Termín sejby ozimnej repky sa tradične spája s druhou polovicou augusta. V suchých rokoch však pestovateľ často stojí pred dilemou: siať v odporúčanom termíne do presušenej pôdy, alebo počkať na zrážky a posunúť sejbu do septembra? Výsledky zo Slovenska, Česka a Nemecka ukazujú, že začiatok septembra ešte nemusí znamenať výrazný úrodový hendikep. S každým ďalším týždňom však rastie riziko nedostatočného jesenného vývoja a približne po polovici septembra sa výsledok čoraz viac viaže na priebeh jesene.
Aj keď novších slovenských pokusov zameraných priamo na termín sejby ozimnej repky nie je veľa, k dispozícii máme výsledky Pavla Zubala a Mareka Jambora z VÚRV Piešťany, pracoviska Borovce, ktoré sú pre naše podmienky stále hodnotné. Pokusy prebiehali v rokoch 2002/03 až 2004/05 v kukuričnej výrobnej oblasti a porovnávali sejbu desať dní pred a desať dní po agrotechnickom termíne, teda varianty vzdialené približne 20 dní.
Neskorší termín sejby preukazne znižoval úrodu. Tento hendikep nedokázalo odstrániť ani zvýšenie výsevku z 0,3 na 0,8 milióna klíčivých semien na hektár. Zároveň sa potvrdila vysoká kompenzačná schopnosť repky vo vzťahu k hustote porastu – rozdiel takmer 20 rastlín/m² sa nemusel premietnuť do rozdielu v úrode.
Hoci ide o staršie výsledky, ich význam spočíva najmä v tom, že pochádzajú priamo z teplej a suchej oblasti západného Slovenska. Zároveň potvrdzujú princíp, ktorý sa objavuje aj v novších zahraničných pokusoch: repka dokáže dobre kompenzovať rozdiely v hustote porastu, oveľa ťažšie však nahrádza stratený čas jesenného vývoja.
Česká škola a stav porastu pred zimou
Česká pestovateľská škola okolo Jana Vašáka, Davida Bečku a kol. odporúčala pre kukuričnú a repársku výrobnú oblasť sejbu približne od 25. augusta do 5. septembra. Za týmto odporúčaním nebol iba kalendár, ale požiadavka na dostatočne dlhú jesennú vegetáciu.
Podľa metodík ČZU by mala mať repka medzi sejbou a poklesom teplôt pod 5 °C k dispozícii tepelnú sumu približne 1 000 °C, čo zodpovedá asi 80 – 90 dňom jesenného vývoja. Za optimálne vyvinutú sa považuje rastlina s najmenej ôsmimi listami, koreňovým krčkom hrubým približne 8 – 10 mm a dobre vyvinutým kolovým koreňom.
Dôležitá bola pritom aj pôdna vlhkosť. Pri suchu Vašák, Bečka a kol. odporúčali termín sejby prispôsobiť zrážkam a uprednostniť založenie porastu do vhodnejších vlhkostných podmienok.
České dáta potvrdzujú rastúce riziko
Rozsiahle prevádzkové údaje publikoval v roku 2022 Petr Baranyk zo SPZO. Hodnotenie zahŕňalo 359 honov na 16 podnikoch počas štyroch rokov. V porovnaní s repkou siatou 6. – 19. augusta bola úroda pri sejbe 20. – 29. augusta nižšia o 0,46 t/ha a pri sejbe v prvej dekáde septembra o 0,97 t/ha.
Nešlo o presný maloparcelkový experiment, ale výsledky dobre dokumentujú rastúce prevádzkové riziko s odkladom sejby.
Nejde o dôkaz výhodnosti septembrovej sejby, ale o potvrdenie, že začiatok septembra sám osebe nemusí obmedziť vysoký úrodový potenciál moderných hybridov.
Nemecké pokusy ukazujú hranicu neskorej sejby
Veľmi relevantné výsledky pre naše podmienky pochádzajú zo suchého sprašového stanovišťa Bernburg-Strenzfeld v Sasku-Anhaltsku. Dlhodobý priemer zrážok tu dosahuje približne 469 mm a priemerná ročná teplota 9,1 °C, takže ide o podmienky bližšie suchším oblastiam Slovenska než mnohé severoeurópske pokusy.
V štvorročnom experimente 2009 – 2013 porovnávali sejbu medzi 15. – 25. augustom s výrazne oneskoreným termínom 15. – 20. septembra a zároveň výsevky 20, 40 a 60 semien/m². Augustová sejba dosahovala približne 5,0 – 5,2 t/ha, septembrová 3,8 – 4,4 t/ha. Strata spôsobená posunom termínu tak podľa výsevku predstavovala približne 0,8 až 1,3 t/ha.
Vyšší výsevok ju nedokázal odstrániť. Tento výsledok dobre nadväzuje na slovenské pokusy Zubala a Jambora z Boroviec – stratu času na jesenný vývoj nemožno jednoducho kompenzovať vyšším počtom rastlín.
Aj veľmi neskorá sejba môže uspieť
Novšie pokusy saského LfULG zároveň ukazujú, že hranica nie je absolútna. Na sprašových lokalitách Nossen a Pommritz boli v roku 2022 pokusy s neskorou sejbou založené až 14. septembra. Pred zimou mali rastliny iba 4–6 listov a koreňový krčok hrubý 5 – 6 mm, teda porasty neboli optimálne vyvinuté. Mierna zima však zabránila stratám a oba pokusy dosiahli úrodu nad 5 t/ha.
LfULG napriek tomu nepovažuje polovicu septembra za štandardný termín. Za termín s ešte prijateľným rizikom uvádza približne sejbu do 10. septembra, vo vyšších polohách skôr do 5. septembra. Pri neskorších termínoch odporúča hybridy s rýchlym jesenným vývojom.
Výsledky z roku 2024 zároveň ukázali výrazný vplyv lokality a ročníka. Pri termínoch 5. – 14. septembra dosahovali neskoré sejby na troch lokalitách priemerné úrody od 3,10 do 3,97 t/ha.
Práve rozdiel medzi výsledkami jednotlivých rokov dobre vystihuje podstatu neskorej sejby: vysoká úroda je možná, ale jej pravdepodobnosť je čoraz viac závislá od ďalšieho priebehu počasia.
Dokedy teda možno čakať
Dostupné slovenské, české a nemecké výsledky neumožňujú stanoviť jeden univerzálny hraničný dátum. Pre teplejšie oblasti Slovenska však možno riziko približne odstupňovať.
Koniec augusta až prvé septembrové dni nemožno pri dostatku vlahy považovať za problematický termín.
Prvá dekáda septembra zostáva reálnym termínom, ale rastie význam rýchleho vzídenia, lokality a jesennej vitality hybridu.
Obdobie 10. – 15. septembra už možno označiť za rizikové pásmo. Úspešný porast je stále možný, ale potrebuje priaznivú a dostatočne dlhú jeseň.
Po polovici septembra už experimenty ukazujú výraznejšie straty úrodového potenciálu.
Ing. Tomáš Baran
Použité zdroje:
- Zubal, P., Jambor, M. (2008): Vplyv termínu sejby a výsevku na úrodu a úrodotvorné prvky repky ozimnej. VÚRV Piešťany, pokusy Borovce 2002/03–2004/05.
- Bečka, D., Vašák, J., Zukalová, H., Mikšík, V. (2007): Řepka ozimá – pěstitelský rádce. ČZU v Praze, ISBN 978-80-87111-05-5.
- Venclová, B. (2022): Pozdní setí ozimé řepky – ano, nebo ne? Úroda.cz; odborné vyjadrenia P. Baranyka a D. Bečku.
- LLFG Sachsen-Anhalt (2013): Saatzeit und Saatstärke bei Winterraps. Vierročný poľný pokus na suchom sprašovom stanovišti Bernburg-Strenzfeld, roky 2009–2013.
- Karalus, W., LfULG Sachsen (2022): Winterrapssorten für späte Saattermine. Sächsisches Landesamt für Umwelt, Landwirtschaft und Geologie.
- LfULG Sachsen (2023): Spätsaatversuch bei Winterraps 2022/2023, Versuch Nr. 120 840. Nossen, Pommritz.
- LfULG Sachsen (2024): Spätsaatversuch bei Winterraps 2023/2024, Versuch Nr. 120 840. Christgrün, Nossen, Pommritz.
- Karalus, W. et al. (2024): Sortenempfehlungen Winterraps 2024. Sächsisches Landesamt für Umwelt, Landwirtschaft und Geologie.
