Citlivosť stonkových krytonosov a blyskáčikov na insekticídy

Klesá citlivosť stonkových krytonosov na pyretroidy?

Laboratórne testovanie krytonosa štvorzubého a k. repkového na citlivosť na insekticídy je komplikovanejšie ako testovanie blyskáčikov. Začína to už zberom dospelcov oboch druhov v poľných podmienkach. Na kvalitný test je potrebné z jednej lokality získať asi 500 imág, a to nie je jednoduché.  Použiteľné výsledky máme doteraz len pre české populácie k. štvorzubého. Pri k. repkovom sa  z neúplných výsledkov ukazuje, že si zrejme zachoval vysokú citlivosť na insekticídy (ide hlavne o pyretroidy). Treba si uvedomiť, že na väčšine lokalít k. štvorzubý početne prevyšoval k. repkového.

Po škrtoch v zoznamoch registrovaných insekticídov v Európe je zrejmé, že ochrana proti krytonosom bude postavená na pyretroidoch. Selekčný tlak vyvíjaný touto skupinou insekticídov na oba druhy stonkových krytonosov porastie. Nemožnosť použiť organofosfáty nie je pre poľnohospodára problematické len z toho dôvodu, že prišiel o účinný insekticíd, ktorým bolo možné dosiahnuť vysokú účinnosť na stonkových krytonosov i pri ich vysokom výskyte, ale i z dôvodu, že zrazu chýba „striedač“ pre pyretroidy. Získané výsledky naznačujú, že aspoň niektoré populácie k. štvorzubého v ČR už začínajú strácať citlivosť na esterické pyretroidy (lambda-cyhalothrin, deltamethrin, gamma-cyhalothrin, alpha-cypermethrin, zeta-cypermethrin, cypermethrin atď.). Bez ohľadu na to, že demonštrovať tento stav sme schopní iba na obmedzenom počte populácií k. štvorzubého v ČR (a minimálne na západnom Slovensku to bude dosť podobné), sa ukazuje, že sme na akomsi rázcestí medzi zachovaním citlivosti a trendom k rezistencii. Vývoj k rezistencii môže byť rýchly (skúsenosti s blyskáčikmi). To, čo rozhodne o ďalšom vývoji, je selekčný tlak, sila selekčného tlaku. Ten, kto má znalosti z populačnej biológie a vie niečo o vzniku a vývoji rezistencie vie, že teraz by mal nastať útlm v používaní pyretroidov na stonkové krytonosy. V skutočnosti tomu bude ale naopak. Pri k. repkovom je situácia lepšia ako pri štvorzubom. Tento druh, vzhľadom na určité odlišnosti v správaní sa, nie je pod tak veľkým selekčným tlakom ako k. štvorzubý. Ten sa nachádza v poraste oveľa dlhšiu dobu a aj viac toho „schytá“, je pod väčším tlakom.

Teraz sú dôležité dve veci. V prvom rade rozšíriť monitoring na čo najväčšie územie Česka a Slovenska, lebo najskôr je potrebné mať jasnú predstavu o rozsahu a závažnosti problému.

Následne je potrebné čo najviac brzdiť vývoj rezistencie, teda udržať pyretroidy čo najdlhšie účinné. Keď sa populácie krytonosov stanú rezistentné, zmenia sa pyretroidy na nepoužiteľnú „vodičku“, čo by bolo to isté, možno horšie, ako keby boli z registra odstránené. Nesmieme si dovoliť pyretroidy stratiť, najmä keď vieme, že proti krytonosom bude asi potrebné zasahovať dvakrát po sebe. Tieto zásahy nebude možné postaviť na ničom inom ako na pyretroidoch. Je možné predpokladať, aj keď to zatiaľ nemáme presne preukázané, že pri krytonosoch pôjde o rovnaký mechanizmus rezistencie ako pri blyskáčikoch. O takzvanú metabolickú rezistenciu.

Ak musíme používať niečo, čo k selekcii rezistencie prispieva, a to sú pyretroidy, bude selekcia rýchlejšia vtedy, ak ich budeme aplikovať v nižších dávkach.

Ide o dávky účinných látok, nie o dávky komerčných formulácií. Registrované pyretroidy sa v tomto značne odlišujú. Ide o rozpätie od 4 až po 25 g/ha (esterické pyretroidy) či až 57,5 g/ha (éterický pyretroid etofenprox) v účinnej látke. Je celkom jedno, či sa použije jedna či druhá látka (lambda-cyhalothrin, gamma-cyhalothrin, esfenvalerate, deltamethrin, cypermethrin, alpha- či zeta-cypermethrin atď). Látky sú v tomto zmysle celkom rovnaké, bez ohľadu na to, čo sa uvádza na komerčných letákoch, rozhodujúcu úlohu má dávka účinnej látky.

Pre poľnohospodára sú atraktívnejšie lacnejšie prípravky. Každý agronóm by si mal ale zistiť, či lacnejší prípravok neznamená menšiu dávku účinnej pyretroidnej látky v prepočte na hektár. To totiž znamená nielen nižšiu účinnosť, ale aj urýchľovanie vzniku rezistencie krytonosov.  

Z našich sledovaní vyplynulo, že v ČR priemerné hodnoty LD₉₀  (letálna dávka pre 90 % škodcu) odhadované pre populácie k. štvorzubého výrazne stúpli v rokoch 2019 a 2020, čo indikuje nárast početnosti (frekvencie) populácií, na ktorých pre uspokojivú kontrolu potrebujeme vyššie dávky ako predtým. V ČR sú populácie (zrejme sa vyskytujú iba sporadicky), pri ktorých hodnoty LD₉₀ prevyšujú 10 g ú. l. (stanovené pre pyretroid lambda-cyhalothrin).

Je teda možné, že vlaňajšie zlyhanie pyretroidov aplikovaných najčastejšie v dávke od 4 do 7,5 g/ha ú. l. bolo spôsobené, presnejšie povedané zvýraznené, i poklesom citlivosti krytonosov na túto skupinu insekticídov.

K tomu, aby sme sa mohli presnejšie vyjadriť k situácii na Slovensku, nám zatiaľ chýbajú podklady. So značnou mierou opatrnosti si dovoľujeme tvrdiť, že situácia je podobná, najmä ak odvodzujeme vývoj poklesu citlivosti pri krytonosoch od vývoja rezistencie zaznamenaného a dokumentovaného pre obe krajiny pri blyskáčikovi.

Preferovať pyretroid registrovaný pri vyššej dávke účinnej látky má pri ochrane porastov proti krytonosom zmysel nielen pre jeho vyššiu účinnosť, ale pre spomalenie vývoja rezistencie. Ďalšou možnosťou ako zabrániť rýchlemu vývoju rezistencie, je kombinovať látky s odlišným mechanizmom účinku. Do úvahy prichádza kombinácia niektorého esterického pyretroidu a neonikotinoidu acetamiprid (thiacloprid sa už použiť nemôže). Kombinácia pyretroidu s acetamipridom sa správa inak ako samotný pyretroid – použitie tejto kombinácie je antirezistentnou stratégiou.  

 

Aktuálne poznatky z vývoja rezistencie českých a slovenských populácií blyskáčika k insekticídom

Blyskáčik je rezistentný k bežným esterickým pyretroidom (lambda-cyhalothrin, deltamethrin, gamma-cyhalothrin, alpha-cypermethrin, zeta-cypermethrin, cypermethrin atď.). Tieto insekticídy nemá už vôbec zmysel na blyskáčiky aplikovať. Zlyhajú, čo bude zreteľné najmä pri nebezpečnom výskyte. Je to možné dokumentovať na slovenských populáciách a ich  rezistencii k pyretroidu lambda-cyhalothrin (obr. 1).

 

 

Na Slovensku pri väčšine populácií hodnota LD₉₀ už spomínanú dávku niekoľko ostatných rokov prevyšuje. Na tieto populácie (prevažná väčšina) bežné pyretroidy zlyhávajú.

Čo je príčinou toho, že na väčšinu českých populácií blyskáčika pyretroidy nezaberajú?

Všeobecne sa dá predpokladať, že príčinou rezistencie blyskáčika k pyretroidom je tzv. metabolická rezistencia. Spôsobuje ju nárast aktivity určitých enzýmov, ktoré dokážu toxický pyretroid odbúrať skôr, ako sa dostane k väznému miestu na nervovom vlákne. Enzymatickou skupinou podozrivou z rezistencie sú takzvané monooxygenázy Cytochromu P450. Ak je rezistencia spôsobená vyššou aktivitou týchto enzýmov, musí po ich inhibícii v tele hmyzu dôjsť k návratu citlivosti k pyretroidom. A inhibovať tieto enzýmy je možné napr. pomocou látky piperonyl butoxide (PBO). Na populáciách blyskáčikov odobraných v r. 2019 a 2020 sme hodnotili citlivosť na pyretroid cypermethrin a to tak, že sme každú z populácií rozdelili na dve skupiny. Prvú sme otestovali iba na cypermethrin. Druhú sme najskôr vystavili účinkom PBO, aby sme  zablokovali enzýmy podozrievané z rezistencie, teda monooxygenázy. Až potom (po 4 hodinách) sme túto skupinu vystavili účinkom pyretroidu cypermethrin – celkom rovnako ako pri prvej  skupine tej istej populácie. Ak sme pri porovnaní reakcie oboch skupín na cypermethrin zaznamenali štatisticky významný nárast citlivosti k pyretroidu cypermethrin pri skupine vystavenej najskôr PBO oproti kontrolne testovanej časti populácie, bolo možné tuto populáciu označiť ako populáciu, pri ktorej sa prejavuje metabolický typ rezistencie k pyretroidom. Rezistentné populácie blyskáčika repkového v Česku (na Slovensku to nebude iné) odolávajú vysokým dávkam pyretroidov v dôsledku zvýšenej aktivity monooxygenáz Cytochromu P450. Ide teda zjavne o metabolickú rezistenciu. Pre tento druh rezistencie platí, že jej vývoj je zrýchľovaný opakovane používanými nízkymi dávkami látok, proti ktorým sa rezistencia v populáciách škodcu vytvára (pri iných druhoch rezistencie to môže byť opačne). Pri blyskáčikoch, ktorých rezistentné populácie sa nachádzajú po celom Česku i Slovensku, vývoj rezistencie už asi veľmi zbrzdiť nejde, môžeme iba premýšľať o tom, či dávky neboli v registračných procesoch nastavené zle, prinízko (stratégia pesticídnych firiem znižovať cenu výsledného produktu?). Tu je na mieste sa vrátiť k stonkovým krytonosom, lebo pri nich je možné ešte niečo spraviť, ale musí sa to urobiť čo najskôr. A nepôjde to inde ako na poli a nerozhodne o tom nikto iný ako agronóm. Pokiaľ krytonosy (mechanizmus rezistencie tu bude zrejme principiálne totožný) nemajú nasledovať blyskáčikov, musia byť preferované pyretroidy registrované vo vyšších dávkach, keď už sa ich používaniu nie je možné vyhnúť. A kombinovať ich s neonikotinoidmi (viď vyššie).

O dvoch pyretroidoch sa uvažuje ako o možnej alternatíve k na blyskáčiky zlyhávajúcim esterickým pyretroidom. Sú to tau-fluvalinate (v Mavriku Smart) a etofenprox (napr. v Trebon OSR nebo v Magma). Pri tau-fluvalinate bolo v roku 2020 zaznamenané výrazné zhoršenie (= nárast rezistencie) pri českých i slovenských populáciách blyskáčika. Za alternatívu na blyskáčiky ho už teda nie je možné považovať nie (obr. 2). Na druhej strane je to jeden z mála insekticídov, ktoré je možné  používať do kvitnúcich porastov. Ak nastane situácia, že bude z nejakého dôvodu nutné riešiť voľbu medzi bežným esterickým pyretroidom a tau-fluvalinatom (napr. aplikácia do kvitnúceho porastu), tau-fluvalinate je stále predsa len lepšou voľbou. Aspoň na Slovensku by mal na určitý podiel populácií ešte zaberať – to sú tie populácie (modrá farba), ktoré sa na obrázku 2 nachádzajú pod prerušovanou čiarou, vymedzujúcou hodnotu registrovanej dávky pre tento pyretroid.

 

 

Na rozdiel od všetkých ostatných pyretroidov si relatívne vysokú účinnosť na blyskáčiky udržuje éterický pyretroid etofenprox. Ale ani v jeho prípade to nie je celkom bezproblémové. Ak budú skutočne vysoké výskyty blyskáčika, čím mienime výskyt 30 a viac dospelcov na kvetenstvo, nemusí tento insekticíd poskytnúť uspokojivú ochranu. V r. 2020 bol v ČR taktiež zaznamenaný pokles citlivosti blyskáčika na neonikotinoidy. Acetamiprid aplikovaný sólo pri značnom výskyte blyskáčika  s veľkou pravdepodobnosťou zlyhá na viacerých miestach. Na Slovensku je situácia o niečo lepšia.  Acetamiprid má svoju nezastupiteľnú úlohu pri aplikácii proti byľomorovi. Mal by sa použiť ako posilňovač účinku pyretroidu na stonkové krytonosy. Zohráva tu úlohu (ako už bolo spomenuté) retardátora vývoja rezistencie krytonosov voči pyretroidom.

Jediným skutočne plno účinným insekticídom na blyskáčika repkového je indoxacarb (Avaunt). Ak bude jeho výskyt vysoký, odporúčame voliť tento insekticíd. Treba si ale uvedomiť, že  jeho pridaná hodnota k posilneniu účinku na stonkové krytonosy je veľmi nízka (ak bude použitý pre druhý jarný postrek).

 

Závery:

1. Pri krytonosovi štvorzubom boli v ČR zaznamenané významné poklesy v citlivosti na pyretroidy.
2. Je nutné začať plošne monitorovať situáciu pri stonkových krytonosoch (podstatne rozšíriť monitoring v ČR a začať na Slovensku).
3. Brzdiť vývoj rezistencie pri tomto škodcovi k pyretroidom je rovnako dôležité, ako chrániť porasty pred poškodením, ktoré môže spôsobiť.
4. Na blyskáčika v Česku okrem esterických pyretroidov nezaberie už ani tau-fluvalinate. Na Slovensku je situácie lepšia, ale tiež sa v r. 2020 výrazne zhoršila.
5. Príčinou rezistencie blyskáčika voči pyretroidom je vyššia aktivita enzymov Cytochromu P450 v telách rezistentných jedincov. Ide o metabolickú rezistenciu, ktorej vývoj bol urýchlený používaním nízkych dávok pyretroidov.
6. Citlivosť českých populácií blyskáčika na neonikotinoidy v r. 2020 pomerne výrazne poklesla. Pri slovenských populáciách sa nezmenila.
7. Jediným plne účinným insekticídom na blyskáčika repkového je z dostupných látok iba indoxacarb.

 

PS

V dobe prípravy tohto rukopisu sme ešte nevedeli, ako bude vyzerať sezóna 2021 z hľadiska výskytov blyskáčika repkového. Bude pokračovať obdobie s pomerne nízkymi výskytmi tohto škodcu, ktoré trvajú už niekoľko rokov? Alebo si opätovne  pripomenieme, prečo je blyskáčik stále považovaný za najdôležitejšieho škodcu repky v Európe?  Ak áno, tak sa objaví problém, ktoré insekticídy z tej už i tak malej množiny registrovaných látok odlišujúcich sa mechanizmom účinku na tohto škodcu budú zaberať a ktoré, naopak, prevažne zlyhajú. Testovania vykonané v Česku i na Slovensku v roku 2020 priniesli nové informácie, ktoré nadobúdajú na význame najmä v súvislosti so škrtmi v registri. Zníženie počtu dostupných účinných látok znamená z hľadiska problematiky rezistencie nielen nižšiu možnosť výberu, ale aj nárast selekčného tlaku vyvíjaného tými látkami, ktoré je ešte možné použiť. K dispozícii sú v súčasnej dobe, žiaľ, najmä také, ktoré už to z hľadiska rezistencie blyskáčika „majú nahnuté“. 

 

Dedikácia: Výsledky uvedené v tomto príspevku boli získané pri riešení projektov č. QK1820081 a QK21010332 (projekty podporované MZe ČR). Pri príprave rukopisu a tiež pri spracovaní výsledkov boli využité prostriedky z projektu MZE-RO1018.Radi by sme touto cestou poďakovali inšpektorom ÚKZÚZ a Jaroslavu Šubrovi zo ZS Trutnov za pomoc pri zbere hmyzu na testovanie.

 

Preložil: P. Zubal

Autori: Ing. M. Seidenglanz, Ph.D.¹, J. Tancík, Ph.D.², doc. Ing. P. Bokor, Ph.D.³, Ing. P. Kolařík⁴, doc. Ing. Mgr. E. Hrudová, Ph.D.⁵, Ing. J. Havel, CSc.⁶, Prof. Ing. RNDr. F. Kocourek, CSc.⁷, Ing. J. Stará, Ph.D.⁷, Mgr. L. Víchová⁸, Ing. P. Tóth, Ph.D., Bc. R. Bajerová¹, Msc. M. Muñoz, Ing. J. Šafář, Ph.D.

¹Agritec Plant Research s. r. o., Šumperk, ²ECOPHYTA, s. r. o., Nitra, ³Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra,  ⁴ ZVT s. r. o., Troubsko, ⁵Mendelova univerzita, Brno, ⁶OSEVA VaV s. r. o., Opava, ⁷VÚRV, Praha, ⁸ÚKZÚZ, Olomouc.