Tlačová správa, 22.7.2026
Ešte pred tromi rokmi bolo Slovensko štátom s najväčšími monokultúrami polí v EÚ. Dnes nimi vedie viac ako 7 000 kilometrov biopásov, ktoré rozdeľujú veľké lány, pomáhajú zadržiavať vodu, chránia pôdu pred eróziou a vytvárajú priestor pre návrat vtákov, opeľovačov aj malej zveri. Ide o jednu z najväčších zmien slovenskej poľnohospodárskej krajiny od čias kolektivizácie. Jej budúcnosť však zatiaľ nie je istá – o podpore podobných opatrení sa rozhodne pri nastavovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2027.
Rozorávanie medzí, klčovanie remízok a sceľovanie pozemkov počas kolektivizácie vytvorilo rozsiahle monokultúrne polia. Ich veľkosť bola dlhé roky témou verejnej diskusie najmä v období kvitnutia repky, keď súvislé žlté plochy naplno ukázali skutočný rozsah lánov. Zlom priniesla až Spoločná poľnohospodárska politika na roky 2023 až 2027. Vďaka dobrovoľnej celofarmovej ekoschéme* začali poľnohospodári rozdeľovať veľké polia prostredníctvom 12 metrov širokých biopásov.
Ich význam však nespočíva len v tom, že opticky členia krajinu. Biopásy sa stali útočiskom pre množstvo druhov, ktoré z intenzívne obhospodarovanej poľnohospodárskej krajiny postupne mizli. Jedným z najviditeľnejších prínosov je návrat vtáctva do poľnohospodárskej krajiny.
Ornitológovia zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti v nich počas troch rokov monitoringu zaznamenali až 68 druhov vtákov. V porovnaní s okolitými poľami sa v biopásoch v priemere vyskytovalo trikrát viac druhov a viac než dvojnásobný počet jedincov. Ešte výraznejší rozdiel zaznamenali pri druhoch viazaných na otvorenú poľnohospodársku krajinu, ktoré na Slovensku dlhodobo ubúdajú. Biopásy tak vytvárajú dôležité útočisko pre škovránka poľného, jarabicu poľnú, prepelicu poľnú či kriticky ohrozeného dropa veľkého, ktorý je vtákom roka 2026. Význam biopásov sa naplno prejavuje najmä počas letných horúčav a po žatve, keď zostávajú jedným z mála útočísk v intenzívne obhospodarovanej krajine.
„Keď sa rozsiahle pole v priebehu niekoľkých hodín zmení na strnisko, biopás často zostáva jediným vyšším porastom v širokom okolí. Naše termovízne merania ukázali rozdiel medzi povrchovou teplotou holej pôdy a vegetácie biopásu aj viac ako 13 °C. Nepokosené biopásy tak poskytujú cenný tieň a priaznivejšiu mikroklímu pre vtáčie mláďatá, zajace, srnčatá, opeľovače aj ďalšie živočíchy,“ hovorí Jozef Ridzoň zo SOS/BirdLife Slovensko.
Za návratom vtáctva stojí okrem vhodného priestoru na život aj bohatšia potravná ponuka. Biopásy totiž vytvárajú vhodné podmienky pre opeľovače aj ďalší hmyz, ktorý je základom potravového reťazca poľnohospodárskej krajiny. Potvrdzujú to aj výskumy prírodovedcov z Ústavu zoológie SAV a Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity, ktorí sa vo svojom výskume zamerali na to, ako biopásy využíva hmyz, najmä opeľovače. V mesiacoch máj a jún bola početnosť hmyzu v biopásoch až 40-krát vyššia ako na priľahlých poliach. Entomológovia v nich pozorovali napríklad 12 druhov čmeľov, teda približne tretinu všetkých druhov známych zo Slovenska, ale aj množstvo ďalších významných opeľovačov, predátorov a parazitoidov**.
„Biopásy nefungujú len ako nástroj na zmenšenie polí. V krajine rozdelenej rozsiahlymi poliami vytvárajú biokoridory, ktoré uľahčujú prelet opeľovačov aj ďalšieho hmyzu medzi vhodnými biotopmi. Bez tejto siete by sa mnohé populácie postupne izolovali a zmenšovali. Okrem toho, biopás sám o sebe je vhodný biotop pre široké spektrum hmyzu. Opeľovače, vrátane ohrozených a zákonom chránených druhov, tu nachádzajú zdroje potravy, hniezdne možnosti aj úkryty a na susedných poliach tak môžu farmárom lepšie pomáhať s opelením úrody. Z biopásov ale môžu profitovať aj vetroopelivé plodiny, ako obilniny, najmä vďaka dravému hmyzu, ktorý prirodzene reguluje škodcov,“ uviedol Marek Semelbauer z Ústavu zoológie SAV.
Prínosy biopásov sa neprejavujú len pri vtákoch a hmyze. Potvrdzujú ich aj pozorovania z poľovných revírov, kde tieto pásy vegetácie poskytujú úkryt a potravu ďalším druhom živočíchov. Slovenská poľovnícka komora uskutočnila v roku 2024 dotazníkový prieskum medzi užívateľmi revírov. Až 72 % z nich uviedlo, že po zavedení biopásov zaznamenali nárast populácie malej zveri, a to na odhadovanej úrovni 10 až 30 %.
„Poľovníci vidia v revíroch počas celého roka, aký rozdiel predstavuje jednoduchý pás vegetácie uprostred poľa. Biopásy poskytujú zajacom, jarabiciam, bažantom aj ďalším druhom úkryt, potravu a priestor na rozmnožovanie. Výsledky nášho prieskumu potvrdzujú, že ide o opatrenie s reálnym prínosom pre krajinu, pričom prevažná väčšina poľovných združení nám hlási nárast malej zveri,“ uviedol Alojz Kaššák, hovorca Slovenskej poľovníckej komory.
Za týmito výsledkami stoja predovšetkým samotní poľnohospodári. Rozhodujúce pritom nie je len vytvorenie 7 000 kilometrov biopásov, ale aj spôsob ich obhospodarovania.
„Za rozsah tejto zmeny treba poďakovať predovšetkým poľnohospodárom. Práve oni vytvorili tisíce biopásov a svojím každodenným hospodárením rozhodujú o tom, akú hodnotu budú mať pre krajinu. Mimoriadne dôležité je, keď ich počas najcitlivejšej časti sezóny ponechávajú nepokosené. Rastliny tak stihnú vykvitnúť a vytvoriť semená, hmyz dokončí svoj vývin a vtáky či malá zver v nich nachádzajú potravu a bezpečný úkryt ak po žatve na okolitých poliach,“ dopĺňa Adriana Cíbik Hološková zo SOS/BirdLife Slovensko.
Výsledky posledných rokov ukazujú, že keď majú poľnohospodári jasné pravidlá, primeranú administratívu a motivačnú podporu, dokážu vo veľkom rozsahu prispieť k obnove biodiverzity a pestrej krajiny. Práve celofarmový prístup a motivačné ohodnotenie zabezpečili, že biopásy nevznikli len na zopár farmách, ale naprieč celým Slovenskom.
Ich budúcnosť však zostáva neistá. Európska únia práve pripravuje nový rozpočet a podobu Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2027 a na národnej úrovni sa aktuálne rozhoduje o tom, aký rozsah podpory bude pre poľnohospodárov vyčlenený. Ak sa zníži podpora environmentálnych opatrení alebo už nebude pre farmárov dostatočne motivačná, mnohé biopásy môžu z krajiny opäť zmiznúť. Zachovanie súčasného rozsahu podpory, celofarmového prístupu aj primeraného odmeňovania poľnohospodárov je preto kľúčové.
Na pokračovanie tejto pozitívnej zmeny upozorňuje aj kampaň Pestrá krajina, za ktorou stoja ochranárske združenie BROZ a SOS/BirdLife Slovensko. Kampaň presadzuje zachovanie minimálne rovnakej úrovne podpory pre udržateľné hospodárenie po roku 2027. Viac informácií o kampani a jej požiadavkách nájdete na www.pestrakrajina.sk.
* Celofarmová ekoschéma je systém podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 – 2027, v ktorom môžu poľnohospodári získať dodatočnú platbu, ak na celej výmere svojej farmy dodržiavajú stanovené environmentálne podmienky, napríklad členenie veľkých polí biopásmi, ochranu pôdy či odložené kosenie časti parciel.
** Parazitoidy sú organizmy, ktoré sa vyvíjajú v tele svojho hostiteľa, a na rozdiel od klasických parazitov ho na konci zabijú. Do tejto zvláštnej skupiny patria rôzne druhy lumčíkov, osičiek, samotárskych včiel a tiež niektoré muchy.
Zdroj: tlačová správa SOS/BirdLife Slovensko
Titulná foto: archív BROZ
