Bez SÍRY bude nižšia kvalita a výživová hodnota

Začalo sa to zlepšovaním pôdy, ale potom výsledky prekonali naše očakávania.

Tento rok ukázal, že aj trochu viac zrážok ako je priemer môže spôsobiť veľké straty. (Na mnohých miestach bol júlový úhrn zrážok v čase žatvy viac ako 200 mm, čo si nikto z nás neželal.)

Koľko síry potrebujú rastliny?

Napriek mnohým rokom práce musím na rovinu povedať, že neviem. Mali sme pocit, že sme urobili len malý krok vpred, keď sme použili dusíkato-sírnaté a sírnaté listové hnojivá, ale to nebol skutočný prelom. Videli sme dobré výsledky, ale to, čo sa stalo v Agárde (Stoličnobelehradská župa v Maďarsku, južne od jazera Velence), len veľmi výnimočne.

Tento rok len granulovaná síra a dusík

Na takmer 500 hektároch sa pestovateľ rozhodol, že počnúc letom 2022 bude pod repku, hrach, pšenicu a jačmeň aplikovať len granulovanú síru a následne dusík. Pestuje sa tu v mierne zásaditých hlinitých pôdach so stredne vysokým obsahom soli a stredným obsahom humusu. Napriek čoraz väčšiemu množstvu živín v predchádzajúcich rokoch sa výsledky zastavili na dobrej až strednej úrovni. Človeka tu premohol pocit, že pôda požiera hnojivá aj peniaze.

Koľko síry aplikovali?

Pestovateľ sa preto rozhodol aplikovať 100 kg/ha granulovanej síry, čím sa dostalo do pôdy 90 – 93 kg/ha elementárnej síry. Podľa našich výpočtov to bude stačiť na 2 až 3 roky, aj keď sa do osevného postupu zaradí repka a hrach a zozbieraná úroda bude vysoká. Týchto 100 kg síry bolo plytko zapracovaných koncom leta a na jeseň. Pôda bola našťastie väčšinu roka vlhká, vďaka čomu sa granule síry mohli postupne rozpúšťať.

Mohol by to byť všade „všeliek“?

Som čoraz viac presvedčený o tom, že áno. Síra sa najmä pri takomto veľkom množstve zrážok vyplavuje z pôdy. Rastlinám nestačí jednorazová aplikácia dusíkatého alebo listového hnojiva so sírou. Ideálne zásobenie rastlín sírou je potrebné nielen na 1 – 2 mesiace, ale počas celého vegetačného obdobia. A je tiež možné, že najmä v období dozrievania a nalievania zŕn. V tomto čase je už síranové hnojivo často vyčerpané a opúšťa koreňovú zónu.

Mali by sme teda použiť síru?

Myslím si, že áno. Na zásadito-vápenatých pôdach môžeme použiť až 100 – 150 kg/ha a na neutrálnych alebo mierne kyslých pôdach aplikujeme 60 – 100 kg/ha a takto vyriešime doplnenie síry na 2 až 3 roky. Lacnejšie riešenie na doplnenie síry určite neexistuje.

Síra okysľuje?

Áno, elementárna síra okysľuje, ale aj ostatné hnojivá okysľujú.

Ak použijeme AMOFOS, draselnú soľ alebo NPK, tieto nám pôdu tiež okysľujú. Treba však povedať, že síra pracuje v pôde inak. Listy z rastlín sme zozbierali v máji a takmer všetky živiny boli na dokonalej úrovni (vrátane fosforu). Čoho mohlo byť o niečo viac, je horčík a železo. Ale taká je už zásaditá pôda náchylná na presolenie.

9,7 tony jačmeňa, 5,5 tony stržňového hrachu

Kto pozná čísla, vie, že tieto čísla, ako aj 8,5 tony pšenice a vyše 4,5 tony repky patria (aj) v tomto roku do dobrej kategórie. Výživové hodnoty mohli byť o niečo lepšie, ale sme v Zadunajsku. Slnka tu bolo oveľa menej a takmer všade boli výdatné zrážky, ktoré znížili hektárové výnosy.

Prečo je zásadito-vápenatá pôda problém?

Všetci vieme, že rastlinám sa najlepšie darí v mierne kyslej alebo neutrálnej pôde. Keď je pôda čoraz zásaditejšia, spolu s tým sa výrazne znižuje aj príjem živín. Príjem fosforu je nízky alebo žiadny a výrazne sa znižuje aj obsah draslíka, horčíka a síry v rastline. Zvyšuje sa nedostatok železa, zinku a mangánu, ktoré sa už aj cez listy ťažko dopĺňajú. Rastliny rastú v zásaditej pôde pomalšie a oveľa ťažšie zvládajú stresové situácie.