Jedným z hlavných a často verejne propagovaných zámerov nového vedenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR je zmenšenie veľkostí polí na maximálne 30 ha. Toto opatrenie má do krajiny priniesť viac biodiverzity a zároveň zmierniť negatívne dopady vodnej a veternej erózie. Tento zámer sa síce môže zdať ako relatívne jednoducho realizovateľný, realita je však komplikovanejšia. Správne nastavenie daných opatrení tak, aby boli dosiahnuté želané efekty bez negatívnych dopadov na rastlinnú výrobu, vyžaduje komplexný pohľad na problematiku.

 

 Menšie parcely, viac biodiverzity

Vo svete existuje nespočetné množstvo vedeckých prác, ktoré potvrdzujú, že menšie plochy jednotlivých plodín v krajine pozitívne vplývajú na biodiverzitu živočíšnych druhov – od agronomicky menej významných, cez tie, ktoré sa v pestovateľských systémoch považujú za prospešné (opeľovači, rôzne druhy chrobákov, dravých roztočov a pod.) až po tie, ktoré spôsobujú poškodenie poľných plodín (živočíšni škodcovia, hraboše, divoká zver).
Zmenšenie parciel, a s tým spojená diverzifikácia rastlinnej výroby zabraňuje tiež premnoženiu a hromadeniu patogénov a škodcov v dôsledku striedania iba malého počtu plodín.
Rozčlenením veľkých poľnohospodárskych parciel, často aj nad 100 ha ornej pôdy, obsiatych kukuricou či repkou na menšie časti, je možné vytvoriť priestor, kde sa môžu vo vyššej miere pestovať aj plodiny vyhovujúce klíme a životnému prostrediu a môžu napríklad stimulovať rozvoj miestnej produkcie krmovín pre hospodárske zvieratá.
Zmenšenie veľkých poľnohospodárskych parciel umožňuje vytvorenie medzí, stromoradí a biokoridorov. Vznik týchto krajinných prvkov je plne v súlade s Krížovým plnením. Krajinné prvky súčasne vytvárajú stabilné oblasti ekologického záujmu (OEZ) v rámci poľnohospodárskych postupov prospešných pre klímu a životné prostredie. Tieto plochy sa môžu zaradiť do povinnej výmery 5 % OEZ, čo súčasne s diverzifikáciou plodín napĺňa požiadavky greeningu. Fragmentácia krajiny taktiež prispieva k protieróznym opatreniam, najmä čo sa týka negatívneho vplyvu vodnej a veternej erózie.

 

V prípade veternej erózie pôdy je potrebné zamerať sa najmä na pôdoochranné technológie jej obrábania. (Foto: Ing. M. Jakubec)

 

Aká je súčasná situácia?

Informácie nám poskytli na Výskumnom ústave pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave.
Obraz o veľkosti poľnohospodárskych parciel na Slovensku poskytujú údaje z informačného systému LPIS, GSAA a IACS. Uvedené informačné systémy vedú evidenciu na úrovni dielov pôdnych blokov rozčlenených podľa kultúr (LPIS) a tiež na úrovni parciel (užívateľských honov) s konkrétne pestovanou plodinou, ktoré boli deklarované žiadateľmi o platby (GSAA, IACS).
Keďže zámer zlepšiť štruktúrny stav poľnohospodárskych pôd, biodiverzitu a pod., obmedzením veľkosti parciel s pestovanou monokultúrou súvisí najmä s pestovaním plodín na ornej pôde a nie s trvalými kultúrami, ako sú trvalé trávne porasty, vinohrady a ovocné sady, je potrebné sa zamerať práve na plochy ornej pôdy. Z tohto pohľadu najzaujímavejšie údaje poskytuje systém GSAA a IACS, keďže poskytuje najdetailnejší pohľad na štruktúru pestovania plodín, a teda jej pestrosť a samotnú veľkosť jednotlivých parciel. Z grafu 1 je možné vidieť, že pokiaľ by sme sa pozerali iba na počet parciel s veľkosťou pod a nad 30 ha, tak jednoznačne v roku 2019 dominovali parcely obsiate jednou plodinou s výmerou pod 30 ha (91 % parciel z celkového počtu parciel evidovaných ako orná pôda). Avšak celková výmera parciel s jednou plodinou s výmerou pod 30 ha, tvorila iba 47 % z celkovej výmery deklarovaných orných pôd. Teda až 53 % (706 600 ha) z výmery deklarovanej ornej pôdy na Slovensku je obhospodarovaných v celkoch väčších ako 30 ha. Približne 516 700 ha výmery ornej pôdy je obhospodarovaných v celkoch väčších alebo rovných 50 ha.

 

Počet a sumárna výmera parciel ornej pôdy podľa veľkostných kategórií. Zdroj.: Údaje z deklarácií z IACS pre rok 2019.

Možnosti riešenia

Implementovať zmenšovanie parciel len na základe ich veľkosti nemá v súčasnej štruktúre rastlinnej výroby racionálne opodstatnenie. Hlavným aspektom by malo byť posúdenie efektívnosti realizovaného opatrenia na základe eróznej ohrozenosti jednotlivých pôdnych blokov. Rozmanitosť charakteru slovenskej krajiny tak vyžaduje k tomuto opatreniu veľmi rozdielny prístup. Pri stanovení potenciálnej vodnej erózie pôdy sú v rámci LPIS využité údaje z informačného systému BPEJ (Jambor, Ilavská, 1998). Vodnou eróziou je na Slovensku potencionálne ohrozených 47,7 % poľnohospodárskej pôdy. Žiadna až slabá erózia je definovaná na 52,3 % teda 1,27 milióna hektároch, a to najmä v produkčných oblastiach na nížinách. Zmenšovanie pôdnych blokov ornej pôdy na základe ich eróznej ohrozenosti by sa tak týkalo len približne 9 % pôd (217 tis. ha), ktoré spadajú do kategórie stredne erózne ohrozených a sú vo väčšine prípadov využívané ako orné pôdy. Percento bude ešte nižšie ak vezmeme do úvahy, že na časti týchto plôch sa pestujú viacročné krmoviny na ornej pôde. Kategória silne a extrémne ohrozených pôd bude pravdepodobne v súčasnosti obhospodarovaná v režime TTP, teda lúk alebo pasienkov. 
Pre detailné posúdenie opodstatnenosti daného opatrenia sú preto potrebné detailné informácie o eróznej ohrozenosti jednotlivých pôdnych blokov.

 

 

Možné varianty rozčlenenia plôch pre naplnenie podmienky DZES 7b. (Zdroj: eagri.cz)

Český model

Aj v Českej republike zavádzajú podobné opatrenie. S účinnosťou od 1. 1. 2020 je zavedená podmienka obmedzenia pestovania monokultúr na maximálne 30 ha súvislé plochy (stanovená štandardom dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy DZES 7d). Plnenie tejto podmienky museli v ČR pestovatelia zohľadniť pre osevy ozimín 2019 a naplánovať ich tak, aby vo vegetačnom období (od 1. 6. do 31. 8. 2020) na erózne ohrozených plochách nebola pestovaná súvislá plocha jednej plodiny na viac ako 30 hektároch.
Štandard DPES 7d vyžaduje na pôdnom bloku ornej pôdy, aby sa nevyskytovala súvislá plocha jednej plodiny na viac ako 30 ha. Za súvislú plochu jednej plodiny sú v rámci dielu pôdneho bloku považované plochy osiate alebo vysadené touto plodinou, ktoré nie sú od seba navzájom viditeľne oddelené ochranným pásom osiatym krmovinami alebo plodinami schválenými pre ochranný pás podľa nariadenia vlády č. 50/2015 Zb., s minimálnou šírkou 22 m alebo plochou inej plodiny s minimálnou šírkou 110 m. Podmienka sa nemusí uplatňovať na pozemkoch, kde je pestovaná plodina viažuca dusík.
V súvislosti s pripravovanou zmenou riešenia eróznej ohrozenosti v ČR, a tým súvisiacou úpravou štandardov DZES, boli v LPIS implementované úpravy. V rámci I. etapy bola do LPIS pridaná podkladová rastrová vrstva pre redizajn eróznej ohrozenosti. Vrstva je doplnená tiež návrhovými líniami, ktoré môžu pomôcť farmárom pre budúce optimálne vnútorné rozdelenie dielov pôdnych blokov na časti so súvislými plochami rôznych typov plodín z hľadiska ich protierózneho ochranného faktora.
V SR, bohužiaľ, nedisponujeme takto detailne spracovanými údajmi o eróznej ohrozenosti jednotlivých pôdnych blokov, čo môže výrazne komplikovať implementáciu podobného opatrenia.
Treba tiež upozorniť, že samotné zmenšovanie výmery parciel nepôsobí priamo na zlepšenie stavu v oblasti kvality poľnohospodárskej pôdy a ďalších zložiek životného prostredia. Toto opatrenie dáva iba predpoklad pre väčší počet plodín v osevných postupoch, tvorbu krajinných prvkov, znižovanie emisií z poľnohospodárstva a pod., a teda by malo byť súčasťou komplexnejších opatrení v tejto oblasti.
Práve krajinné prvky, ako sú medze či vetrolamy, vyžadujú komplexnejší prístup. Nezanedbateľným faktom je, že ich zriadenie je priamo závislé od vlastníckych práv, na ktorých majú byť krajinotvorné prvky vybudované. Rozhodujúcu úlohu v tomto smere zohrávajú pozemkové úpravy, ktoré majú riešiť usporiadanie a úpravy v chotári tak, aby sa spomínané zámery dali realizovať. Ochrana pred veternou eróziou by tak v prvom rade mala byť riešené zmenou obhospodarovania pôd so zameraním na pôdoochranné technológie, ktoré zabezpečujú čo najdlhší pôdny pokryv erózne ohrozených plôch.

 

Na ukážke mapy z LPIS vidieť, ako detailne majú v Českej republike zmapované erózne ohrozené časti pozemkov, sú označené červenou.

 

 


 

Spýtali sme sa, ako vnímajú daný zámer poľnohospodári.

 

 

 

Ing. Marcel Kollár

Predseda predstavenstva POD Abrahám

 

 

S opatrením v podstate nesúhlasím. Automatické preberanie niektorých myšlienok bez toho, aby sme sa snažili rešpektovať regionálne rozdiely, je na škodu veci. Možno by stálo za zamyslenie, či by nebolo rozumné stanoviť rozmedzie 30 – 70 ha, v ktorom by sa farmár mohol pohybovať, s rešpektovaním miestnych podmienok. V našom prípade, s takmer  nulovou svahovitosťou, si to viem veľmi reálne predstaviť. Myslím si, že väčšina farmárov vie, čo je pre daný región potrebné. Keďže sme aj pestovatelia osív, bol by problém s dodržiavaním izolačných vzdialenosti. Tiež by bolo problematické využívanie našich stále funkčných pivotových veľkoplošných závlah. Predpokladám, že prípadné prerušovacie pásy budú bezúdržbové, čo pri dnešnom tlaku hrabošov a tlaku rôznych druhov inváznych burín tiež nebude najšťastnejšie riešenie. Organizácia poľných prác bude náročnejšia, narastie počet prejazdov a prestojov. Stratí sa efektivita využitia strojov a pracovných sústav. Pri dnešnom nedostatku pracovníkov v poľnohospodárstve je to tiež na zamyslenie. Určite stúpne nákladovosť a pýtam sa, či ju niekto dokáže alebo bude chcieť zaplatiť? Dobrovoľne sa zbaviť jednej z konkurenčných výhod – veľkosti, ktorú sme doteraz mali, je pre mňa dosť nepochopiteľné. Ekologizácia je tiež otázna. Zvýši sa spotreba PHM, čo spôsobí väčšiu záťaž na životné prostredie a nárast uhlíkovej stopy. Na záver len toľko – aby sme si zachovali zdravý sedliacky rozum a používali ho.

 

 

 

Ing. Juraj Mačaj

CEO Agromačaj, a. s.

 

 

Pravidlo maximálnej výmery honov 30 ha má jeden jediný zmysel, a to zabrániť erózii. Ako prospešné sa preto javí na pozemkoch s vyšším sklonom, kde je vysoké riziko vodnej erózie. V oblasti rovín Trnavskej tabule a Podunajskej nížiny má takéto opatrenie nízky až žiadny praktický význam a stáva sa iba populistickým programom – bez rozumu. Ako absolútne nevhodné sa považuje v produkčných oblastiach, kde sa pestujú okopaniny (repa cukrová, zemiaky) a zelenina pod intenzívnou závlahou. Závlaha je intenzifikačný faktor a sama o sebe má prvky zabraňujúce erózii. Čiže plošné zavedenie takéhoto limitu na veľkosť honu je, mierne povedané, nerozumné. Je nutné zaviesť minimálne výnimky z tohto pravidla.

 

 

 

Ing. Rastislav Závodný

Konateľ, Oragro, s. r. o.

 

 

Opatrenie nevnímam vôbec pozitívne. Zmenšenie plôch spôsobí nemalé logistické problémy. Klesne efektivita širokozáberovej techniky. V niektorých prípadoch môže vzniknúť väčšie množstvo úvratí, čo je nežiaduce. V prípade, ak bude nutné riešiť prerušovacie pásy, napr. v šírke 22 m, ktoré budú bezúdržbové, dôjde k šíreniu burín a škodcov, nehovoriac o tom, že takéto plochy budú rajom pre divokú zver, ktorá pácha veľké škody už dnes.   

Ako sa bude postupovať, ak bude mať parcela veľkosť povedzme 32 hektárov? Dva hektáre zatrávnime alebo rozdelíme plochu na dva 15 hektárové hony, prerušené pásom, kde výkonná technika stratí svoje opodstatnenie?

 

Autor: Ing. Tomáš Baran, redaktor Naše pole