Zavedenie odvetných ciel zo strany Číny a Kanady na americké poľnohospodárske produkty predstavuje významný zásah do globálneho obchodného systému a ovplyvňuje dynamiku na komoditných trhoch. Tieto opatrenia boli prijaté ako reakcia na obchodné clá, ktoré Spojené štáty zaviedli voči týmto krajinám, čím sa prehĺbila obchodná neistota a zvýšila volatilita v sektore poľnohospodárstva.
Čínske a kanadské odvetné clá ako reakcia na obchodnú politiku USA
Čína oznámila zavedenie nových ciel na široké spektrum poľnohospodárskych produktov dovážaných z USA. Podľa denníka The Guardian sa clá vo výške 15 % budú vzťahovať na kuracie mäso, pšenicu, kukuricu a bavlnu, zatiaľ čo 10 % clo postihne cirok, sójové bôby, bravčové a hovädzie mäso, produkty z vodných živočíchov, ovocie, zeleninu a mliečne výrobky. Tieto opatrenia majú výrazný dopad na amerických farmárov, pre ktorých je čínsky trh jedným z najdôležitejších exportných odbytísk. Zásadné dôsledky sa očakávajú najmä v prípade sóje a bravčového mäsa, keďže Čína patrí medzi ich najväčších svetových importérov.
Kanada taktiež pristúpila k zavádzaniu odvetných ciel, pričom kanadský premiér Justin Trudeau oznámil, že krajina zavedie clá vo výške 25 % na dovoz z USA v celkovej hodnote 30 miliárd kanadských dolárov, čo predstavuje približne 20,7 miliardy amerických dolárov. Podľa informácií denníka The Guardian sa tieto clá týkajú produktov ako pivo, víno, domáce spotrebiče, bourbon a pomarančový džús. Kanadské opatrenia tak dopĺňajú celkovú eskaláciu obchodného sporu medzi hlavnými ekonomickými hráčmi a majú potenciál destabilizovať vzájomné obchodné vzťahy.
Vplyv na globálne obchodné vzťahy a ceny poľnohospodárskych komodít
Odvetné clá pravdepodobne povedú k preskupeniu obchodných tokov v oblasti poľnohospodárskych produktov. Čína sa môže intenzívnejšie orientovať na alternatívnych dodávateľov, akými sú Brazília, Argentína, Kanada a krajiny Európskej únie. Juhoamerickí producenti môžu posilniť svoju pozíciu na globálnom trhu, pričom Brazília už v minulosti nahradila USA ako hlavný dodávateľ sóje do Číny. Na druhej strane, americkí producenti budú nútení hľadať nové exportné trhy, čo však môže viesť k cenovým výkyvom a prebytkovej ponuke na domácom trhu.
S rastúcimi obchodnými bariérami možno očakávať tlak na pokles cien kľúčových amerických poľnohospodárskych komodít. Predpokladá sa, že ceny sóje môžu zaznamenať pokles podobný situácii počas obchodnej vojny v roku 2018, keď sa prepadli o viac ako 15 %. Podobne bravčové mäso, ktoré patrí medzi hlavné exportné artikle do Číny, môže zaznamenať nadprodukciu na domácom trhu, čím sa znížia príjmy amerických farmárov. Významné cenové oslabenie sa môže dotknúť aj kukurice a pšenice, pričom nedostatok exportných možností bude vytvárať tlak na domáce trhy. Na druhej strane sa predpokladá, že ceny poľnohospodárskych komodít v Brazílii a Argentíne môžu vzrásť v dôsledku vyššieho dopytu zo strany Číny.
Reakcia americkej vlády a kompenzačné opatrenia pre farmárov
V reakcii na negatívne dopady ciel môže americká vláda pristúpiť k podporným opatreniam na stabilizáciu domáceho poľnohospodárstva. Očakáva sa, že podobne ako v minulosti, môžu byť poskytnuté priame dotácie pre farmárov na kompenzáciu výpadkov príjmov. Medzi možné nástroje patrí aj poskytovanie subvencií pre exportérov, ktoré by im pomohli pri diverzifikácii odbytísk. Federálna vláda môže zároveň využiť programy na stabilizáciu cien komodít, napríklad prostredníctvom nákupu nadbytočných zásob do štátnych rezerv. Tieto opatrenia však predstavujú významnú záťaž pre federálny rozpočet a môžu byť politicky kontroverzné.
Obchodné napätie medzi veľkými ekonomikami zvyšuje volatilitu na komoditných trhoch. Investori reagujú na neistotu zvýšenou aktivitou na burzách, čo môže viesť k prudkým cenovým výkyvom poľnohospodárskych produktov.
Dlhodobé dopady na komoditný trh a globálny obchod
Odvetné opatrenia budú mať dopad aj na spotrebiteľov v Číne a Kanade. Zvýšenie dovozných ciel môže viesť k rastu cien kľúčových potravinových produktov, čo by mohlo vyvolať inflačné tlaky. V Číne by mohlo dôjsť k zdraženiu bravčového mäsa a sójových produktov, ktoré tvoria významnú súčasť miestnej stravy. V Kanade sa očakáva nárast cien produktov ako bourbon, pivo či pomarančový džús, pričom obmedzenie dovozu môže ovplyvniť aj dostupnosť niektorých tovarov.
Dlhodobé dopady týchto opatrení budú závisieť od vývoja obchodných rokovaní a reakcie medzinárodných trhov. Ak dôjde k dlhodobej eskalácii obchodného konfliktu, môže to viesť k trvalým štrukturálnym zmenám v globálnom obchodovaní s poľnohospodárskymi komoditami. V prípade pretrvávajúcich ciel by Spojené štáty mohli prísť o významnú časť svojho podielu na čínskom trhu, zatiaľ čo Brazília a Argentína by mohli získať strategickú výhodu. Zároveň by mohlo dôjsť k ďalšiemu posilneniu protekcionistických opatrení v medzinárodnom obchode, čo by mohlo ovplyvniť aj ďalšie sektory hospodárstva.
Situácia si vyžaduje pružnú adaptáciu amerických poľnohospodárskych producentov, ktorí budú musieť hľadať nové obchodné príležitosti a diverzifikovať svoje exportné trhy. Stabilizácia trhu bude do veľkej miery závisieť od schopnosti vyjednávať nové obchodné dohody, ktoré by mohli zmierniť dopady ciel a umožniť obnovenie obchodných vzťahov medzi kľúčovými hráčmi na globálnej úrovni.
Tomáš Baran, Naše pole
