Ošetrenie osiva sóje

Zdravé a vitálne osivo zohráva rozhodujúcu úlohu pri úspešnom pestovaní akejkoľvek plodiny. Vitalita osiva je preto jedným zo základných faktorov ovplyvňujúcich nie len samotné založenie porastu, ale aj následnú tvorbu koreňového systému a nadzemných orgánov. Pre podporu zdravotného stavu a vitality osiva sa už dlhšiu dobu okrem fungicídneho a insekticídneho morenia používa aj jeho ošetrenie biologicky aktívnymi látkami.  

 Za biologicky aktívne látky sa považujú rôzne regulátory rastu, enzýmy, látky spojené s bioenergetikou rastlín, alebo aj fotosyntetické pigmenty vytvárajúce bielkovinové komplexy, ktoré sa zúčastnia vlastnej premeny elektromagnetického žiarenia na energiu chemických väzieb. Množstvo biologicky aktívnych látok preukázalo priaznivý vplyv na klíčenie semien sóje a následný rast sóje fazuľovej. Podľa niektorých autorov veľmi priaznivo pôsobili biologicky aktívne látky založené na zmesi syntetických auxínov, humínových kyselín a fulvokyselín.  Značnú účinnosť vykazovali vo viacerých pokusoch syntetické analógy niektorých brassinosteroidov, ktoré pozitívne interagujú s auxínmi.

Medzi najkvalitnejšie humáty patrí lignohumát, resp. Lignohumát B, čo je kvapalný prípravok založený na báze humínových kyselín, vznikajúci v procese organickej transformácie odpadu pri spracovaní dreva. Obsahuje aktívne časti humínového spektra, a to zmes humínových kyselín a fulvokyselín v pomere 1 : 1. Humusové kyseliny pomáhajú okrem iného zvýšiť nie len dostupnosť, ale aj vlastný príjem, distribúciu a asimiláciu živín rastlinou. Prípravky, ktoré obsahujú okrem humátov aj fytohormóny, poprípade ďalšie látky s hormonálnou aktivitou, získavajú v poľnohospodárstve stále viac na popularite.

 

Za účelom zistenia vplyvu ošetrenia osiva sóje biologicky aktívnymi látkami na tvorbu koreňového systému a nadzemnej hmoty, bol založený pokus s nasledujúcimi látkami:

Lignohumát B – (lig) zmes humínových kyselín a fulvokyselín v pomere 1 : 1;

Lexin – (lex) koncentrát humínových kyselín, fulvokyselín a auxínov;

Brassinosteroid – (brs) v pokusu bola použitá substancia pod označením 4154, t.j. riedený syntetický analóg prírodného 24 epibrassinolidu (2α,3α,17β-trihydroxy-5α-androstan-6-on), ktorý je ďalej uvádzaný len ako brassinosteroid;

„Komplexné morenie“ – (com) je zmes nasýteného roztoku sacharózy, Lexinu, fungicídneho moridla Maxim xl 035 fs a pomocnej látky na báze pinolénu Agrovital.

Lexenzym – (lexz) koncentrát humínových kyselín a fulvokyselín obohatený o prekurzory fytohormónov, vitamíny a enzýmy (tab. 1).

 

Tab. 1: Schéma pokusného morenia osiva sóje

Prípravok	Dávka na 1 t osiva
Lignohumát B (lig)	1,28 l *
Lexin (lex)	0,33 l *
Brassinosteroid (brs)	110 ml substance 4154 *
„komplexné morenie“ (com)	Nasýtený roztok sacharózy (8,17l) + 0,33 l Lexin +
	0,5 l Agrovital + 1 l Maxim xl 035 fs
Lexenzym (lexz)	0,33 l *

 Ako kontrolný variant (utc) bolo použité nemorené osivo

*prípravok (látka) nariedený vodou na objem 10 l

Vplyv týchto látok bol zisťovaný vo fáze BBCH 73, teda v dobe, kedy by mal byť koreňový systém už mohutnejší, aktívny, s dostatočným množstvom hľúzkotvorných baktérií, plne aktívnych pri pútaní vzdušného dusíka. Z každého variantu a opakovania bolo odobraných 15 rastlín (12. 7. 2017) tak, aby bolo možné zistiť počet hľúzok (graf 1) a hmotnosť koreňov (graf 2), hmotnosť nadzemnej časti (graf 3), vrátane zistenia percenta sušiny (tab. 2). Po zbere bola zistená úroda bôbov (graf 4).

 

 

 

 

Utc – neošetrená kontrola; lig – morené Lignohumátom b; brs – morené brassinosteroidom,  lex – morené Lexinom; com – morené „komplexným morením; lexz – morené Lexenzymom

 

Tab. 2: Obsah sušiny v odobraných rastlinách sóje (12.7.2017).

	Obsah sušiny v %
	nadzemná časť	koreň
Nemorená kontrola (utc)	20,1	23,4
Morené Lignohumátem B (lig)	20,3	23,9
Morené Lexinom (lex)	20,2	25,1
Morené brassinosteroidom (brs)	20,9	23,7
Morené „komplexným morením“ (com)	20,8	25,7
Morené Lexenzymem (lexz)	22,5	25,8

 

Z grafu 1 je vidieť, že morenie osiva sóje biologicky aktívnymi látkami výrazne zvýšilo počet aktívnych hľúzok na koreňoch rastlín pri všetkých pokusných variantoch. Najväčšiu noduláciu sme však zaznamenali pri variante „komplexné morenie“ (zvýšenie o 100 % oproti kontrole).

Rozborom odobratých rastlín bolo zistené, že najrozvinutejší koreňový systém mali rastliny pri variante „Lexynzym“, pri ktorom mal koreňový systém väčšie hmotnosť o 44 % oproti kontrole. Vo všeobecnosti ale platí, že pri všetkých pokusných variantoch mali oproti kontrole biologicky aktívne látky pozitívny vplyv na tvorbu koreňového systému (graf 2).

Taktiež veľmi pozitívny vplyv týchto látok bol zistený na nadzemné časti rastlín sóje. V tomto prípade variant „Lexin“ mal viac ako o 52 % vyššiu hmotnosť oproti neošetrenej kontrole.

Z údajov z grafu 3 je zrejmé, že morenie osiva sóje biologicky aktívnymi látkami, najmä tými, ktoré obsahujú auxíny, má značne pozitívny vplyv nie len na veľkosť koreňového systému rastlín, ale tiež na obsah sušiny.

Pri jednotlivých variantoch bola pri zbere zisťovaná úroda bôbov. Z dosiahnutých výsledkov je zrejmé, že všetky biologicky aktívne látky významne podporili tvorbu úrody (graf 4). Najväčšiu úrodu poskytli varianty, ktoré boli morené biologicky aktívnymi látkami obsahujúcimi alebo auxínmi („komplexné morenie“ – úroda 3,581 t/ha, Lexin – úroda 3,492 t/ha) alebo fytohormónmi, pracujúcimi v synergii s auxínmi („brassinosteroid“- 3,477 t/ha), poprípade prekurzormi auxínov (Lexenzym – úroda 3,474 t/ha).

Z výsledkov pokusu vyplýva, že všetky použité biologicky aktívne látky podporili oproti kontrole nie len nárast koreňovej hmoty, ale aj noduláciu. Tieto skutočnosti následne ovplyvnili produkčný stav porastov, prejavujúci sa zvýšenými úrodami. Najefektívnejšie pôsobiaci variant bolo „komplexné morenie“ (zmes Lexinu, nasýteného roztoku sacharózy, fungicídneho moridla a pomocnej látky na báze pinolenu). Veľmi dobrých výsledkov však bolo dosiahnutých aj po aplikácii prípravkov Lexin, Lexenzym a brassinosteroid, kde bola taktiež  dosiahnutá veľmi dobrá úroda.

Preložil: P. Zubal

Autori: Ing. P. Procházka¹, Ing. P. Štranc², Ing. J. Vostřel¹, Ing. J. Řehoř¹, Ing. J. Štranc^2
1 KRV ČZU v Praze, ² Zepor Žatec