Súčasný produkčný potenciál našich pôd postačuje na krytie potravinovej dostatočnosti asi pre 6,2 mil. obyvateľov a s využitím intenzifikačných faktorov je možné jeho podstatné zvýšenie. Aké poznatky nám priniesol jeden z nich – závlahy v roku 2022?
Čísla nie sú podstatné
Zámerom tohto článku nie je uskutočniť podrobný rozbor dosiahnutých úrod v tomto extrémnom roku, ale poukázať na využitie závlah pri eliminácii vlahového deficitu, a tým i dôsledkov sucha.
Z hľadiska faktov by bolo určite vhodné uviesť aspoň základné údaje týkajúce sa počtu zavlažených hektárov a množstva dodanej vody v tomto roku. Hydromeliorácie š.p. však zverejnia tieto údaje až po úplnom spracovaní v januári roku 2023!
Z dostupných informácií je však už dnes zrejmé, že v porovnaní s minulými rokmi k zásadnej zmene neprišlo. Vedúcu pozíciu vo využívaní závlah si udržuje spoločnosť Agromačaj, a.s. s výmerou základnej zavlaženej plochy (ZP) 4 617 ha a s dodaním 6,5 mil. m3 vody. Ďalšou v poradí je Gamota v. d. so závlahou 1 800 ha ZP a 1,5 mil. m3 dodanej vody. Naďalej veľmi dobré výsledky dosahuje i Agrolens, s.r.o. – 1 550 ha ZP a 1 mil. m3 vody. Stabilnými užívateľmi sú už dlhšiu dobu PD Čachtice, Granelam, a. s. v Ostrove, Slov-mart, s.r.o, PD Chtelnica a mnoho ďalších.
Nasledujúce údaje týkajúce sa úrod jednotlivých plodín, ich reakcií na sucho, extrémne teplo a zavlažovanie v roku 2022 sú súhrnom informácií od horeuvedených užívateľov závlah a je ich možné zovšeobecniť:
Pšenica ozimná a jačmeň jarný pozitívne reagovali na závlahu zvýšením úrody v priemere o 10 – 15 %. Celkovo i bez závlah bola dosiahnutá úroveň dlhoročných priemerov.
Pri repke olejke sa sucho na úrode výraznejšie neprejavilo. Pritom predstavovala iba minimálne množstvo zavlažených plôch. Úrody sú okolo dlhodobého priemeru.
Očakáva sa pokles úrody slnečnice o 30 %. Sú lokality, kde to bude až o 50 % z priemeru.
Pri repe cukrovej je predpokladaný pokles úrod na úrovni 20 – 25 %. Tu ešte pomohli augustové zrážky. V závlahových podmienkach sa dosiahlo 60 až 70 t.ha-1 pri cukornatosti 16 %.
Kukurica na zrno (KZ), siláž (KS) a osivová kukurica (KO) dopadnú asi najhoršie. Kombinácia výrazného vlahového deficitu s teplotami atakujúcimi 40 stupňov mala za následok nevytvorenie zrna a v mnohých prípadoch dokonca nenastalo vytvorenie šúľkov. Časť porastov KZ bola zosilážovaná a podobný osud stihol i KO. Ako zdôraznil i Ing. Juraj Schuchman z Granelam, a. s., okrem celkovej nižšej úrody asi o 30 % je obava i o kvalitu osiva, najmä o úroveň klíčivosti.
Je to smutné konštatovanie, že KZ i KO napriek intenzívnemu zavlažovaniu nepotvrdili záruky vysokej rentability pestovania.
Samostatnú kapitolu tvorí podpriemerná úroda KS a predovšetkým kvalita vyrobenej siláže. V súvislosti s krmovinovou základňou je potrebné pripomenúť si i úrodu lucerny i lúčnych porastov, kde chýbajú do plánovanej produkcie 1, resp. 2 kosby.
S trochou nadsázky môžeme uvažovať o tom, že už i pri chove hovädzieho dobytka je pre zabezpečenie dostatočného množstva a kvality objemových krmív potrebné mať vybudované závlahy. Platí to nielen pre južné, ale už i pre severnejšie regióny.
Zelenina, zemiaky, ovocie
Vitazel, s.r.o. Marcelová, vďaka intenzívnej závlahe, očakáva iba minimálne zníženie úrody pri zeleri a pri karotke. Kvalita ostatnej poľnej zeleniny je na požadovanej úrovni. Podľa slov Ing. Jozefa Šumichrasta je predovšetkým v podmienkach závlah úroda zemiakov na úrovni dlhodobého priemeru. Osvedčila sa najmä kvapková závlaha. Naopak, slabá je úroda na východe Slovenska, predovšetkým z dôvodu nefunkčnosti závlah.
Po oprávnenom optimizme ovocinárov, keď jarné mrazy nespôsobili výraznejšie škody, prišlo jesenné sklamanie. Jablká pri niektorých pestovateľoch nedosahujú potrebnú kalibráciu (veľkosť) a majú i nižšiu kvalitu, čím sa môžu stať nepredajné. Aj tu je prínos predovšetkým kvapkovej závlahy evidentný. Aspoň malou útechou je, že ich možno zužitkovať na výrobu muštu či destilátov. Oveľa väčší a zásadný problém predstavuje následné uskladnenie produkcie v klimatizovaných skladoch vzhľadom k nárastu cien elektrickej energie.
Ako obstáli v náročnej sezóne ľudia, zdroje vody a technika
Náročná práca závlahárov, ako sme ju poznali pred 30 – 40 rokmi, je už našťastie minulosťou. Prevádzka väčšiny čerpacích staníc a pivotových zavlažovačov je plne automatizovaná, zariadenia je možne ovládať z osobného počítača. Tu nachádzajú uplatnenie mladí a technicky zdatní závlahári. Menej priaznivá je situácia pri prevádzke pásových zavlažovačov zapríčinená predovšetkým nedostatkom kvalifikovanej obsluhy. Potvrdzuje sa, že najlepšie výsledky dosahujú stabilné závlahové skupiny špecializované na opravy a následnú prevádzku závlahových zariadení.
Prevádzkovatelia závlahových stavieb nemajú zásadné pripomienky k dohodnutým odberom vody od jednotlivých povodí. Pochvaľujú si dobrú spoluprácu predovšetkým so Slovenským vodohospodárskym podnikom š. p. Zásadný problém však vidia v čistote prívodových kanálov a upozorňujú na nutnosť urýchleného čistenia od náletových drevín, sedimentov a vodných rias. Určite je legitímna i požiadavka ovocinárov, ktorí vyzývajú na zjednodušenie a urýchlenie vodoprávnych konaní v prípadoch čerpania vody z vŕtaných studní.
Potvrdeným trendom v závlahovej technike je čoraz častejšia inštalácia pivotových zavlažovačov vďaka ich operatívnosti a výkonom. Zvýšený je záujem o kvapkovú závlahu – najmä pri pestovateľoch ovocia, zeleniny a zemiakov. Pásové zavlažovače nachádzajú uplatnenie predovšetkým na pozemkoch, kde nie je možné umiestniť pivotové alebo lineárne zavlažovače a je zabezpečený dostatočný tlak v potrubnej sieti.
Je možné konštatovať, že i pri prípadných poruchách techniky je dostatok náhradných súčiastok na jej prevádzkyschopnosť, čo sa potvrdilo i v tomto roku.
Čo priniesla závlahová sezóna v roku 2022
Predovšetkým šok z poznania tvrdej reality. Tzv. dvojkombinácia, ako môžeme nazvať výrazný vlahový deficit a extrémne horúčavy, dali zabrať najmä kukurici vo všetkých formách. Dielo skazy dokončilo zvýšenie cien energie s možným dosahom do budúcnosti v súvislosti s využitím závlah na Slovensku.
Cena 0,2 €/m3 z apríla sa dostala až na 0,75 €/m3 v auguste. Tento nárast sa výrazne dotkol napr. i PVOD Abrahám, kde s pomocou štátnych dotácií a nemalých vlastných zdrojov v rámci výzvy 4.1. nakúpili 9 ks pivotových zavlažovačov. Podľa vyjadrenia Ing. Marcela Kollára, pri súčasnej cene elektrickej energie je využitie závlah stratové. Ak si pripomenieme problémy ovocinárov, zeleninárov a zemiakarov, môžeme iba konštatovať už známy fakt – všetko stojí a padá na cene energie.
Spoločne hľadajme vyhovujúce riešenie
Možností na zásadnú úsporu nákladov na elektrickú energiu nemáme veľa. Možno stojí za úvahu preveriť u konkrétnych dodávateľov možnosti dvojtarifného čerpania s dôrazom na využitie závlah v nočných hodinách. Náročnejšia nočná závlaha okrem nutných organizačných opatrení, ktoré sú ale zvládnuteľné, má i svoje výhody. Tie sú predovšetkým v lepšom využití dodanej vody – podstatne menší výpar ako počas horúcich denných hodín. Toto je iba jedno z možných riešení. Spoločne sa snažme nájsť ďalšie výhodné riešenia v tejto ťažkej situácii.
Autor: Ľudovít Szabó