Medzinárodný tím popísal doteraz neznámu molekulárnu dráhu, ktorou rastliny reagujú na prítomnosť patogénnych baktérií a aktivujú mechanizmy určené na boj proti nim. Objav umožní lepšie porozumieť rastlinnej imunite, čo môže v budúcnosti pomôcť napríklad pri šľachtení plodín odolnejších voči chorobám. Článok o výskume publikoval prestížny odborný časopis Plant Physiology. Výskum rastlinnej imunity, ktorá sa výrazne líši od živočíšnej, priniesol v poslednej dobe mnoho poznatkov. V našich vedomostiach však stále zostávajú biele miesta. Jedno z nich teraz zaplnil tím s nadpolovičným podielom vedkýň a vedcov z Ústavu experimentálnej botaniky AV SR (ÚEB). Na výskume sa podieľali aj odborníci z niekoľkých francúzskych inštitúcií. Bunky dokážu identifikovať molekuly typické pre pôvodcov chorôb a zareagovať na ne spustením obranných mechanizmov. V prípade baktérií sú rastliny citlivé hlavne na bielkovinu flagelín obsiahnutú v bakteriálnych bičíkoch. Rastlinné proteíny umiestnené na bunkovom povrchu, ktoré flagelín rozpoznávajú, aj proteíny, ktoré informáciu o napadnutí odovzdávajú dovnútra bunky, sú už dobre popísané. Vedci pritom kombinovali biochemické a molekulárno-biologické metódy s pokročilou mikroskopiou. Tím preukázal, že flagelín zvyšuje v bunkách rastlín hladinu jedného konkrétneho fosfolipidu – kyseliny fosfatidovej. Bádatelia zároveň identifikovali kľúčový enzým zodpovedný za jej produkciu. Fosfolipidy môžu hrať úlohu pri vyladení správnej sily imunitnej odpovede. Mohli by tiež fungovať ako komunikačný uzol, kde sa zbiehajú informácie z viacerých zdrojov. Zúčastňuje sa totiž nielen reakcie rastlín na patogény, ale aj na sucho, teplo a iné nepriaznivé podmienky. Keď dôkladne porozumieme týmto funkciám fosfolipidov, bude to v budúcnosti užitočné napríklad na šľachtenie plodín odolných proti chorobám a zároveň aj proti klimatickým extrémom.
Zdroj: ueb.cas.cz
