Vzhľadom na prebiehajúce klimatické zmeny predstavujú potenciálne vplyvy nepriaznivých poveternostných podmienok na produktivitu a zraniteľnosť systémov pestovania kľúčový agronomický problém. K dnešnému dňu je k dispozícii málo informácií o tom, ako rôznorodosť poľnohospodárskych postupov dlhodobo ovplyvňuje úrody jačmeňa ozimného. Cieľom štúdie bolo skúmať vplyv pestovateľských systémov, rotácie plodín, zásoby organických látok a hnojenie dusíkom (N) na pestovanie tejto plodiny.
Pokusy sa hodnotili z hľadiska ich stability, adaptability na životné prostredie a výrobné riziká. Údaje z 27 ročného experimentu sa štatisticky analyzovali s použitím troch zmiešaných modelov, ktoré poskytli odhady vrátane indexu odchýlok stability, environmentálnej regresie a hodnotenia rizík. Výsledky ukázali, že jačmeň ozimný pestovaný v kultúrach, v ktorých prevládajú obilniny, mal nižšiu stabilitu úrody a adaptabilitu na životné prostredie a väčšie výrobné riziká v porovnaní s variantom v systéme s vyššou diverzitou plodín a vstupmi organických látok. Keď sa úrody jačmeňa porovnávali pri troch dávkach minerálneho N, najvyššia stabilita úrody sa dosiahla pri dávke 70 kg N ha. Druhý v poradí skončil variant hnojenie 140 kg N ha. Najnestabilnejšie výnosy s najväčšími výrobnými rizikami sa tak pozorovali, keď sa jačmeň pestoval bez intenzívneho hnojenia dusíkom. Vyššia úroveň rozmanitosti plodín spolu so vstupmi organických látok a stredným hnojením dusíkom viedla k nižšej zraniteľnosti a vyššej stabilite úrod jačmeňa ozimného.
Zdroj: European Journal of Agronomy
