Europoslanci tak žiadajú ešte prísnejší cieľ ako vlani v revízii, nariadenia pre pesticídy navrhla Európska komisia. Tá chce zníženie o polovicu do roku 2030, čo už vtedy kritizovali členské štáty ako veľmi ambiciózne. Europoslanci chcú odklon od chemickej ochrany financovať z novej dane z pesticídov.
Europoslanci budú od farmárov žiadať ešte prísnejšie obmedzenie používania chemických prípravkov na ochranu rastlín.
Kým Európska komisia do návrhu nariadenia pre trvalo udržateľné používanie pesticídov dala cieľ znížiť ich spotrebu v EÚ o polovicu do roku 2030, europarlament chce v rovnakom období dosiahnuť 80-percentné zníženie.
Vyplýva to z uniknutého návrhu správy vypracovanej európskymi zákonodarcami, o ktorej informuje bruselský portál EURACTIV.com. Autorkou dokumentu je zelená europoslankyňa Sarah Wiener (Zelení-EFA), ktorá je spravodajkyňou europarlamentu k nariadeniu.
Čo navrhujú europoslanci
Päťdesiatpercentný návrh z minuloročného návrhu Komisie sa vzťahuje na celú Európsku úniu. Ide o znižovanie používania pesticídov, ako aj ich rizík. V odôvodnených prípadoch si niektoré členské krajiny môžu určiť menej ambiciózny cieľ, no zníženie musí byť minimálne na úrovni 35 percent.
Text europarlamentu píše o 80-percentom znížení „najviac nebezpečných“ výrobkov na ochranu rastlín do roku 2030.
To môže napríklad zahŕňať produkty, ktoré majú rakovinotvorné účinky, sú neurotoxické alebo škodlivo vplývajú na plodnosť.
Podľa EURACTIV.com chcú europoslanci sprísniť aj ďalšie časti nariadenia. Referenčným obdobím, od ktorého sa bude merať vývoj spotreby pesticídov, by namiesto Komisiou navrhovaných rokov 2015 až 2017 podľa nich mali byť roky 2018 až 2020.
To nepoteší hlavne členské krajiny, ktoré už v minulých rokoch obmedzili pesticídy. Medzi nimi je aj Slovensko, ktoré práve žiada, aby nová legislatíva čo najviac zohľadňovala dosiahnutý pokrok vo vyraďovaní chemickej ochrany. Spotreba pesticídov je na Slovensku menšia ako je priemer EÚ.
Citlivé oblasti
Európska komisia tiež navrhuje úplný zákaz používania pesticídov v takzvaných citlivých oblastiach. Ide napríklad o chránené územia, ale aj mestské parky, verejné komunikácie či športoviská. To štáty EÚ vrátane Slovenska považujú za jednu z najslabších častí navrhovanej legislatívy.
„Bez započítania ochrany opeľovačov by to zabralo 80 percent územia Slovenska. To znamená, že na 80 percentách Slovenska by sme boli prísnejší než je ekologická výroba, pretože tam by sa nemohlo používať absolútne nič,“ hovorí expertka agrorezortu na pesticídnu politiku Bronislava Škarbová.
Tu sa europoslanci postavili na stranu členských krajín. Zoznam území s úplným zákazom postrekov by sa podľa nich mal zúžiť. Podľa EURACTIV.com ich správa chce vylúčiť oblasti, ktorých ochrana priamo nesúvisí s pesticídmi, napríklad historické pamiatky. Zároveň by nariadenie malo počítať aj s výnimkami pre úplný zákaz pesticídov.
Správa Európskeho parlamentu sa tiež snaží vyriešiť ďalšiu výhradu členských štátov: chýbajúcu finančnú podporu pestovateľov pre odklon od chémie smerom k biologickým alternatívam.
Podľa Európskej komisie by si vlády a farmári mali vystačiť s peniazmi, ktoré čerpajú zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Reakcia z hlavných miest, aj Bratislavy, ale je, že to na náklady poľnohospodárov spojené s prechodom nestačí.
Europoslanci preto navrhujú zaviesť daň na prípravky na ochranu rastlín, ktorá by sa odvíjala od miery ich rizika pre prírodu a zdravie. Daň by si mohli zaviesť členské krajiny samostatne alebo by sa prijala na úrovni Európskej únie. Z príjmov by sa potom financovala podpora integrovanej alebo ekologickej produkcie.
Vznikajúca pozícia europarlamentu ukazuje, že diskusia o novom pesticídnom nariadení bude veľmi náročná.
Už vlaňajší, menej ambiciózny, návrh Komisie sa stretol s veľkou kritikou zo strany ministrov pôdohospodárstva. Prekáža im, že exekutíva EÚ zrozumiteľne nezdôvodnila 50-percentný cieľ a tiež im chýba komplexná analýza vplyvov legislatívy na produkciu a ceny potravín. Túto métu za príliš odvážnu od začiatku považujú aj poľnohospodári.
Pozícia Európskeho parlamentu sa ale ešte určite bude meniť. Teraz k nej stanovisko zaujmú všetky politické frakcie a aj relevantné výbory Parlamentu. Aj na základe nej sa ale dá predpokladať, že požiadavky europoslancov na poľnohospodárov a štáty Únie budú prísnejšie než ako žiada Európska komisia a Rada EÚ.
Autori: Julia Dahm a Marián Koreň
Zdroj: EURACTIV.sk