V rámci projektu EIT FOOD sa koncom septembra uskutočnilo stretnutie na farmách, ktoré vo svojom hospodárení uplatňujú prvky regeneratívneho poľnohospodárstva. Pre účastníkov zapojených do projektu to bola príležitosť zdieľať skúsenosti a diskutovať o tejto forme hospodárenia na pôde.
Prirodzená cesta k regeneratívnemu hospodáreniu
Prvou zastávkou workshopu bolo PD „Čingov“ Smižany, kde agronóm Ing. Ľuboš Bajtoš predstavil miestny spôsob hospodárenia. Podnik hospodári v okolí obce Smižany, v okrese Spišská Nová Ves, v priemernej nadmorskej výške 500 m n. m., v 4. a 5. stupni ochrany národného parku Slovenský raj. Obhospodarujú 1 800 hektárov pôdy, z toho 1 300 hektárov je orná pôda. Chovajú 1 100 kusov hovädzieho dobytka, z ktorých 500 sú dojnice. Živočíšna výroba zahŕňa aj chov ošípaných, s uzavretým obratom stáda, 150 prasníc a ročným odchovom 2 200 až 2 500 kusov jatočných ošípaných, ktoré spracovávajú vo vlastnom bitúnku. Živočíšna výroba je založená na dostatku krmiva z vlastných polí. Rastlinná výroba ročne zabezpečuje 2 000 ton jadrového krmiva, 6 000 ton senáže a 6 000 ton kukuričnej siláže. Osevný postup zahŕňa 15 až 16 plodín vrátane špeciálnych plodín ako rasca, ďatelina purpurová, vika, hrach, pohánka, mak, horčica, ostropestrec, reďkev olejná a trávy na semeno. V menšom množstve pestujú aj ozimnú repku a zemiaky. Jeden z rizikových faktorov miestneho chotára je svahovitosť, ktorá na 1 000 hektároch presahuje 7°. Kvôli protipovodňovej ochrane obce Smižany museli pristúpiť k obhospodarovaniu približne 350 hektárov v režime 80 % pokryvnosti pôdy počas roka. Tento režim teraz uplatňujú na väčšine plôch.
Ďatelina purpurová a priama sejba
Trvalá pokryvnosť bola agronomickým cieľom, ktorým chceli eliminovať eróziu a zlepšiť štruktúru a biologickú aktivitu pôd. Zlomový moment nastal zavedením ďateliny purpurovej do osevného postupu, nielen pre produkciu semien, ale aj pre pozitívny vplyv na regeneratívne poľnohospodárstvo a produkciu krmiva. Po zbere ďateliny na semeno nasleduje priama sejba obilniny, ktorú na jeseň zberajú ako senáž. Do ošetreného strniska glyfosátom je následne vysievaná ozimná obilnina, čím je zabezpečená trvalá pokryvnosť pôdy a eliminácia erózie po celý rok. Pri obilninách sa zameriavajú na nižšiu až strednú intenzitu pestovania. Celkové dávky dusíka sa pohybujú medzi 70 až 90 kg N, čo je vyvážené využívaním strukovín a ďatelín na fixáciu dusíka. Fungicídy používajú minimálne a nahrádzajú ich biologickými prípravkami, najmä mykoparazitickými hubami (trichoderma). Aj pri tejto intenzite sa im darí dosahovať úrody obilnín medzi 4 až 7 tonami na hektár. Výhodou je aj 500 ton obilnej senáže z jesennej kosby pred výsevom ozimín.
Vhodne zostavené medziplodiny a pomocné plodiny
V čase našej návštevy prebiehala priama sejba ozimného tritikale do medziplodiny ukončenej herbicídom. Pri zostavovaní zmesí na jar zohľadňujú, aby 50 % komponentov vymrzlo a 50 % vegetovalo do jari, kedy je ich vegetácia ukončená chemicky. Aktuálne pracujú so zmesami reďkvi olejnej, facélie, hrachu, viky, ďateliny purpurovej a ostropestreca v rôznych pomeroch. Pri repke testujú využívanie pomocných plodín, pričom veľmi sľubné výsledky prináša ďatelina purpurová a drobnosemenný bôb, ktoré spolu s repkou vytvárajú na jeseň dobre zapojený porast.
Cieľom je čo najvyššia pokryvnosť pôdy počas celého roka. Potreba aplikácie hnoja však vyžaduje určitú úroveň kultivácie pôdy, pričom orbu používajú len na približne 60 hektároch. Minimalizačné obrábanie pôdy realizujú na približne 200 hektároch. Priama sejba je využívaná na 1 100 hektároch a medziplodiny osievajú na približne 600 hektároch. Do zimy je teda živými rastlinami, alebo medziplodinami pokrytých až 1 200 hektárov pôd.
Pri Smižanoch tak bolo možné vidieť efektívne fungujúci systém regeneratívneho poľnohospodárstva, ktorý podniku so silnou živočíšnou výrobou prináša množstvo benefitov. Je tak možné konštatovať, že práve živočíšna výroba poskytuje podnikom so záujmom o udržateľnejšie hospodárenie na pôde množstvo výhod, najmä čo sa týka diverzity plodín, toku organickej hmoty a možnostiam zhodnocovania dopestovanej hmoty medzi dvoma hlavnými plodinami.
Autor: Tomáš Baran, Naše pole
