Cirok (Sorghum bicolor) je obilnina, ktorej pestovateľské plochy v Európe narastajú. Aj keď sa prevažne pestuje na krmivo, stúpajúci trend má aj využitie semena na potravinárske účely. Posledné roky prinášajú zvýšený záujem o túto plodinu z dôvodu jej odolnosti voči suchu a schopnosti rásť v rôznych pôdnych podmienkach. Pestovanie ciroku v Európe sa stáva dôležitým odvetvím poľnohospodárstva s rôznymi výzvami a príležitosťami. V tejto súvislosti zorganizovala spoločnosť Lidea, líder na trhu s osivom ciroku v EÚ, v spolupráci so spoločnosťou Asra, odborný seminár venujúci sa problematike pestovania tejto plodiny.
Kľúčové šľachtenie
Cirok je stará plodina domestifikovaná pred 8 000 rokmi v Afrike. Prvé zmienky o výskyte ciroku v Európe sa datujú do roku 1350. Prvá zmienka o pestovaní ciroku pochádza z Francúzka z roku 1858. Významný medzník pri šľachtení tejto plodiny však nastal až v roku 1954, kedy bola objavená samčia sterilita. Prvé registrované hybridy zrnového ciroku prišli vo Francúzku na trh v roku 1969, silážne hybridy až v roku 1975. Začiatkom 80. rokov 20. storočia pribudli odrody s nízkym obsahom tanínu. To znamená, že už vyše 50 rokov je cirok svojou genetikou prispôsobený miernemu európskemu podnebiu. Francúzske šľachtenie tejto plodiny dnes reprezentuje spoločnosť Lidea, ktorá ponúka najširší sortiment ciroku v Európe. Pri zrnových cirokoch patrí medzi aktuálne šľachtiteľské ciele zvyšovanie úrodnosti, nízky obsah tanínov, odolnosť voči suchu a nízkym teplotám. Pracuje sa aj na waxy a tanínových hybridoch a pestovatelia tiež môžu očakávať SU hybridy ciroku s toleranciou voči herbicídom na báze nicosulfuronu. Pri silážnych odrodách sa šľachtiteľské úsilie zameriava na vysokú stráviteľnosť a výživovú hodnotu. Tzv. BmR charakter kŕmnych hybridov by mal priniesť materiály bez tanínu a s veľmi dobrou odolnosťou voči poliehaniu. Cirok sa vidí aj ako perspektívny zdroj na výrobu bioplynu. Z jedného hektára tejto plodiny je možné vyprodukovať až 7 000 m3 metánu.
Využitie ciroku v Európe
Cirok poskytuje široké možnosti využitia s vysokou pridanou hodnotou. Prevažná časť celkovej spotreby v Európe (80 %) zrnového ciroku sa využíva ako krmovina. Napríklad v intenzívnom chove ošípaných v Maďarsku sa integráciou zrnového ciroku podarilo znížiť náklady na kŕmnu dávku o 5 až 8 %. Potravinárske využite spočíva najmä vo výrobe múky, cestovín a kaší. Rastúci trend využívania ciroku je vidieť aj pri výrobe piva a alkoholu. Zvyšných 10 % zrnového ciroku v Európe sa využíva na výrobu bioetanolu. Primárne využitie silážneho ciroku v EÚ spočíva v jeho silážovaní, balíkovaní a pasení v kontexte živočíšnej výroby. Postupne sa nachádza využitie aj v potravinárstve či už na výrobu alkoholu, sirupov a cukru. Plodina sa začína uplatňovať aj v bioenergetike. Inovatívne smery vo využívaní ďalej predstavuje biomateriál v podobe izolácií a bioplastov, kde sa využíva hmota bohatá na vlákninu. V neposlednom rade je cirok vhodnou rastlinou pre uplatnenie v medziplodinách. Napríklad viackosné ciroky sudánskeho typu sa využívajú ako prerušovať osevných sledov v zeleninárstve pre ich antagonistické pôsobenie na pôdne nematódy.
Autor: Tomáš Baran, Naše Pole
Úvodná foto: Sijong Han from Pixabay
Viac o agrotechnike ciroku, skúsenostiach z Maďarska a Slovenska sa dočítate v č. 1/2024.
