Sucho a chladno v septembri 2022 po výseve repky olejky viedlo k jej nerovnomernému vzchádzaniu, najmä na východe Slovenska. Tam sa dajú očakávať aj zaorávky. Naopak, teplý október a väčšina novembra spôsobili bujný rast a priniesli aj prerastanie rastlín repky.
V Česku i Nemecku je vďaka väčšej vlahovej istote olejka vo väčšine prípadov dobrá. Ale dá sa pracovať aj s porastami s menším počtom rastlín, nerovnako veľkých (tab.1). Napokon o prípadných zaorávkách sa bude rozhodovať až na jar a navyše vieme a máme skúsenosti, že aj repka zasiata, resp. vzídená koncom septembra dá dobrú úrodu, i nad 3 t/ha. Z hľadiska potenciálnej úrody ozimnej repky (9 t/ha) je to síce „iba“ tretina, ale pre pestovateľa je to v súčasnej dobe „normálna“ úroda (tab.2).
Tab. 1: Stav porastov repky na pokusných lokalitách Hul (okr. N. Zámky), Prašice (Topoľčany), Liptovský Mikuláš a Úpor (Trebišov) na jeseň v rokoch 2017 až 2022.
|
Sezóna
|
Počet rastlín na m2 |
Počet listov (ks) |
Dĺžka listov (cm) |
Priemer koreňového krčka (mm) |
Dĺžka koreňa (cm) |
Hmotnosť čerstvej biomasy t/ha |
|
|
listy |
korene |
||||||
|
Jeseň 2022 |
26 |
6,9 |
29,3 |
8,3 |
12,9 |
14,0 |
1,1 |
|
Jeseň 2021 |
32 |
6,4 |
24 |
8,2 |
14,2 |
11,3 |
1,5 |
|
Jeseň 2020 |
31 |
6,4 |
39,1 |
10,0 |
15,3 |
15,2 |
1,7 |
|
Jeseň 2019 |
41 |
7,9 |
29,1 |
9,1 |
12,6 |
30,9 |
2,8 |
|
Jeseň 2018 |
38 |
6,8 |
33,6 |
8,6 |
14,1 |
25,9 |
2,2 |
|
Jeseň 2017 |
34 |
8,0 |
35,6 |
9,5 |
17,1 |
26,4 |
2,1 |
V spomínanej tabuľke tab. 1 ide o priemerné hodnoty z prevádzkových odrodových pokusov, založených na 4 miestach po celom Slovensku. Napr. počty rastlín v roku 2022 pri kontrole (nová odroda LG Arnold) činili na jeseň na juhozápade Slovenska v Hule 33 ks/m2 a na východe SR v Úpore len 19 rastlín na m2. Aj medziročné rozdiely v hmotnosti listov a koreňov sú značné. Tieto hmotnosti majú v prípade nadzemnej hmoty dosahovať pred zimou 14 – 18 t/ha, pri koreňovej hmote to má byť 1,0 – 1,2 t/ha. Nevieme ale, aká bude zima. Niekedy celkom zmrznú listy a pritom koreňová hmota do jari zvýši svoju hmotnosť až štvornásobne, a to aj napr. na Liptove. Uvádzame to preto, že seriózna úvaha o predpovedi úrody semien je v tejto dobe nemožná. Navyše, na Slovensku o úrode semien rozhoduje dostatok vody od počiatku marca do konca mája. Oveľa viac ako mohutnosť rastlín rozhoduje ich počet na jednotke plochy. Vplyv zimy je pri súčasnom otepľovaní minoritný. Na zaorávky olejky majú primárny vplyv nadmerné (rámcovo nad 100 ks) počty rastlín. Olejka je v počte rastlín veľmi tolerantná a znáša bez problémov i 100 rastlín na m2. Pod trvalou snehovou pokrývkou prežije bez poškodenia 110 dní. Ale sneh nebýva – „kdeže ty loňské sněhy jsou“.
Teplý október a polovica novembra spôsobili prerastenie repky.
Tab. 2: Výsledky ozimnej repky (repky spolu) podľa štatistických úradov SR, ČR a SRN.
|
Krajina |
Rok |
Výmera repky (tis. ha) |
Úroda (t/ha) |
|
Slovensko |
2021 |
136 |
3,00 |
|
2022 |
142 |
3,10 |
|
|
Česko |
2021 |
342 |
2,99 |
|
2022 |
344 |
3,36 |
|
|
Nemecko |
2021 |
997 |
3,51 |
|
2022 |
1083 |
3,32 |
Údaje za rok 2021 sú definitívne. Odhady SR k 15. 8., ČR k 15. 9. a SRN k 30. 7. 2022.
Čo najviac dusíka
Aj keď sú hnojivá veľmi drahé, vzhľadom k úrodnosti pôdy, striedaniu plodín, zastúpeniu leguminóz a nedostatku maštaľného hnoja sa na dusíku nedá nič ušetriť. Nie sme Rusko alebo Kazachstan s nadmernou rozlohou ornej pôdy na obyvateľa. O bioprodukty nie je v tomto prípade skutočný záujem. Ukazovateľom kvality je cena.
Repka sa na jar hnojí čo najskôr vysokou dávkou N. Tú do štádia žltých pukov znižujeme. Rámcovo hnojíme N od poloviny februára. Včasnosťou hnojenia repka predbieha ozimnú pšenicu, oproti ktorej je pri repke určitý rozdiel. Pri pšenici by sme nemali používať regeneračnú dávku N pri počtoch rastlín 300, najmä pri silných rastlinách preto, aby sme neposilnili tvorbu neplodných (burinových) odnoží. Naopak, pri repke je sekundárne vetvenie žiaduce. Pokiaľ nepoužívame špeciálny systém výživy dusíkom (stabilizované močoviny a pod.), hnojí sa repka na jar trikrát:
- biele korienky = 60 – 100 kg N na ha,
- nová zeleň až počiatok predlžovania = 40 – 70 kg N na ha,
- zelené až žlté puky = 30 – 40 kg N na ha. Pri celkovej sume 130 – 210 kg/ha N, čo má stačiť na 2,6 – 4,2 t/ha semien.
- všetko minerálne hnojenie je možné nahradiť aplikáciou hnojovice (2 x 40 t/ha), najlepšie stabilizovanú Piadinom. Je ale treba mať už na jeseň vytvorené pojazdové koľaje, pretože musíme aplikovať veľmi skoro.
- na prvú jarnú dávku sa používa najčastejšie pevné hnojivo, obvykle LAV, LAD, DASA, Ensin… Na 2. a 3. dávku N sa používa DAM, SAM, močovina a vyššie uvedené pevné hnojivá (tab.3).
- porasty s hustotou nad 60 ks/m rastlín máme hnojiť v celkovej sume len okolo 150 kg N na hektár. Pokiaľ pri silných repkách dáme azolový regulátor (za sucha a pri slabých porastoch je nevhodný – porast retarduje už sucho a slabým porastom retardácia škodí), alebo ak už so suchom rátam, môžem použiť i dávky 200 a viac kg/ha N.
Prerastené repky s viditeľným deficitom živín. Zreteľné sú aj odrodové rozdiely.
Tab. 3: Vplyv termínu prvej dávky N na úrody semien repky ozimnej. Presné pokusy Č. Újezd 2011
|
Termín aplikácie N |
Druhá dávka |
Úroda semien |
|
|
t/ha |
% |
||
|
2. 3. 2011 (75 kg/ha biele korienky = čo najskôr) |
31. 3.2011 (80 kg/ha N) |
4,09 |
100 |
|
15. 3. 2011 (75 kg/ha) |
31. 3. 2011 (80 kg/ha N) |
3,50 |
86 |
Listové hnojivá alebo azolovú reguláciu aplikuj len pri silnej repke
- Listové hnojivá musia byť súčasťou jarnej pestovateľskej technológie, pretože prinášajú 3 – 10 % navýšenia úrody semien. Prakticky v každej oblasti, bez ohľadu na obsah draslíka (je v pôde, nie v olejke) sa listové K hnojivá osvedčujú. Podobne to platí aj pre Mg, Ca, B. Vždy sú vhodnejšie jednodruhové listové hnojiva než rôzne mixy, odpady z výrob a pod.
- Pokiaľ nechcem investovať do listových hnojív…
Viac sa dočítate v čísle 1/23.
Autori: prof. Jan Vašák, CSc., Agrada s. r. o., doc. Ing. Peter Bokor, PhD., SPU Nitra, Ing. David Bečka, PhD., ČZU Praha
