Povojnica batátová (Ipomoea batatas), významná tropická a subtropická plodina, získava čoraz väčšiu pozornosť aj v oblastiach mierneho klimatického pásma. Adaptácia tejto teplomilnej rastliny na menej priaznivé podmienky si vyžaduje špecifické agronomické prístupy a systematický výskum. V tomto smere zohráva významnú úlohu Výskumný ústav zemiakarský v Havlíčkovom Brode, kde sa venujú testovaniu odrôd, optimalizácii pestovateľských technológií a hodnoteniu kvality úrody. Tento článok predstavuje aktuálne poznatky o možnostiach úspešného pestovania batatov v miernom pásme a sumarizuje hlavné faktory ovplyvňujúce ich rast a úrodu.
Povojnica batátová (Ipomoea batatas L.) je dvojklíčnolistová rastlina z čeľade pupencovité (Convolvulaceae). Plodina pochádza zo Strednej a Južnej Ameriky, pričom za pôvodnú oblasť sa zvyčajne považuje pásmo medzi Mexikom a Venezuelou.
Rastlina vytvára v podzemnej časti hľuznaté korene sladkej chuti. Hľuzy batatov sa môžu líšiť tvarom (guľaté, oválne), farbou šupky a dužiny (oranžová, fialová, červená, biela) aj veľkosťou (100 – 1 500 g). Dĺžka hľúz sa pohybuje od niekoľkých centimetrov až po viac ako 30 cm. Existuje veľké množstvo odrôd s rôznou farebnosťou a tvarom. Farba šupky a dužiny je determinovaná obsahom karotenoidových a antokyánových pigmentov. Dužina býva zväčša jednoliata, no vyskytujú sa aj viacfarebné varianty.
Nadzemná časť rastliny je tvorená viacerými plazivými stonkami sýtozelenej farby. Listy majú rozmanité tvary aj veľkosti, pričom farba sa mení podľa odrody od zelenej po fialovú. Tvar listov býva srdcovitý, vajcovitý, obličkovitý s laločnatým, zúbkovaným alebo celistvým okrajom. Listy vyrastajú po špirále pozdĺž stonky. V pazuchách listov sa objavujú biele rúrkovité kvety s ružovým až fialovým stredom podobné kvetom pupenca.
Nutričná hodnota
Bataty sú výživovo hodnotná a zdravá potravina. Obsahujú karotenoidy, pričom významné je zastúpenie betakaroténu pri oranžovej dužine. Betakarotén je provitamín A, nevyhnutný pre správnu funkciu imunitného systému, zdravé oči, sliznice a pokožku. Odrody s oranžovou dužinou majú dokonca viac betakaroténu než mrkva. Fialové odrody zas obsahujú vysoký podiel antokyánov. Okrem vitamínov (B1, B2, B3, B6, C, luteín) sú bataty bohatým zdrojom sacharidov, vlákniny, bielkovín, železa a draslíka. Ich bielkoviny sú bohaté na esenciálne aminokyseliny (leucín, izoleucín, lyzín, metionín, fenylalanín, treonín, tryptofán, valín). Pre svoje zloženie sú vhodné do zdravej výživy, najmä pre diabetikov, keďže majú nízky glykemický index.
Význam a využitie
Bataty sú perspektívna tropická plodina vhodná aj do podmienok mierneho pásma. Zatiaľ sa komerčne nepestujú, no medzi záhradkármi sú čoraz populárnejšie. Okrem výživovej hodnoty majú aj vysoký úrodový potenciál (40 – 50 t/ha) a oproti tradičným okopaninám pestovaným na našom území majú výhodu, že tolerujú sucho. V súčasnosti je nepopierateľným faktom postupné zvyšovanie priemernej ročnej teploty vzduchu a s tým súvisiace problémy so suchom a nedostatkom vlahy v krajine. Situácia sa dlhodobo skôr zhoršuje, s výnimkou niektorých rokov. Preto je veľmi aktuálne venovať pozornosť aj týmto v našich podmienkach menej bežným plodinám, ktoré sú na tieto stresové faktory už adaptované z pôvodných oblastí pestovania.
Pestovanie vo svete a v ČR
Bataty sa pestujú celosvetovo, významnými producentmi sú USA (Severná Karolína, Georgia), Mexiko, Brazília, krajiny Afriky, Ázie, Indonézia, a tiež európske štáty ako Španielsko, Portugalsko a Taliansko. Najväčším producentom je Čína, kde sa pestuje viac ako polovica svetovej produkcie.
V trópoch sa bataty pestujú ako trváca plodina, v miernom pásme ako jednoročná. Rozmnožujú sa hlavne odrezkami zo stoniek materských rastlín, nie priamo hľuzami.
Plodina je pomerne nenáročná na pôdne a klimatické podmienky. Odporúčaná dávka dusíka je 50 kg/ha N, vyššie dávky už úrody nezvyšujú, ale podporujú rast vňate na úkor hľúz.
Vo Výskumnej stanici Valečov boli v rámci maloparcelkových pokusov skúmané rôzne úrovne hnojenia (0 a 50 kg/ha N) a zavlažovania. Hľadá sa najvhodnejšia technológia pestovania prispôsobená nášmu podnebiu. V minulom roku boli do pokusu zaradené varianty s rôznou úrovňou minerálneho dusíkatého hnojenia (0 a 50 kg/ha N) a intenzitou zavlažovania kvapkovou závlahou (bez závlahy, závlaha do hrobkov a povrchová závlaha – dvojnásobná dávka vody). Pokus zahŕňal celkovo 5 variantov, pričom najvyššiu úrodu dosiahol variant 2 (hnojená bez závlahy), a to preukazne vyššiu než všetky zavlažované hnojené varianty (3, 4, 5) a kontrola (graf 1).
Produkciu v Českej republike limitujú nízke teploty. S výsadbou je preto potrebné vyčkať na obdobie, keď je pravdepodobnosť výskytu mrazov minimálna. Na Výskumnej stanici Valečov sa osvedčil termín od konca mája do začiatku júna. Vegetačné obdobie je zvyčajne ukončené príchodom prvých mrazov, teda približne v druhej polovici októbra.
Bataty je možné pestovať v hrobkoch, podobne ako zemiaky. Tolerujú širšie rozpätie hodnôt pH pôdy, preferujú však ľahšie hlinitopiesčité pôdy. Nevhodné sú ťažké a zamokrené pôdy, ktoré zároveň sťažujú zber hľúz. Bataty majú tenkú šupku a sú veľmi krehké, preto je riziko mechanického poškodenia vysoké. Medzi odrodami existuje veľká variabilita vzhľadu, veľkosti, obsahu látok a sušiny.
Pre mechanizovaný zber sú vhodnejšie odrody s vyšším podielom sušiny, ktoré sú pevnejšie. Používa sa podobná zberová technika ako pri pestovaní zemiakov, avšak vo Valečove sa vzhľadom na malú pokusnú plochu bataty zberajú ručne.
Skladovanie batatov na Výskumnej stanici Valečov prebieha vo vetraných chladiacich boxoch v plastových prepravkách pri teplote 10 – 12 °C a relatívnej vlhkosti vzduchu v rozmedzí 70 – 80 %. V týchto podmienkach je možné ich uchovávať po dobu 2 – 3 mesiacov.
Choroby a škodcovia
Vo Výskumnej stanici Valečov doposiaľ nebol zaznamenaný vážny tlak chorôb ani škodcov batatov, s výnimkou silného výskytu drôtovcov v minulom roku. Okrem tohto škodcu boli bataty výrazne napadnuté aj hlodavcami a zaznamenaný bol výskyt slizniaka poľného. Typickí škodcovia a choroby batatov sa zatiaľ v našich podmienkach nevyskytujú.
V tradičných pestovateľských oblastiach sú hľuzy okrem spomenutých škodcov často poškodzované larvami krytonosov. V nadzemnej časti môžu škodiť rôzne druhy chrobákov, húsenice motýľov, vošky, molice a podobne. Plodina nie je imúnna ani voči chorobám. Medzi najčastejších pôvodcov hubových ochorení batatov patria Sclerotium rolfsii, Rhizoctonia solani, Fusarium oxysporum a Fusarium solani. Počas skladovania podliehajú hľuzy hnilobe spôsobenej najmä infekciou hubovými patogénmi ako Botrytis cinerea, Alternaria spp., Penicillium spp. alebo Rhizopus stolonifer. Z bakteriálnych ochorení je významným patogénom baktéria Streptomyces ipomoea, spôsobujúca hnilobu v pôde.
Najzávažnejším vírusovým ochorením batatov je SPVD (Sweetpotato virus disease), ktoré vyvoláva zmiešaná infekcia vírusov SPFMV (Sweetpotato feathery mottle virus) a SPCSV (Sweetpotato chlorotic stunt virus). Vírusové ochorenia spôsobujú na listoch nekrotické škvrny typické pre jednotlivé druhy vírusov. Hľuzy bývajú často popraskané alebo deformované. Podiel vírusových ochorení na znížení úrody batatov môže byť veľmi vysoký.
Záver
Bataty sú bezpochyby pozoruhodná plodina, ktorá vyniká najmä svojou vysokou nutričnou hodnotou a schopnosťou poskytovať prijateľné úrody v širokom spektre agroklimatických podmienok. Významnou vlastnosťou tejto rastliny je odolnosť voči suchu a celkovo nízke nároky na závlahu, hnojenie a ochranu proti škodlivým činiteľom. Na Slovensku nie je táto plodina zaťažená typickými chorobami alebo škodcami. Výskumný ústav zemiakarský v Havlíčkovom Brode sa vo Výskumnej stanici Valečov už niekoľko rokov venuje okrem pestovania batatov aj ďalším druhom netradičných hľuznatých plodín, ako sú topinambur (Helianthus tuberosus) a jakon (Smallanthus sonchifolius).
Autor: Bc. Anna Šedová, Výzkumný ústav bramborářský Havlíčkův Brod
