Repka olejná patrí k najdôležitejším plodinám v českom poľnohospodárstve. Každoročne však jej pestovanie komplikujú traja významní škodcovia – blyskáčik repkový, krytonos štvorzubý a krytonos šešuľový. Zatiaľ čo blyskáčik ohrýza kvetné puky, krytonos štvorzubý poškodzuje stonku a krytonos šešuľový ničí priamo semená v šešuliach. Každý z nich napáda inú časť rastliny, ale všetkých spája jedno – dokážu spôsobiť citeľné straty na úrode.
Ochrana proti nim sa v posledných rokoch stáva čoraz zložitejšou. Nielenže ubúda povolených účinných látok, ale navyše sa u niektorých druhov rozvíja rezistencia voči bežne používaným insekticídom, najmä voči pyretroidom. Otázkou je: Sú všetci traja škodcovia rovnako citliví?
Aby sme na túto otázku odpovedali čo najpresnejšie, vyhodnotili sme citlivosť troch druhov škodcov odobratých na rovnakých lokalitách, aby mohli byť testovaní za rovnakých podmienok. Vďaka tomuto prístupu môžeme odhaliť, ktorý z týchto troch škodcov chemickej ochrane odoláva najviac a ktorý, naopak, zostáva citlivý. V prvej fáze testovania sme sa zamerali iba na 2 pyretroidy, lambda-cyhalotrín a tau-fluvalinát. V Českej republike je lambda-cyhalotrín (LC) registrovaný proti všetkým trom sledovaným druhom – teda proti blyskáčikovi repkovému, krytonosovi štvorzubému aj krytonosovi šešuľovému. Naopak, tau-fluvalinát (TF) je v ČR registrovaný iba proti blyskáčikovi repkovému. Zaujímavé je, že v niektorých iných európskych krajinách je situácia odlišná. Napríklad v Slovinsku je tau-fluvalinát povolený aj proti krytonosovi štvorzubému a krytonosovi šešuľovému. V Poľsku a Nemecku je tau-fluvalinát taktiež registrovaný proti „žravým a cicavým škodcom“ repky, avšak s výslovným vylúčením krytonosov. Česká registrácia je teda v rámci Európy pomerne reštriktívna – odráža tak ekonomické a registračné záujmy firiem, ako aj nízku účinnosť tau-fluvalinátu proti krytonosom, ktorá bola už v niektorých štúdiách potvrdená.
Z hľadiska načasovania sa krytonos štvorzubý objavuje ako prvý, po ňom nasleduje blyskáčik repkový (škodí v období tvorby pukov) a napokon krytonos šešuľový (škodí až počas kvitnutia, keď kladie vajíčka do mladých šešúľ). Medzi blyskáčikom a krytonosom šešuľovým síce dochádza k prekrývaniu v čase výskytu chrobákov, ale v čase, keď je potrebné zasiahnuť proti krytonosovi šešuľovému, už blyskáčik porast neohrozuje. Spojenie týchto dvoch škodcov do jedného postreku preto z časových dôvodov nie je možné. Naopak, najväčšie časové prekrývanie nastáva medzi krytonosom štvorzubým a blyskáčikom na jar, prípadne medzi oboma jarnými krytonosmi (štvorzubý + repkový). Poľnohospodári preto často riešia, či je možné jedným postrekom pokryť práve tieto kombinácie – k tomu poskytujú naše výsledky určité usmernenie.
Ako sme testovali?
Na vybraných komerčných poliach repky olejnej v ČR sme postupne podľa obdobia výskytu odoberali zmietaním vzorky krytonosa štvorzubého, blyskáčika repkového a napokon krytonosa šešuľového. Aby bolo porovnanie presné, zamerali sme sa v tomto príspevku iba na lokality, kde bol dostatočný výskyt všetkých troch druhov, t. j. Řeporyje, Nevězice, Krásná Hora, Mníšek pod Brdy a Nová Ves pod Pleší. V laboratóriu sme použili štandardizovanú fľaštičkovú metódu (IRAC 011), ktorá je celosvetovo uznávaná na testovanie rezistencie. Chrobáky boli počas 24 hodín v kontakte s rôznymi koncentráciami insekticídov, pričom nás zaujímalo najmä to, aká účinná je odporúčaná poľná dávka.
Čo sme zistili? Tri druhy, tri rôzne odpovede
Z výsledkov vyplynul jasný a pre prax dôležitý záver: Nie všetci škodcovia reagujú na pyretroidy rovnako.
Blyskáčik repkový: kde účinnosť zlyháva, tam hrozí problém
Pri blyskáčikovi bola situácia najvariabilnejšia. Priemerná mortalita blyskáčika z 5 lokalít bola po aplikácii lambda-cyhalotrínu v odporúčanej dávke 7,5 g/ha 42,3 % (graf 1A). Na lokalite Nevězice lambda-cyhalotrín účinkoval spoľahlivo (mortalita 90 %), na lokalitách Řeporyje a Krásná Hora bola účinnosť nižšia (45 – 60 %) a na dvoch lokalitách bola účinnosť veľmi nízka – v Mníšku uhynulo len asi 20 % chrobákov a v Novej Vsi dokonca len 8 %! To je varovný signál, že u tohto škodcu môže byť rezistencia lokálne veľmi vysoká. Tau-fluvalinát si naopak na vybraných lokalitách viedol dobre (priemerná mortalita 87,4 %, graf 1B). Treba však poznamenať, že aj pri tomto insekticíde sme na iných lokalitách (testovaných celkovo 30 lokalít) výnimočne zaznamenali aj nižšiu účinnosť (okolo 50 %).
Krytonos štvorzubý: jeden insekticíd funguje, druhý zlyháva
Zatiaľ čo lambda-cyhalotrín usmrcoval krytonosa štvorzubého spoľahlivo (priemerná mortalita 87,9 %), tau-fluvalinát bol na všetkých lokalitách takmer neúčinný – mortalita sa pohybovala iba medzi 3 a 15 % (priemerná mortalita 11,9 %, graf 1B)! To je jasný dôkaz nízkej citlivosti tohto druhu na tau-fluvalinát. Ak sa v poraste vyskytuje krytonos štvorzubý, tau-fluvalinát naň nebude fungovať. Tieto výsledky plne korešpondujú s jeho úzkym registračným spektrom v ČR.
Krytonos šešuľový: zatiaľ bez problémov
Tento druh bol na všetkých lokalitách veľmi citlivý na oba pyretroidy (priemerná mortalita pri oboch látkach vyššia ako 80 %, grafy 1A, 1B). V každom prípade pri tomto druhu pyretroidy zatiaľ spoľahlivo účinkujú. Ako sa môže citlivosť troch druhov jarných škodcov repky na jednotlivých lokalitách líšiť, dokumentuje graf 1C, kde je znázornená priemerná mortalita chrobákov z nami sledovaných lokalít po aplikácii odporúčanej dávky lambda-cyhalotrínu v bioteste.
Čo to znamená pre možnosť spájania zásahov?
Lambda-cyhalotrín (LC) je registrovaný proti všetkým trom druhom. V testoch spoľahlivo účinkoval na krytonosa štvorzubého aj šešuľového, hoci pri blyskáčikovi bola jeho účinnosť variabilná. Možno ho preto odporučiť na kombinované ošetrenie, ak sa v poraste prekrýva výskyt viacerých druhov (napríklad krytonosa štvorzubého s blyskáčikom). Pri blyskáčikovi treba počítať s možným miestnym poklesom účinnosti.
Tau-fluvalinát (TF) je v ČR registrovaný iba proti blyskáčikovi repkovému. V testoch síce fungoval dobre na blyskáčika (80 – 95 %) a prekvapivo aj na krytonosa šešuľového (75 – 90 %), hoci proti nemu nie je registrovaný, ale na krytonosa štvorzubého úplne zlyhával (mortalita len 3 – 15 %). Preto sa neodporúča na kombinované ošetrenie v období výskytu krytonosa štvorzubého – postrek by proti tomuto škodcovi bol zbytočný.
Praktické odporúčania pre pestovateľov
Na základe vykonaných testov a s ohľadom na prekrývanie výskytu jednotlivých druhov možno pre prax formulovať niekoľko jasných odporúčaní. Ak sa v poraste vyskytuje alebo môže vyskytovať krytonos štvorzubý prekrývajúci sa s blyskáčikom, nie je vhodné siahnuť po tau-fluvalináte – ochrana by proti tomuto škodcovi zlyhala. V takom prípade je lepšou voľbou lambda-cyhalotrín (ak na danej lokalite spoľahlivo účinkuje na blyskáčika) alebo niektorý z nepyretroidných insekticídov.
Ak je v poraste jednoznačne dominantný iba blyskáčik (a výskyt krytonosa štvorzubého je zanedbateľný), možno použiť aj tau-fluvalinát, ktorý na blyskáčika účinkoval spoľahlivo. Pri blyskáčikovi repkovom odporúčame vzhľadom na miestne sa objavujúcu zníženú citlivosť na lambda-cyhalotrín pyretroidy striedať a najmä používať aj prípravky z iných skupín, aby sa rezistencia ďalej nešírila. Podľa našich predchádzajúcich skúseností a pozorovaní môže lokálne dobre fungovať acetamiprid alebo etofenprox, aj pri týchto látkach však bola pozorovaná veľká variabilita účinnosti medzi lokalitami. Pri krytonosovi šešuľovom zatiaľ pyretroidy fungujú dobre, ale aj tu platí, že dlhodobé spoliehanie sa na jednu skupinu zvyšuje riziko vzniku rezistencie.
Najdôležitejším odkazom pre prax je, že pred zásahom je nevyhnutné zistiť, ktorý škodca v poraste prevláda a v akej vývojovej fáze sa nachádza. Univerzálne riešenie neexistuje a výber insekticídu by mal vždy vychádzať z aktuálnej situácie na konkrétnom pozemku. Okrem samotného striedania prípravkov je vhodné kombinovať chemickú ochranu s agrotechnickými opatreniami a podporou prirodzených nepriateľov, čím sa zníži selekčný tlak na vznik rezistentných populácií. Pravidelné sledovanie výskytu škodcov a ich citlivosti na insekticídy by malo byť samozrejmosťou každého, kto chce chrániť svoje porasty efektívne a dlhodobo udržateľne.
Hodnotenie bolo vykonávané v rámci riešenia výskumného projektu QL24010167.
Autori: Ing. Jitka Stará, Ph.D., doc. Jan Hubert, PhD., Ing. Marta Nesvorná, Výzkumný ústav rostlinné výroby, v. v. i., Praha-Ruzyně
