Na prvý pohľad pokojná krajina Košickej kotliny, na druhý pohľad jedno z najcitlivejších miest slovenského poľnohospodárstva. Práve tu, v extraviláne obce Belža, dnes funguje nová skúšobná a karanténna stanica Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho, ktorá nadväzuje na viac než 130 ročnú tradíciu skúšobníctva na východnom Slovensku.
Jej vznik nie je výsledkom náhody ani jednoduchého presunu z bodu A do bodu B. Je výsledkom odborného presvedčenia, že niektoré lokality majú pre poľné skúšobníctvo a ochranu poľnohospodárskej výroby nezastupiteľný význam.
Rozhodnutie vybudovať novú skúšobnú stanicu čo najbližšie k pôvodnej v Haniske, ktorá musela ustúpiť výstavbe automobilky Volvo, nebolo motivované len logisticky. „Košická kotlina a Východoslovenská nížina predstavujú územie v kukuričnej výrobnej oblasti so špecifickými geologickými, pôdnymi, hydrologickými aj klimatickými podmienkami, ktoré sa zásadným spôsobom odlišujú od severných či západných častí Slovenska. Aj preto boli všetky úvahy o presune skúšobnej stanice do iných regiónov napokon prehodnotené a nová skúšobná stanica bola postavená tu, v Belži,“ hodnotí novú lokalitu stanice Ing. Katarína Hanzelyová, riaditeľka odboru odrodového skúšobníctva Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave (ďalej len ÚKSÚP). Nadmorská výška približne 177 metrov, priemerná ročná teplota 9,2 °C a úhrn zrážok okolo 561 mm vytvárajú prostredie, v ktorom sa prirodzene kumuluje tlak chorôb a škodcov.
Samotná výstavba novej skúšobnej stanice však bola len poslednou kapitolou dlhého procesu.
Ako dodal Ing. Ondrej Pravda, starosta obce Belža: „Obec Belža mala od roku 2019 schválený územný plán, ktorý s podobnou stavbou vôbec nepočítal. Výnimočnosť projektu spočívala aj v tom, že spomedzi všetkých žiadostí podaných od roku 2019 bola práve výstavba skúšobnej stanice jediná, ktorá bola zaradená do zmien a doplnkov územného plánu. Po schválení zadania a následných administratívnych krokoch sa celý proces rozbehol prekvapivo rýchlo.“
Prvé stavebné povolenie bolo vydané 7. júna 2024. O jedenásť dní neskôr, 18. júna, nasledovalo slávnostné poklepanie základného kameňa za účasti predstaviteľov rezortu pôdohospodárstva. Kolaudačné konanie sa uzavrelo v júni 2025 a 23. septembra 2025 bola skúšobná stanica oficiálne otvorená. Na pomery verejných stavieb ide o mimoriadne rýchly priebeh, hoci ani tu sa nevyhli technickým komplikáciám, najmä pri napájaní elektrickou energiou a riešení vecných bremien.
Pre malú obec s necelými päťsto obyvateľmi znamená skúšobná stanica výrazný impulz. Nejde len o ekonomický prínos, ale o dlhodobé zviditeľnenie regiónu. Už v najbližšom období má Belža hostiť medzinárodné odborné stretnutie expertov na skúšky hospodárskej hodnoty odrôd poľnohospodárskych plodín. Zúčastnia sa ho delegáti z inštitúcií EÚ zodpovedných za výkon týchto skúšok v jednotlivých krajinách.
Dlhoročná história a moderné technológie
Nová skúšobná stanica však nie je len modernou stavbou na zelenej lúke. Je pokračovaním príbehu, ktorý sa začal už v roku 1884 v Košiciach, ešte v čase Rakúsko-Uhorska. Prvá skúšobná stanica vznikla v období, keď si štát uvedomil potrebu overovať v poľných podmienkach vlastnosti odrôd ešte pred ich zavedením do pestovateľskej praxe. Po druhej svetovej vojne bola skúšobná stanica presunutá do Barce, odtiaľ v roku 1958 do Hanisky a dnes, po viac než storočí, pokračuje v Belži. Ide o skúšobnú stanicu s najdlhšou nepretržitou históriou skúšobníctva na území Slovenska.
„Nová skúšobná stanica v Belži je ukážkou toho, ako môže vyzerať moderná „zelená“ infraštruktúra v poľnohospodárstve. Vykurovanie a ohrev vody zabezpečujú tepelné čerpadlá, budovy sú vybavené podlahovým kúrením a fotovoltickou, elektrárňou s výkonom 10 kW. Skleníky sú riadené inteligentným systémom s vlastnými meteostanicami a pretlakovým režimom, ktorý bráni nekontrolovanému prieniku patogénov z vonkajšieho prostredia,“ hodnotí novú skúšobnú stanicu jej vedúci Mgr. Marcel Potemri.
Aj portfólio skúšaných plodín sa v čase menilo, no základný princíp zostal rovnaký. Už v minulosti sa tu skúšali hustosiate obilniny, neskôr pribudla cukrová repa, zemiaky a ďalšie plodiny. Dnes skúšobná stanica hospodári na 41 hektároch ornej pôdy, z ktorých približne 70 % tvorí štátna pôda a zvyšnú časť tvorí prenájom od obce Čaňa. Orná pôda je využívaná výhradne na skúšobníctvo a celý systém je podriadený prísnej rotácii plodín. Pôda sa po zbere pokusov cielene ozdravuje, do osevného postupu sa zaraďujú medziplodiny, strukoviny, zelené hnojenie a postupy, ktoré zabezpečujú návrat pôdy do vyrovnaného stavu.
Široké zastúpenie plodín
Skúšobná a karanténna stanica Belža pokrýva viacero činností ÚKSÚP. Medzi jej hlavné činnosti patrí výkon skúšok hospodárskej hodnoty odrody, ktoré sú súčasťou štátnych odrodových skúšok. Sleduje a vyhodnocuje sa hlavne úroda, zdravotný stav a odolnosť voči biotickým a abiotickým vplyvom. Prejav vlastností a úrodový potenciál odrôd, ktoré sú výsledkom týchto skúšok je pre šľachtiteľov a pestovateľskú prax jedinečný a nenahraditeľný. Výber vhodnej odrody je jedným z najvýznamnejších faktorov, ktoré ovplyvňuje efektivitu poľnohospodárskej výroby. Dnešné skúšanie pokrýva mimoriadne široké spektrum odrôd plodín. V jednom vegetačnom roku sa v Belži testuje viac než 160 odrôd pšenice letnej, jačmeňa siateho, repky olejky a kukurice siatej. Výrazné miesto má sója fazuľová, ktorá je v tejto oblasti vystavená silnému tlaku chorôb a škodcov. Práve preto si ju osivárske a šľachtiteľské spoločnosti vyberajú na overovanie vlastností svojich materiálov. Skúšky sa realizujú nielen pre účely registrácie nových odrôd, ale aj ako takzvané firemné skúšky, v ktorých si šľachtitelia overujú konkrétne vlastnosti odrôd ešte pred vstupom do oficiálneho registračného procesu.
Výsledky práce skúšobnej stanice pritom nekončia len v databázach a protokoloch. Belža je zapojená do skúšok biologickej účinnosti prípravkov na ochrany rastlín, širšieho systému monitoringu a spolupracuje so Slovenským hydrometeorologickým ústavom aj Regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Na základe terénnych pozorovaní a laboratórnych výsledkov sa podieľa na tvorbe signalizačných správ, napríklad v súvislosti s plesňou zemiakovou alebo výskytom významných škodcov rastlín. Skúšobná stanica tak neplní len registračnú a diagnostickú funkciu, ale stáva sa aktívnym článkom regionálneho systému ochrany rastlinnej výroby.
Testovanie zemiakov
Význam novej skúšobnej stanice v Belži sa naplno ukazuje najmä v oblasti, ktorá býva pre verejnosť najmenej viditeľná, no pre poľnohospodársku prax absolútne kľúčová – v testovaní zdravotného stavu sadiva zemiakov. Práve tu sa koncentruje odborná práca, výsledky ktorej rozhodujú o tom, či sa sadivový materiál dostane do obehu, alebo bude z výroby definitívne vyradený.
„Zemiak patrí medzi plodiny s mimoriadne vysokou citlivosťou na vírusové ochorenia. Mnohé z nich sa navonok prejavujú nenápadne, prípadne vôbec, no ich dôsledky sú pre pestovateľa dramatické. Straty na úrode môžu pri niektorých vírusoch dosiahnuť desiatky percent, v extrémnych prípadoch môže dôjsť až k úplnému zničeniu porastu. Práve preto je systém skúšania zemiakov na skúšobnej stanici v Belži postavený na kombinácii viacerých metodík, ktoré sa navzájom dopĺňajú a kontrolujú,“ opisuje význam tejto činnosti vedúci skúšobnej stanice Marcel Potemri.
Základom celého procesu je dôsledné vzorkovanie sadivového materiálu, ktoré vychádza z európskych certifikačných pravidiel. Z každej množiteľskej partie sa odoberá presne stanovený počet hľúz, pričom rozsah vzorky sa zvyšuje s výmerou množenia. Časť materiálu je určená na diagnostiku bakteriálnych ochorení, časť na vírusy. Tento krok je rozhodujúci, pretože určuje reprezentatívnosť celého hodnotenia.
Prvým filtrom je vizuálna kontrola porastov, ktorá sa vykonáva opakovane počas vegetácie. Skúsení odborníci sledujú morfologické zmeny rastlín, typické prejavy mozaík, zvinovanie listov, zakrpatenosť porastu či nepravidelný rast. Hoci ide o metódu založenú na dlhoročnej praxi, jej význam nemožno podceňovať. Už v tejto fáze je často možné identifikovať silne infikované porasty a vylúčiť ich z ďalšieho množenia.
„Pri vírusových ochoreniach zemiakov zohráva dôležitú úlohu aj správne načasovanie odberov. V Belži sa vzorky rastlín cielene odoberajú v konkrétnych rastových fázach, spravidla v štádiách BBCH 38 až 42. Práve v tomto období je koncentrácia vírusov v nadzemných častiach rastliny najvyššia, keďže vírusy využívajú metabolicky aktívne pletivá s vysokým obsahom cukrov produkovaných fotosyntézou. Správne zvolený termín odberu výrazne zvyšuje spoľahlivosť diagnostiky a znižuje riziko falošne negatívnych výsledkov,“ konštatuje Marcel Potemri.
Nasleduje laboratórna diagnostika vírusov, kde sa uplatňujú predovšetkým sérologické a molekulárne metódy. Najrozšírenejšou rutinnou metódou je ELISA test, ktorý využíva špecifické protilátky schopné zachytiť vírusové častice v rastlinnom pletive. V podmienkach skúšobnej stanice ide o metódu, ktorá umožňuje spracovať veľké množstvo vzoriek v relatívne krátkom čase. ELISA test sa využíva najmä na detekciu hospodársky najvýznamnejších vírusov zemiakov, ako sú vírus Y, vírus zvinutosti listov, vírus X či vírus S.
„Tam, kde je potrebná vyššia citlivosť alebo kde výsledok sérologického testu nie je jednoznačný, nastupujú molekulárne metódy založené na PCR diagnostike. Pri vírusoch s RNA genómom sa používa reverzná transkripcia, ktorá umožňuje detegovať aj veľmi nízke hladiny infekcie. Tieto metódy sú mimoriadne dôležité najmä pri predregistračných skúškach nových odrôd a pri materiáloch dovážaných zo zahraničia, kde je riziko zavlečenia neznámych, alebo agresívnejších kmeňov vírusov vyššie,“ dodáva vedúci skúšobnej stanice.
Osobitnú kapitolu predstavujú generačné skúšky zemiakov. Ich cieľom je sledovať, ako sa vírusové ochorenia kumulujú v ďalších generáciách sadby a ako ovplyvňujú vitalitu rastlín a výšku úrody. Práve tu sa v praxi potvrdzuje, že aj zdanlivo tolerovaný vírus môže v priebehu niekoľkých cyklov množenia výrazne znížiť produkčný potenciál porastu. Výsledky týchto skúšok sú zásadné pre rozhodovanie o tom, do ktorej kategórie sadby môže byť daný materiál zaradený.
Popri vírusoch sa v Belži venuje mimoriadna pozornosť aj bakteriálnym ochoreniam zemiakov, ktoré patria medzi karanténne patogény Európskej únie. Diagnostika baktérií prebieha kombináciou PCR metód, imunofluorescencie a kultivačných testov v spolupráci so špecializovanými laboratóriami. Pri potvrdení výskytu karanténneho organizmu nasleduje okamžité vyradenie materiálu a jeho likvidácia v prísnom režime, vrátane sterilizácie zvyškov a substrátov pri vysokých teplotách.
Dôležitý článok systému ochrany rastlín
Neoddeliteľnou súčasťou systému je aj skleníkové testovanie, ktoré slúži ako biologické potvrdenie laboratórnych výsledkov. Rastliny sú pestované v kontrolovaných podmienkach, kde sa sleduje vývoj symptómov v jednotlivých rastových fázach. Celý proces testovania zemiakov je úzko prepojený s európskymi metodikami a legislatívnymi požiadavkami.
Význam skúšobníctva sa naplno ukázal aj pri testovaní niektorých zahraničných odrôd. V jednom z prípadov bola do skúšok zaradená odroda z tretej krajiny, pri ktorej výrobca deklaroval klíčivosť na úrovni 96 %. Po založení pokusov v Belži sa však potvrdila klíčivosť len okolo 30 %. Podobné výsledky zaznamenali aj rakúske pracoviská, zatiaľ čo z iných krajín prichádzali hlásenia o stopercentnej vzchádzavosti. Dodatočné kontrolné testy jednoznačne potvrdili problematickú kvalitu materiálu a zabránili jeho ďalšiemu šíreniu. Práve takéto situácie dokazujú, že vlastné národné skúšobníctvo je nenahraditeľné a nemožno sa spoliehať len na údaje deklarované v zahraničí.
Tieto príklady ukazujú, že skúšobná stanica v Belži nie je len miestom, kde sa „overujú papiere“. Je to pracovisko, kde sa v teréne a laboratóriu denne stretáva biológia, agronómia a zodpovednosť za budúcu produkciu. V prípade zemiakov to platí dvojnásobne – každé rozhodnutie tu má dosah na tisíce hektárov porastov a na dôveru pestovateľov v sadivový materiál, s ktorým vstupujú do ďalšej sezóny.
Autor: Tomáš Baran, Naše Pole
