V ostatných 2 – 3 rokoch zaznamenala pestovateľská plocha repky celosvetový pokles. Podľa údajov FAO bola v r. 2014 zberaná z plochy viac ako 36 mil. ha, v r. 2016 z plochy 34 mil. ha. Hektárová úroda stagnuje, možno i mierne klesá. Za rovnaké obdobie poklesla celková svetová produkcia repky o 7,5 %. Z hľadiska jednotlivých krajín pokles však rozhodne nie je všeobecný. Napr. v Číne plocha repky rastie (o 3 %), v Indii naopak klesá (takmer o 4 %). K výrazným zmenám dochádza pri pestovaní repky z hľadiska zastúpenia pestovateľských technológií, resp. používaného genetického materiálu.
Plochy osiate GM/HT repkou nerastú tak rýchlo ako plochy s inými GM plodinami (sója, kukurica). Napr. v r. 1999 – 2012 a 2012 – 2013 došlo dokonca k poklesu výmery GM repky. Celková svetová plocha GM canoly (canola = repka určená pre produkciu oleja s vysokým a vhodným zastúpením mastných kyselín, pozn. prekladateľa) stúpla medziročne (r. 2015 a 2016) o 1 %, z 8,5 na 8,6 mil. ha. Podiel GM/HT repky na celkových plochách tejto plodiny predstavuje 24 – 25 %. Zdanlivo marginálny nárast repky v USA, Kanade a Austrálii korešponduje s globálnym dopytom po rastlinných olejoch. Najčastejšie sa vyskytujúcou genetickou modifikáciou je herbicídna tolerancia (HT) ku glufosinátu alebo glyfosátu.
Vysoké zastúpenie repky v osevných postupoch (až 50 %) vytvára problémy s reguláciou burín, lebo od 70. rokov minulého storočia sa pestuje v úzkych (obilných) riadkoch. Navyše sortiment registrovaných herbicídov je dosť limitovaný, s prevahou pôdnych herbicídov (pre preemergentnú aplikáciu) s nedostatočným účinkom na väčšinu druhov burín, často v závislosti od vyššej pôdnej vlhkosti, alebo od načasovania aplikácie (postemergent).
Pre každú skupinu burín je v pestovateľských technológiách používaný k ich regulácii iný typ herbicídu, pričom treba opakovať, že aplikácie produkciu zdražujú a komplikujú. S cieľom zjednodušiť pestovateľské technológie sa začali používať GM repky, vytvorené a patentované firmami Monsanto, Bayer CropScience (teraz, po akvizícii Monsanta v r. 2016, Bayer AG), DuPont Pioneer a BASF.
Odrody HT repky boli vytvorené s použitím tak genetickej modifikácie (transfer rDNA), ako aj mutagenézy (chemická mutácia).
Ďalší možný vývoj býva spájaný práve so zavádzaním HT technológií, ktorých súčasťou je využívanie repkových hybridov s toleranciou k látkam, na ktoré sú stávajúce hybridy citlivé. Ide o odolnosť k imidazolinovým herbicídom, tzv. Clearfield technológia, na ktorej pôvod sa nepozerá ako na genetickú modifikáciu. Ide iba o posilnenie rezistencie voči herbicídom v rámci jedného druhu, prostredníctvom riadenej mutagenézy.
Herbicíd tolerantné repky – GM, CL
Európski poľnohospodári nemajú možnosť využiť GM repky. Takéto pestovanie je povolené napr. v Kanade, USA, Austrálii, Chile a Japonsku. V Chile sa pestuje GMHT repka GT200 tolerantná ku glyfosátu. V Japonsku sa GM repka nepestuje, aj keď je schválených viacero typov, lebo verejnosť je k pestovaniu GM plodín skeptická, krajina ale patrí medzi najväčších dovozcov GM potravín.
EU sa stavia ku GM plodinám odmietavo, pestuje sa iba jediná modifikácia (kukurica MON810), s výnimkou Španielska, na nevýznamných plochách.
Prehľad dovážaných, povolených produktov GM plodín je širší, predovšetkým preto, lebo Európa nie je sebestačná napr. v produkcii bielkovinových krmív. Zistiť celkové množstvo dovážaných GM komodít je ťažké, lebo colné predpisy nerozlišujú GM a konvenčné komodity. Do EU sa dováža 7 typov GM sóje, (ako krmivo pre monogastrické HZ), 27 typov GM kukurice, 8 typov GM bavlníka, 1 typ GM repy cukrovej a 3 typy GM repky.
V r. 2015 umožnila smernica Európskeho parlamentu a rady EU členským krajinám zakázať alebo obmedziť na svojom území pestovanie GM plodín. Česká republika patrí medzi krajiny, ktoré na svojom území povoľujú pestovanie GM plodín, v súčasnej dobe sa však z nich pestuje na asi 70 ha len Bt kukurica MON810.
Napriek tomu, že sa repka v EU pestuje na výmere okolo 6,5 mil. ha, nie je EU v tejto komodite sebestačná. Ročný dovoz repky u Ukrajiny, Austrálie a Kanady predstavujú približne 3 mil. ton.
Podľa svojich zástancov GM plodiny podporujú biodiverzitu a sú šetrné k životnému prostrediu. Majú tiež prispievať k trvalej udržateľnosti nárastu produkcie a cenovému sprístupnenie potravín. Podľa niekoľkoročného britského výskumu, GM porasty repky ozimnej a jarnej, repy cukrovej a kukurice vychádzajú pri súhrnnom porovnávaní s non-GMO plodinami z hľadiska biodiverzity ako najchudobnejšie. Príčinou však nebola genetická modifikácia, ale agrotechnika a spôsob regulácie burín.
K herbicídu tolerantné (HT) odrody repky
Clearfield (CL) technológie sú celosvetovo najrozšírenejšie. Táto technológia nie je zahrňovaná medzi GM technológie, pretože pri šľachtení bola použitá riadená mutagenéza, určená k posilneniu herbicíd-tolerancie využitím génov v rámci jedného rodu (riadená mutagenéza v podstate ale medzi metódy genetickej modifikácie patrí).
Systém Clearfield (CL) bol registrovaný v ČR v r. 2013 a pestovatelia CL repky môžu ošetriť pozemok herbicídom na báze zlúčenín imidazolinu (Cleravis), ku ktorým je táto plodina, na rozdiel od konvenčných odrôd, odolná.
Vplyv HT na životné prostredie súvisí s pestovateľským systémom. Canola Council of Canada (2013) síce odporúča pestovať HT repku najskôr 3 – 4 roky po sebe, avšak pre reguláciu burín a škodcov, a tým pre získanie vyšších úrod, pestovatelia intervaly rotácie plodín často skracujú a HT repky pestujú po sebe každé dva roky. Dodržanie odporučeného intervalu 3 – 4 roky totiž na jednej strane vedie k dosiahnutiu vyššej úrody, výška ekonomického výnosu z dlhodobého hľadiska je ale neporovnateľná.
Postupne tak v Kanade a v USA narastajú plochy nepretržitých monokultúr HT repky, pri neustálom používaní herbicídov prevažne na báze glyfosátu či glufosinátu.
K regulácii burín pri GM repke, pestovanej v systéme Roundup Ready, býva používaný herbicíd na báze glyfosátu (Roundup), ktorý je dlhé roky považovaný za herbicíd šetrný k životnému prostrediu, ktorého vysoká účinnosť šetrí energiu v dôsledku napr. zníženého počtu prejazdov po pozemku. Tento herbicíd však, podľa oponentov, môže predstavovať nadmerné riziko pre vodné ekosystémy a jeho nadmerné požívanie môže byť spojené aj s niektorými zdravotnými problémami pre ľudí. Diskutuje sa aj o vedľajších dopadoch zložiek tohto herbicídu, ale najmä hlavného produktu rozkladu, pri ktorom sa možné nebezpečie nepredpokladalo. Podľa viacerých štúdií sú tieto rozkladné produkty toxické a najviac poškodzujú vodné prostredie. Ich pôsobenie je závažnejšie ako samotná toxicita gyfosátu, lebo v zmesiach zmienených látok sa škodlivé účinky znásobujú. Tieto fakty zrejme ovplyvnili aj rokovanie parlamentu EU, ktorý v septembri 2017 odložil hlasovanie o predĺžení licencie pre Roundup, keď pôvodne chcel licenciu limitovať rokom 2022.
Pokiaľ ide o prípravky na báze glufosinátu, spoločnosť Bayer CropScience (2014) síce uvádza tieto herbicídy ako bezpečné pre konzumentov i životné prostredia, štúdie však naznačujú, že pri ženách dôsledky ich užívania vykazujú reprodukčnú toxicitu, za čo pravdepodobne nie je zodpovedný samotný glufosinát amónny, ale (podobne ako v predchádzajúcom prípade) predovšetkým jeho zmes so sekundárnymi komponentmi.
GM repka sama o sebe je na trhu tretiu dekádu, čo niektorí považujú za krátky čas na to, aby bolo možné postihnúť všetky jej dopady na životné prostredie a zdravie konzumentov.
Pokiaľ ide o CL repky, sám výrobca v príbalovom letáku deklaruje škodlivosť prípravku Cleravis (zlúčenín imidazolinu) pre vodné živočíchy vrátane možnej karcinogenity.
Jedným zo škodlivých dôsledkov pestovania HT repky a selekčného tlaku je výskyt burín rezistentných k najčastejšie používaným herbicídom na báze glufosátu a glukosinátu. Stav s rezistentnými druhmi burín je vnímaný ako kritický a už dnes spôsobujúci v niektorých oblastiach značné ekonomické škody.
Tabuľka 1: Herbicídne tolerancie u GM repiek
| Aplikácia | Tolerancia k herbicídu (HT) |
| Glyfosát
GM |
1.Toxicita spočíva v inhibícii časti biosyntézy aromatických aminokyselín (fenylalanin, tyrosin, tryptofan).
2.Pokladaný za netoxický pre živočíchy. (Postrádajú zmienenú biosyntetickú dráhu, aromatické aminokyseliny získavajú z potravy.) 3.Medzi ďalšie Roundup Ready plodiny rezistentné voči glyfosátu patrí: sója, bavlník, repa cukrová, kukurica a lucerna. |
| Glufosinát
GM |
1. Inhibícia glutaminsyntázy vedie k akumulácii amoniaku na toxickú koncentráciu a rastlina hynie.
2. Enzýmy kódované transgénmi získanými z pôdnej baktérie rodu Streptomyces (gén bar a gén pat) menia herbicíd na netoxickú, rýchlo sa rozkladajúcu zlúčeninu. 3. Komerčný názov Basta, Liberty. |
| Sulfonyl
močovina GM |
Vďaka génu pôvodom z rastliny rodu Arabidopsis môže byť repka tolerantná i k herbicídom na báze sulfonylmočoviny (Sulfuron). |
| Bromoxynil
GM |
Vďaka génu z baktérie Klebsiella ozaenae je získaná tolerancia voči herbicídom na báze bromoxynilu (Brominal). |
Zdroj: Trauškeová, 2015. Upravené
Odolnosť voči glyfosátu bola už zaznamenaná v 235 rôznych prípadoch pri 31 druhoch burín. O možnosti selekcie „superburín“ sa hovorí i na základe náhodného kríženia s GM repkou. Aktuálne nie je ale dostatok dôkazov o tom, že prítomnosť transgénu je pre odolnosť k herbicídom pri burinových druhoch rastlín nevyhnutne riziková.
GM plodiny údajne pôsobia na životné prostredie pozitívne aj v dôsledku úspory fosílnych palív, znížením emisií CO2 a znížením celkového množstva užívaných herbicídov. Pre obdobie rokov 1996 – 2012 bola uvádzaná úspora približne 497 mil. kg účinných látok. Oponenti tejto hypotézy ale uvádzajú, že v prvých rokoch po zavedení HT plodín síce dochádza k zníženiu spotreby pesticídov, čo ale neskôr generuje naopak zvýšenú spotrebu v dôsledku vzniku rezistencie niektorých druhov burín a problémov s výdrvom. HT plodiny sa tak stali príčinou rastu spotreby v druhej dekáde po zavedení do pestovateľských systémov (1996 – 2012) o 239 mil. kg.
GM repka by nemala v žiadnom prípade predstavovať riziko pre človeka, ani pre hospodárske zvieratá. Údajne ale existujú doložené zdravotné riziká a aj poškodenia zdravia pri dánskych a nemeckých dojniciach kŕmených plodinami ošetrenými herbicídmi na báze glyfosátu.
Ďalším možným rizikom sú patenty pre GM a HT technológie, ktoré sú vo vlastníctve niekoľkých málo nadnárodných spoločností, keď pestovateľ je nútený zakúpiť tak osivo, ako aj postreky iba od týchto spoločností. Rastie tak závislosť poľnohospodárstva na týchto spoločnostiach, čo je priamym ohrozením potravovej bezpečnosti a trvalej udržateľnosti. Cartagenský protokol o biologickej bezpečnosti ukladá povinnosť dodržať princíp predbežnej opatrnosti pri nakladaní s GMO, ktoré môžu negatívne pôsobiť na biodiverzitu či zdravie zvierat a ľudí. Svetová obchodná organizácia sa však riadi zámerom brániť obmedzovaniu voľného obchodu, ak neexistujú aktuálne spoľahlivé vedecké dôkazy o škodlivosti (celkom v intenciách americkej legislatívy) pre ľudí, zvieratá a životné prostredie.
Menované systémy sú vo vzájomnom konflikte a spôsobujú problémy krajinám, ktoré ratifikovali obe tieto medzinárodné zmluvy, ako napr. EU, Kanada, USA a Austrália, najväčší producenti HT GM repky, členovia WTO Cartagenský protokol doposiaľ neratifikovali.
Závery a odporúčania
V EU sa pestujú CL (Clearfield) hybridy repky, získané riadenou mutagenézou. Rozširovanie plôch HT neprináša pre poľnohospodárov iba benefity v podobe vyšších a stabilnejších úrod, v dôsledku jednoduchšej a účinnejšej regulácie burín, ale prináša aj riziká, vyplývajúce z možnej neochoty dodržovať prísne pestovateľskú disciplínu a kázeň tak, aby s maximalizáciou zisku nedochádzalo aj k minimalizácii rizík a následných škôd.
K prínosom pestovania HT repiek patria vyššie a stabilnejšie úrody a zabezpečený odbyt. HT repky, podobne ako konvenčné, pozitívne ovplyvňujú pôdne vlastnosti, majú dobrú predplodinovú hodnotu a zmierňujú negatívny dopad vysokého podielu obilnín v osevnom postupe.
Porasty HT repiek sa ale vyznačujú nižšou biodiverzitou ako repky konvenčné.
Realitou nakoniec môžu byť „superburiny“, objavujúce sa v dôsledku nesprávnej agrotechniky, či náhodného kríženia modifikovaných rastlín s voľne rastúcimi. Superburinou pre následnú plodinu je samotná repka GM/HT vyrastená z výdrvu.
Problematická je koexistencia GM/HT repiek s ekologickým poľnohospodárstvom. V Kanade už nie je možné pestovať repku ekologicky kvôli možnej kontaminácii s modifikovanými repkami.
Pre zdravie konzumentov by semená či produkty GM/HT repiek nemali byť rizikom, rizikové môžu byť v spojení s užívaním niektorých herbicídnych prípravkov v priebehu pestovania. Negatívne pôsobenie na životné prostredie je spojené s účinkom zmesi látok v herbicídoch užívaných v (GM) HT a CL repke.
Prípravky na báze glyfosátu a glufosinátu, ale aj prípravok Cleravis, škodí životnému prostrediu, najmä vodným živočíchom a obojživelníkom.
Odporúčania
Technologická kázeň a snaha nestavať krátkodobý ekonomický profit nad ekologické hľadiská.
Dodržiavať známe pravidlá praxe, pestovať repku v 3 – 4 ročných intervaloch.
Pri regulácii burín užívať nástroje integrovanej ochrany rastlín. Striedať odrody repky rozdielnych HT CL systémov s cieľom zamedziť selekciu odolných burín.
Zoznam literatúry k dispozícii u autorov.
Autori: Ing. P. Kuchtová, Ph.D., Ing. D. Bečka, Ph.D., Česká zemědělská univerzita v Praze
Preložil: P. Zubal
