Nové genomické techniky vyvolávajú v Európe emócie, ktoré nápadne pripomínajú diskusiu o geneticky modifikovaných organizmoch spred dvoch desaťročí. Na jednej strane stoja očakávania rýchlejšieho šľachtenia odrôd odolnejších proti chorobám, suchu či ďalším stresovým faktorom. Na druhej obavy z nepredvídateľných zásahov do prírody, patentov, koncentrácie trhu a straty kontroly nad tým, čo pestujeme a konzumujeme.
Na Slovensku táto diskusia dostala aj výrazný politický rozmer. Počas výjazdového rokovania vlády na Agrokomplexe v Nitre 2. septembra 2026 kabinet rozhodol, že Slovenská republika podá žalobu proti európskemu nariadeniu o rastlinách získaných určitými novými genómovými technikami. Vláda argumentuje potrebou dôsledne posúdiť možné dopady na človeka a životné prostredie a zabezpečiť ochranu spotrebiteľa.
Opatrnosť pri zavádzaní novej technológie je legitímna. Otázkou však je, či nové genomické techniky predstavujú riziko už svojou podstatou, alebo by sme mali hodnotiť predovšetkým konkrétnu genetickú zmenu a vlastnosť rastliny, ktorá jej použitím vznikla.
NGT nie je automaticky GMO, ako ho poznáme
Keď sa povie geneticky upravená rastlina, mnohým sa vybaví gén iného organizmu vložený do poľnohospodárskej plodiny. Nové genomické techniky však zahŕňajú aj podstatne jemnejšie zásahy.
Pri cielenej mutagenéze možno na presne zvolenom mieste DNA určitú sekvenciu vyradiť alebo pozmeniť bez vloženia genetického materiálu cudzieho druhu. Výsledkom môže byť zmena, ktorá by mohla vzniknúť aj spontánne alebo konvenčným šľachtením. Rozdiel je najmä v rýchlosti a presnosti.
Klasické šľachtenie totiž neznamená, že genetická informácia rastliny zostáva nedotknutá. Desaťročia sa využíva aj indukovaná mutagenéza, pri ktorej žiarenie alebo chemické látky vytvárajú množstvo náhodných mutácií a následne sa vyberajú jedince s požadovanými vlastnosťami.
Pri genómovom editovaní možno v niektorých prípadoch namiesto množstva náhodných zmien uskutočniť jednu konkrétnu, vopred definovanú zmenu.
Je preto legitímne položiť si otázku:
Je z biologického hľadiska nevyhnutne rizikovejšie cielene zmeniť jedno miesto genómu než vyvolať množstvo náhodných mutácií a následne medzi nimi hľadať tú užitočnú?
Práve na tento rozdiel upozorňuje aj Slovenská akadémia vied. Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV v auguste 2026 podporilo využitie NGT v podobe prijatej európskej legislatívy a upozornilo, že pri klasickom šľachtení môže vznikať viac neúmyselných genetických zmien než pri cielenejších nových technikách.
Vzniká tak zaujímavý kontrast. Vláda považuje neistotu za natoľko významnú, že chce európske nariadenie napadnúť na súde. Časť vedeckej obce naopak tvrdí, že nový regulačný rámec je vedecky podložený.
Európa si zvolila dve kategórie
Európska únia nové genomické techniky jednoducho „nepovolila bez pravidiel“.
Nová legislatíva rozlišuje dve skupiny rastlín. Kategória NGT-1 zahŕňa rastliny so zmenami, ktoré spĺňajú kritériá genetických zmien dosiahnuteľných aj konvenčným šľachtením. Po overení budú podliehať jednoduchšiemu režimu.
NGT-2 zahŕňa komplexnejšie úpravy, pri ktorých zostáva prísnejší regulačný režim vrátane hodnotenia rizík.
Podstatný je teda posun od otázky „bola pri vzniku rastliny použitá biotechnológia?“ k otázke „aká genetická zmena v rastline vznikla?“
Čo z toho môže mať poľnohospodár?
Pre pestovateľa je napokon omnoho dôležitejšie, čo nová odroda dokáže na poli, než názov molekulárnej metódy, ktorou vznikla.
Ak genómová editácia umožní rýchlejšie vytvoriť pšenicu odolnejšiu proti významnej chorobe, zemiak menej citlivý na pleseň zemiakovú alebo plodinu efektívnejšie hospodáriacu s vodou, jej poľnohospodársky význam je zrejmý.
Slovenskí pestovatelia pritom dobre poznajú meniace sa výrobné podmienky – sucho, vysoké teploty, tlak chorôb a škodcov a zároveň požiadavky na obmedzovanie vstupov.
Za využívanie NGT sa preto postavila aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Podobne Slovenská šľachtiteľská a semenárska asociácia vyzvala vládu, aby namiesto právneho sporu sústredila pozornosť na kvalitnú implementáciu nových pravidiel.
Ak totiž technológiu v Európe odmietneme, neznamená to, že prestane existovať. Môže to znamenať iba to, že nové odrody budú vyvíjané inde a európsky poľnohospodár bude konkurovať produkcii z krajín, kde majú šľachtitelia širší technologický arzenál.
Ani CRISPR nie je zázračná palička
Rovnako nesprávne by však bolo prezentovať NGT ako riešenie všetkých problémov poľnohospodárstva.
Odolnosť proti suchu, stabilita úrody či efektívnosť využívania živín sú komplexné vlastnosti ovplyvnené mnohými génmi aj prostredím. Jednoduchá úprava jedného génu automaticky nevytvorí odrodu schopnú prinášať vysoké úrody bez vody a hnojív.
NGT sú veľmi presným a výkonným nástrojom šľachtiteľa, ale stále iba nástrojom.
Skutočný problém môžu byť patenty
Existuje však oblasť, v ktorej sú obavy poľnohospodárov a menších šľachtiteľov úplne legitímne – patenty.
Ak by rozšírenie NGT znamenalo ďalšie sústreďovanie genetických zdrojov a kľúčových vlastností plodín v rukách niekoľkých nadnárodných spoločností, išlo by o problém bez ohľadu na biologickú bezpečnosť technológie.
Poľnohospodára nemusí nakoniec najviac ohroziť genetická nožnica CRISPR, ale licenčná zmluva.
Preto je potrebné pýtať sa, kto bude vlastniť upravenú vlastnosť, či ju budú môcť využívať ďalší šľachtitelia a či technológia nepovedie k ďalšej koncentrácii trhu s osivom.
Práve tu by mala byť európska aj slovenská politika mimoriadne dôsledná.
A čo spotrebiteľ?
Legitímnou témou je aj transparentnosť.
Jedna z hlavných výhrad smeruje k tomu, že pri NGT-1 nebude konečný potravinový výrobok označovaný rovnakým spôsobom ako dnešné GMO produkty.
Ak chceme, aby verejnosť nové metódy akceptovala, transparentnosť musí byť súčasťou systému. Otázky označovania, koexistencie jednotlivých spôsobov produkcie, ekologického poľnohospodárstva či patentov nemožno bagatelizovať.
Nemali by sa však automaticky zamieňať s tvrdením, že samotná presná úprava genómu predstavuje zdravotné alebo environmentálne nebezpečenstvo.
Proti čomu teda vlastne brojiť?
Rozhodnutie slovenskej vlády podať žalobu vytvára príležitosť položiť si jednoduchú otázku:
Čo presne chceme chrániť?
Ak ide o právo spotrebiteľa na informáciu, diskutujme o označovaní.
Ak ide o ekologické poľnohospodárstvo, nastavme pravidlá koexistencie.
Ak ide o patenty, nastavme systém tak, aby nedochádzalo k monopolizácii genetických zdrojov.
Ak konkrétna genetická zmena predstavuje environmentálne alebo zdravotné riziko, vyžadujme jeho dôsledné posúdenie.
Ale ak je argumentom proti novej technológii predovšetkým skutočnosť, že človek cielene zasiahol do genómu, dostávame sa na oveľa neistšiu pôdu. Genetickú výbavu poľnohospodárskych plodín totiž meníme od chvíle, keď ich človek začal šľachtiť.
Menia sa predovšetkým nástroje, ktorými to robíme.
Slovenská vláda vyslala na Agrokomplexe jasný signál, že pri NGT chce postupovať mimoriadne obozretne. Takýto postoj možno rešpektovať ako prejav princípu predbežnej opatrnosti. Nemal by však nahradiť odbornú diskusiu.
Autor: Tomáš Baran
