sa javí situácia podstatne lepšia. V ČR sa, bohužiaľ, znižuje aj citlivosť na indoxacarb. Napriek tomu je táto látka stále najviac účinná na blyskáčiky ako v Česku, tak aj na Slovensku. Z porovnania údajov vyplýva, že blyskáčiky sú napr. o dosť citlivejší na indoxacarb ako skočka repková.
Autori: Ing. J. Tancik, PhD., Ecophyta, s. r. o. Nitra, Ing. M. Seidenglanz, PhD., Agritec Plant Research, s. r. o., Šumperk
