Európska poľnohospodárska sezóna 2025 sa uzatvára s pomerne priaznivými výsledkami, no s čoraz výraznejším kontrastom medzi jednotlivými regiónmi. Zatiaľ čo sever a západ kontinentu hlásia úrody blízke alebo mierne nad priemerom, juhovýchod Európy zápasil s dlhotrvajúcim suchom a následnými výkyvmi počasia, ktoré sa podpísali na úrode kukurice a slnečnice. Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC) v októbrovom MARS Bulletine konštatuje, že celková úroda letných plodín v rámci Únie je síce len o tri percentá nižšia ako päťročný priemer, no regionálne rozdiely sú rekordné.
V Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku pretrvávali počas leta a začiatku jesene extrémne suché podmienky. Nedostatok zrážok v čase nalievania zŕn a vysoké teploty viedli k zníženej akumulácii biomasy a viaceré porasty kukurice boli nakoniec zberané ako siláž. V Rumunsku a Bulharsku navyše po dlhom suchu prišli v októbri prudké dažde, ktoré spôsobili presýtenie pôdy vodou a komplikovali zber. Úrody slnečnice sa tu pohybujú desať percent pod priemerom, pri kukurici dosahujú pokles aj o štvrtinu.
Na opačnom konci spektra stoja krajiny severu a západu. Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Dánsko či pobaltské štáty hlásia dobré úrody zemiakov, cukrovej repy aj strukovín. V severnej a strednej Európe sa letná vegetácia vyvíjala v podmienkach mierne nadnormálnych teplôt, ktoré podporili fotosyntézu a predĺžili vegetačné obdobie. Tam, kde boli zrážky rozložené rovnomerne, sa úrody vyšplhali o dva až štyri percentá nad päťročný priemer.
Jesenné počasie mieša karty oziminám
Agrometeorologické podmienky koncom septembra a v prvej polovici októbra ukazovali typický jesenný prechod – sever a stred Európy chladnejší, juh teplý a premenlivý. Na Pyrenejskom polostrove a v severozápadnom Taliansku pretrvával deficit zrážok, zatiaľ čo juh Nemecka, východ Francúzska a Balkán zasiahli opak – nadbytok vlahy, miestami až so 150 milimetrami dažďa za niekoľko dní. Takéto extrémy sa priamo premietli do kvality sejby ozimín.
Z agronomického pohľadu bola jeseň 2025 priaznivá pre väčšinu ozimných plodín. Repka sa v hlavných producentoch – vo Francúzsku, Nemecku a Poľsku – zasiata načas, rovnomerne vzchádzala a do zimy vstupuje v dobrej kondícii. V Česku a na Slovensku pomohli krátke septembrové zrážky vyrovnať suché podmienky, takže porasty vytvorili dostatočný koreňový systém aj nadzemnú biomasu. Opačná situácia panuje v juhovýchodnej Európe, kde vlhké októbrové počasie spomalilo zber a komplikovalo siatie pšenice i jačmeňa.
Na Pyrenejskom polostrove sa farmári stále trápia s vysušenými pôdami po mimoriadne suchom lete. V Španielsku sa sejba repky darila iba v oblastiach, kde spadli lokálne dažde, zatiaľ čo vo vnútrozemí pretrváva nedostatok vlahy a mnohé výmery ostávajú nepokryté. Prognózy na nasledujúce týždne síce naznačujú príchod zrážok, no pre optimálne zakorenenie porastov by mali prísť bez výdatných prívalov, ktoré by mohli poškodiť štruktúru ornice.
Stredná Európa v dobrej kondícii, no opatrne s optimizmom
V krajinách strednej Európy, vrátane Rakúska a Poľska, sa oziminy vyvíjajú rovnomerne a prvé porasty už vstupujú do štádia odnožovania. Kombinácia dostatku vlahy a miernych teplôt vytvára dobrý základ pre vysokú úrodovú perspektívu v nasledujúcej sezóne. Na Slovensku a v Česku zber cukrovej repy pokračuje do novembra, pričom úrody sú podľa doterajších odhadov mierne nadpriemerné.
Celkovo MARS Bulletin konštatuje, že európska rastlinná výroba je v roku 2025 stabilná, hoci rozdelená do dvoch rýchlostí – úspešnej severnej a západnej časti a slabšej juhovýchodnej zóny. Pre agronómov to znamená nutnosť prispôsobovať pestovateľské stratégie regionálnym podmienkam ešte precíznejšie než v minulosti. V oblastiach, kde sa extrémy počasia opakujú, bude čoraz dôležitejšia diverzifikácia osevných postupov, pestovanie odrôd s lepšou odolnosťou voči suchu a optimalizácia výživy dusíkom podľa reálnej pôdnej zásoby.
Európske polia sa tak aj v roku 2025 stávajú mozaikou kontrastov – od zelenajúcich sa ozimín severu až po vysušené medze juhovýchodu. A hoci celková bilancia roka zostáva relatívne priaznivá, z agronomického hľadiska je čoraz jasnejšie, že stabilita produkcie bude v budúcnosti závisieť viac od schopnosti adaptácie než od samotného potenciálu pôdy či genetického materiálu.
Zo zdroja: JRC MARS Bulletinu Európskej komisie, október 2025
Spracoval: Ing. Tomáš Baran
