Hustosiate jarné obilniny – ako ďalej

Potravinová bezpečnosť v dôsledku zmeny klímy závisí od úrodnosti kľúčových základných plodín a ich odrôd adaptovaných na klimatickú variabilitu. Takýmito plodinami sú  bez pochýb hustosiate obilniny. Klimatická variabilita a extrémy sú zodpovedné za jednu tretinu globálnej premenlivosti úrod plodín.

 

Klimatická variabilita vysvetľuje 31 – 51 % variability úrod pšenice v západnej Európe, 23 – 66 % variability úrod pšenice vo východnej Európe, zatiaľ čo v južnej Európe je klimatická variabilita zodpovedná za 15 – 45 % úrodovej variability,  v Španielsku však za viac ako 75 %. Celosvetová zmena klímy v nasledujúcom období bude prinášať postupné zmeny aj v agroekosystémoch Európy. Tieto zmeny sa budú dotýkať aj pestovania  najrozsiahlejšej skupiny plodín v Európe – obilnín. Očakáva sa, že zmena klímy bude mať veľký vplyv aj na globálnu produkciu hlavnej európskej obilniny pšenice: pri každom zvýšení teploty o 1 °C sa predpovedá pokles globálnej úrody pšenice o 4,1 – 6,4 %. V súčasnosti sa obilniny pestujú na polovici fariem EÚ, zaberajú tretinu ornej pôdy EÚ a v celosvetovom meradle tvorí v EÚ 20 % produkcie obilnín. Dominancia v plochách ozimných foriem hustosiatych obilnín v EÚ a jej celkový rast je podstatne pomalší ako v SR. Častokrát rozhoduje o plochách jarných hustosiatych obilnín aj priebeh počasia na jar. Ak sa oteplí skoro a počasie bude priaznivé pre sejbu jarných hustosiatych obilnín, poľnohospodári budú zrejme viac preferovať jačmeň, ovos a pšenicu jarnú. V opačnom prípade sa budú asi viac sústreďovať na plochy kukurice, slnečnice a sóje.

Lepšie využitie vody, jej lepšia bilancia a využitie rastlinou pri jarných obilninách je rozhodujúce pre príliš krátke vegetačné obdobie. Už v súčasnosti existujú geneticko-šľachtiteľské metódy, ktoré umožňujú pri tvorbe nových odrôd rastlinám zlepšovať hospodárenie s vodou. Hlavnou úlohou je, aby jarná obilnina svoj úrodový potenciál rozvíjala už v počiatočných fázach rastu. Cieľom v budúcnosti by malo byť zväčšenie plochy listov v skorých štádiách rastu, čím sa zvyšuje zachytávanie zdrojov fotosyntézy.

To by mohlo byť dosahované použitím semenného materiálu s veľkými zrnami. S tým je spojená vysoká a skorá energia na zvýšenie účinnosti využívania vody, ako aj zväčšenie pokrytia pôdy mladými rastlinami. Šľachtenie rastlín zamerané na zvýšenie potenciálu úrody, spolu s odolnosťou proti suchu a upravenými agronomickými postupmi (siatie, primerané hospodárenie s dusíkatými hnojivami a ochrana rastlín), má perspektívu čiastočného obnovenia úrody a zníženia rizika jej poklesu. Dominantný prístup prispôsobenia plodín zmene podnebia prispôsobením genotypov a nových odrôd najpravdepodobnejšej dlhodobej zmene preto zostáva nedostatočný. Odolnosť plodín proti zmene klímy sa stala rozhodujúcou pre stabilizáciu dodávok potravín  a zabránenie cenovým výkyvom. Odolnosť úrodnosti plodín z hľadiska klímy má silný genetický základ, ale aj fenotypovú väzbu so životným prostredím. Schopnosť jedného genotypu jednej plodiny udržiavať dobrú úrodu pri klimatickej variabilite a extrémoch je obmedzená, hoci aj v súčasnosti existujú plastické odrody, ktoré tolerujú rôzne prostredia minimálnymi výkyvmi úrod. Na lepšie zvládanie klimatickej variability a podpory odolnosti plodín voči zmene klímy sa bude vyžadovať súbor odrôd s rôznymi reakciami na kritické poveternostné podmienky.

Pokles plôch v jarných hustosiatych obilninách v SR za ostatných 10 rokov bol najmarkantnejší pri jačmeni jarnom, podstatne menší pokles plôch bol pri pšenici jarnej a ovse jarnom. Táto skutočnosť súvisí s tým, že ako pšenica jarná, tak aj ovos jarný sa pestovateľsky na Slovensku viac sústreďujú do severnejších (zemiaková a horská) výrobných oblastí, ale pri jačmeni jarnom sú to južnejšie oblasti, ktoré v ostatných rokoch bývajú viac postihnuté extrémami počasia, a tým aj výkyvmi v hektárových úrodách.

 

Pre jačmeň jarný je u nás ťažiskovou oblasťou repárska výrobná oblasť. Napriek dopytu zo strany slovenských sladovní sme sa dostali s plochami jačmeňa jarného v roku 2019 na približne 83 tisíc hektárov a s jačmeňom ozimným na 43 tis. ha. Keď sa pozeráme na trendy pestovania tejto našej najpestovanejšej jarnej obilniny z pohľadu uplynulých 30 rokov, tak od roku 1989 do roku 1999 dokonca dochádzalo k postupnému nárastu plôch z 199 tis. ha po 249 tis ha, pričom plochy ozimného jačmeňa oscilovali okolo 15 – 22 tis. ha. V nasledujúcom období, od roku 1999 po rok 2009 dochádza k postupnému poklesu plôch, keď tieto oscilujú okolo 200 tis. ha (rok 2003 je výnimkou s 270 tis. ha). Po roku 2009 však dochádza k najmarkantnejšiemu poklesu pestovateľských plôch jačmeňa jarného v SR, keď v roku 2009 dosahujú ešte 178 tis. ha, v roku 2010 už len 118 tis. ha a v roku 2019 už len 83 tis. ha. Nemôžeme konštatovať paušálne, že plochy jačmeňa ozimného narástli len z takto uvoľnenej plochy po jačmeni jarnom. Jednoducho trend nahrádzania jačmeňa jarného v jeho hlavných pestovateľských oblastiach je saturovaný nielen jačmeňom ozimným, ale hlavne kukuricou, tvrdou pšenicou, prípadne inými plodinami, ktoré v neúprosnom  boji na poli klimatickej zmeny prinášajú vyššie hektárové benefity, ktoré sladovne nedokážu saturovať ani vyššími cenami za sladovnícky jačmeň. Pritom celosvetový trend poklesu úrod, poklesu zásob a narastania dopytu po sladovníckom jačmeni je jednoznačný. Je škodou, že spracovatelia nedostatočne reagujú navyšovaním cien pre túto komoditu.

– Slovensko má pritom jedny z najvhodnejších pôdnoklimatických podmienok na dopestovanie kvalitného sladovníckeho jačmeňa.

– Na Slovensku sú dlhoročné skúsenosti s jeho pestovaním.

– Jačmeň siaty jarný je stále druhou najrozšírenejšou hustosiatou obilninou a významnou komoditou s pridanou hodnotou.

– Slovensko má dostatočné kapacity sladovní.

– Vzhľadom na krátke vegetačné obdobie, zavčasu uvoľňuje pôdu a poľnohospodári ju môžu ešte využiť.

– Vytvára priestor pre pestovanie ďalšej plodiny.

 

Táto jarná hustosiata obilnina disponuje rovnako najširším portfóliom odrôd spomedzi hustosiatych jarných obilnín, je len na škodu, že pestovanie slovenských odrôd adaptovaných na naše podmienky sa dostalo do úzadia. Podobne ako ich majoritný tvorca, naše najstaršie šľachtiteľské pracovisko Hordeum Sládkovičovo.

Ďalšou obilninou, ktorá disponuje odrodami ozimnej i jarnej formy je pšenica tvrdá, ktorá mala za ostatných 10 rokov priamo raketový nárast plôch. Kým v roku 2008 bola na Slovensku osiata plocha okolo 6 800 ha, v roku 2018 to bolo už 48 000 ha. Ukazuje sa, že najmä ozimné formy pšenice tvrdej, hlavne pre túto plodinu v najvhodnejšej kukuričnej oblasti, dokážu konkurovať nielen jarným plodinám, ale aj pšenici ozimnej mäkkej. Nielen úrodami, ale najmä cenou. Pritom len jarná forma tejto obilniny sa dostala v roku 2018 na 5 000 ha. Z jarných odrôd pšenice tvrdej dominujú slovenské odrody Istropol Solary IS Durapex, IS Duranegra, IS Duragold a IS Durablank.

V roku 2018 mala ďalšia jarná hustosiata obilnina pšenica jarná mäkká výmeru okolo 13 000 ha. Pritom z pohľadu predošlých 10 rokov plochy pšenice jarnej kolísali od 7 -15 tis. ha. Takže mierne klesajúcu trajektóriu môžeme zaznamenať, ale zďaleka nie takú ako pri jačmeni jarnom a skôr je tu trend kolísania osevných plôch. Aj keď vo svete stále prevažujú hektárové plochy pšenice jarnej oproti ozimnej, situácia s plochami sa vyvíja postupným nárastom plôch pšenice ozimnej. Pri pšenici jarnej mäkkej na Slovensku je situácia úplne odlišná a stále sa tu prejavujú obrovské výkyvy v pestovateľských plochách pri jednotlivých pestovateľských ročníkoch, ktoré sa môžu pohybovať až v 100 % náraste či poklese hektárových plôch (10 – 20 tis ha). Táto situácia je spôsobená priebehom poveternostných vplyvov ročníkov (nepriaznivá, daždivá alebo suchá jeseň pre sejbu ozimnej pšenice, vyzimovanie pšenice ozimnej, neskorý zber predplodiny a nemožnosť sejby pšenice ozimnej a pod.). Pšenice jarné pritom vo vhodných oblastiach a priaznivých ročníkoch môžu dosiahnuť, prípadne aj prekročiť, úrody pšenice ozimnej, ale býva to skôr výnimkou. V priemere rokov však úrody pšenice jarnej oproti ozimnej vykazujú 10 – 20 % pokles. Podľa momentálnej situácie je pšenica jarná pestovaná prakticky vo všetkých oblastiach. Podmienky stanovišťa do značnej miery ovplyvňujú parametre kvality, napriek tomu, že väčšina európskych odrôd pšenice jarnej má deklarovanú potravinársku kvalitu a v Európe sa práve táto forma viac využíva na potravinárske účely.

 

Základné rozdiely medzi ozimnými a jarnými hustosiatymi obilninami sú v potrebe vernalizácie (jarovizácie).  Vernalizácia je proces, v ktorom pôsobenie chladu na plne napučané semeno alebo rastúcu rastlinu stimuluje kvitnutie. Jarovizačný stimul je lokalizovaný vo vrcholovom meristéme. Pre väčšinu druhov sú najúčinnejšie jarovizačné teploty tesne nad nulou (1 – 2 °C), ale účinné sú aj teploty nižšie a vyššie (−1 až +9 °C). Pre ozimné obilniny je potreba vernalizácie uvedená v tabuľke 1.

Jarné obilniny potrebu vernalizácie nemajú vôbec, alebo len minimálnu. Jedným z riešení pestovania jarných obilnín, využitia ich skorosti a zimovzdornosti je pestovanie presievkových typov obilnín. Sú to jarné obilniny, ktoré majú vyššiu zimovzdornosť, takže ich výsev je možný aj neskoro na jeseň pri využití zimnej vlahy. Presievkové odrody sa vyskytujú hlavne pri pšenici a špecialistom na tieto odrody v Európe je firma Strube GmbH. Častým javom pestovania na Slovensku sa však v ostatnom období stávajú aj jesenné výsevy jarných jačmeňov, čo tiež súvisí s lepším využitím zimnej vlahy a vlahových pomerov počas vegetácie, umožňuje to skorší zber a častokrát aj vyhnutie sa extrémnym horúčavám v priebehu dozrievania. Úspešnosť tohto systému pestovania jarných obilnín však tiež častokrát závisí od priebehu počasia a dĺžky a intenzity prejavov zimy.

Určitým vodidlom pre pestovanie ozimných a jarných hustosiatych obilnín podľa nadmorskej výšky môžu byť údaje v tabuľke 2. Je z nej zrejmé, že okrem ozimnej raže aj jarné hustosiate obilniny znášajú dobre aj vyššiu nadmorskú výšku.

Napriek tomu, že sa pestovanie pšenice ozimnej javí ako výhodnejšie oproti pestovaniu pšenice jarnej, nie je tomu tak vždy. Aj keď podľa uvedeného pšenica jarná určite nie je bezproblémovou plodinou a je potrebné jej pestovaniu venovať náležitú pozornosť.

Dôvodov pre pestovanie pšenice jarnej je  niekoľko:

• využitie neosiatych plôch plánovaných pre oziminy,
• využitie plôch po vyzimovaných ozimných obilninách,
• prísev do veľmi zle prezimovaných plôch ozimín (potrebné zvážiť odrodu podľa skorosti),
• preferované použitie pri porastoch v blízkosti lesov, ktoré sú na jeseň a v priebehu zimy masívne poškodzované lesnou zverou,
• možnosť sejby po rôznych predplodinách, vrátane obilnín a s využitím strniskových medziplodín,
• možnosť účinnejšie riešiť zaburinenie,
• možnosť využitia pre podsevy ďatelinovín,
• dobrá potravinárska kvalita väčšiny odrôd.

 

Pšenica jarná tak predstavuje v určitých smeroch výhodný doplnok pšenice ozimnej a pri zmenách počasia môže jej pestovanie eliminovať nepriaznivé vplyvy a stabilizovať ekonomiku poľnohospodárskeho podniku. V rámci druhu pšenica jarná mäkká disponuje celkom širokým portfóliom slovenských odrôd otestovaných v podmienkach Slovenska a prekonávajúcich v úrodách zahraničné štandardné odrody. Sú to odrody z NPPC, VÚRV, VŠS Vígľaš – Pstruša: Slovenka (osinatá forma), Zelenka, Viera, Voskovka, PS Perlička (bezosinaté formy) a na jar by mala byť registrovaná nová osinatá odroda Exclusive. Rovnako sú k dispozícii odrody z pracoviska Istropol Solary IS Jarisssa a IS Jariella a IS Albiola. Slovenskí poľnohospodári majú takto k dispozícii široké portfólio stabilných domácich odrôd.

Ďalšou špecifickou hustosiatou jarnou obilninou je ovos siaty jarný a ovos nahý jarný. Za ostatných 30 rokov môžeme konštatovať, že táto obilnina má skôr kolísavé hektárové plochy (tabuľka 3). Podobný pokles ako zaznamenávame pri jačmeni jarnom nebol pri ovse zaznamenaný. Rozkolísanosť pestovateľských plôch je síce markantná, ale je nižšia ako pri pšenici jarnej mäkkej. V ostatných 10 rokoch je pozorovaný aj mierny pokles pestovateľských plôch z asi 17 000 ha na 13 000 ha, ktorý však  začína aj v SR narážať na limity a zvyšujúce sa ceny tejto komodity. Pri ovse, ako špecifickej plodine spomedzi obilnín, so špeciálnym postavením v rámci humánnej racionálnej výživy, ale rovnako špeciálnym postavením v animálnej výžive (kone, polygastre, raticová zver) sa jeho produkcia ťažko nahrádza inými obilninami.

Nedostatok suroviny pociťuje v tomto roku aj náš najväčší spracovateľ ovsa, Mlyn Štúrovo. Rovnako nedostatkovou komoditou sa pomaly stávajú osivá ovsa siateho, ale hlavne ovsa nahého.

 

Ovos jarný na rozdiel od pšenice jarnej a jačmeňa jarného má určité špecifiká. Je počas celej doby vegetácie veľmi náročný na dostatočné zásobenie vodou. Na vytvorenie jedného kg sušiny ovos potrebuje minimálne 500 l vody, zatiaľ čo jačmeň jarný a pšenica jarná len 350 – 400 l. Veľmi citlivý je na nedostatok zrážok hlavne v mesiacoch máj a jún, čo sa pri ich nedostatku prejavuje výraznejším znížením úrod, ako aj kvality zrna. Pestovanie ovsa so sebou prináša nasledovné benefity:

• spomedzi jarných obilnín podľa výskumov najlepšie potláča buriny, nasledovaný jačmeňom jarným a následne pšenicou jarnou,
• z agrobiologického hľadiska je ovos plodina nenáročná, vhodná pre pestovateľské systémy s obmedzenými vstupmi (ekologické poľnohospodárstvo, low input systémy) a pre environmentálne citlivé oblasti (CHKO),
• dnes, keď je osevný postup presýtený obilninami, je ovos cenený pre svoje fytosanitárne účinky a zaraďovaný je ako prerušovač v osevnom postupe, rovnako zvyšuje utilizáciu živín následnými plodinami,
• ovos rovnako nie je napádaný chorobami päty stebla, ktoré sú bežné pri pšenici a jačmeni,

vykazuje vyššiu odolnosť proti listovým a klasovým hubovým patogénom,

• korene ovsa vylučujú látky, ktoré potláčajú patogény vyvolávajúce tieto choroby,
• poľnohospodári uprednostňujú a oceňujú nízku ekonomickú náročnosť jeho pestovania, bez rastových regulátorov, moridiel a fungicídov,
• ovos je najmenej náročný na dodatočné vstupy, má dobrú osvojovaciu schopnosť živín a toleruje široké rozpätie pH pôdy (5,5 – 7,5).
• je preto vhodnejšou jarnou obilninou pre ekologické formy pestovania, čo podporuje aj jeho najvyššia odolnosť proti listovým a klasovým hubovým patogénom ako aj chorobám päty stebla.

 

V portfóliu listiny registrovaných odrôd sa nachádza vysoký počet kvalitných slovenských odrôd hlavne z NPPC, VÚRV, VŠS Vígľaš – Pstruša. Pri ovse žltoplevnatom jarnom máme k dispozícii z tohto pracoviska odrody Prokop, Vaclav, Valentin, Vendelin, Viliam, Vit, Vojtech a Zvolen. Pri ovse čiernoplevnatom máme k dispozícii dve odrody Hucul a Norik. Pri ovse nahom máme k dispozícii odrody Tatran, Hronec, Važec, Dunajec, Inovec a Podpoľanec. Od firmy Istropol Solary je k dispozícii jedna  slovenská odroda žltoplevnatého ovsa IS Aventis.

Zaradenie jarných obilnín do rotácie môže byť ekonomicky výhodné a prospešné, poskytujúc vyššiu obrátkovosť investovaných finančných prostriedkov do založenia úrody a v prípade pestovateľského úspechu ich rýchlejšiu návratnosť.

Toto si vyžaduje venovať pozornosť detailom – od zakladania porastov, cez dodržanie optimálneho termínu sejby , správne uloženie osiva do kvalitného osivového lôžka pri priaznivej vlhkosti pôdy, správnu výživu, ochranu, až po zber.

 

Tab. 1:  Potreba vernalizácie (v dňoch) pre obininy

	Počet dní	Teplota 0C
Ozimný jačmeň	20-40	0-3
Ozimná raž	30-50	0-5
Ozimné tritikale	40-50	0-3
Ozimná pšenica	40-70	0-1

 

 

Tab. 2:  Vhodnosť pestovania ozimných a jarných plodín v závislosti od nadmorskej výšky

Nadmorská výška (m)	Raž ozimná	Pšenica jarná	Jačmeň jarný	Ovos jarný	Pšenica ozimná	Jačmeň ozimný
1800	X
1700	X
1600	X
1500	X
1400	X	X
1300	X	X
1200	X	X	X
1100	X	X	X	X
1000	X	X	X	X
900	X	X	X	X
800	X	X	X	X	X	X
700	X	X	X	X	X	X
600	X	X	X	X	X	X
< 500	X	X	X	X	X	X

 

Tab. 3: Plochy ovsa v SR za ostatných 30 rokov

Rok	1990	1991	1992	1993	1994	1995	1996	1997	1998	1999
ha	13370	14157	14382	13981	14387	15751	18023	19499	18854	22795
Rok	2000	2001	2002	2003	2004	2005	2006	2007	2008	2009
ha	20856	16976	20477	30416	24493	19150	19530	20830	17037	15929
Rok	2010	2011	2012	2013	2014	2015	2016	2017	2018	2019
ha	17240	16157	16677	14483	16421	17382	14834	15932	14122	12817

 

 

Autor: Ing. P. Hozlár PhD., VŠS Vígľaš – Pstruša