Integrovaná produkcia – „zlatá cesta“

Agroekosystémy patria medzi vysoko produkčné systémy, v ktorých je produkcia potravín, krmovín a rôznych priemyselných plodín zabezpečovaná vysokými vstupmi dodatkovej energie. Sú oveľa menej stabilné a z hľadiska biodiverzity menej významné ako ostatné ekosystémy poľnohospodárskej krajiny. Aby sme mohli presnejšie charakterizovať a porovnávať poľnohospodárske systémy a ich budúci vývoj z hľadiska ich udržateľnosti, boli zatriedené do základných typov poľnohospodárskych systémov – trhovo orientované a ekosystémovo orientované systémy.

 

Cieľom trhovo orientovaných systémov je dosiahnutie maximálneho zisku z produkcie. Usilujú sa o čo najväčšie rozdiely medzi nákladmi a výnosmi, ktoré so sebou prinášajú dva základné rozpory – medzi ziskom a zamestnanosťou (zárobkom) a medzi ziskom a prírodným prostredím. Príčinou konfliktov je jednostranný prístup zameraný na maximalizáciu produkcie.

Smer orientovaný na rozvoj ekosystémov chápe poľnohospodárstvo ako činnosť zameranú na tvorbu fungujúcich agroekosystémov, zabezpečujúcu dostatočnú a trvalú produkciu potravín.

Oba typy systémov majú svoje silné a slabé stránky. Preto bol logicky vytvorený aj stredný smer integrujúci prednosti oboch vyššie uvedených systémov. Tento smer sa nazýva integrovaná produkcia – IP a vznikol ako tzv. tretia cesta – zlatá cesta.

Klady a zápory troch základných trhovo a ekologicky orientovaných smerov a strednej „tretej cesty“ ako integrovaného systému hospodárenia uvádza tabuľka 1.

Tab. 1: Kvantifikácia cieľov základných poľnohospodárskych systémov (Křen, 1997).

Indikátory	Poľnohospodársky systém/produkcia
	Trhovo orientovaný	Integrovaná produkcia	Ekosystémovo orientovaný
Zabezpečenie potravín	+	++	+++
Zamestnanosť, príjmy	+	++	+++
Zisk	+++	++	+
Životné prostredie	+	++	+++
Príroda a krajina	+	++	+++
Zdravie ľudí a životné podmienky zvierat	+	++	+++

 

Integrované systémy pestovania rastlín sú šetriace vo vzťahu k prírode, krajine a životnému prostrediu. Všetky pestovateľské opatrenia v nich sú v súlade (osevný postup, hnojenie, obrábanie pôdy, ochrana pred škodlivými činiteľmi a ekonomika). Prihliada sa na ekologické a ekonomické požiadavky. Hlavným cieľom je znížiť externé vstupy (agrochemikálie, pohonné hmoty) a trvalo chrániť životné prostredie, najmä neobnoviteľné prírodné zdroje. Cieľom je aj udržanie a aktivovanie prírodných samoregulačných faktorov (potláčanie škodlivých činiteľov osevným postupom,  pestovanie rezistentných odrôd, podpora predátorov a antagonistov) a využívanie nových biologických, technických a ekologických poznatkov pri pestovaní plodín.

Integrovaná produkcia je progresívnym trendom, ktorého hlavným cieľom je odstránenie alebo aspoň významné zmiernenie negatívnych dôsledkov intenzívneho konvenčného poľnohospodárstva pri zachovaní jeho pôvodného charakteru. Pri integrovanej produkcii v žiadnom prípade nejde o obmedzenie poľnohospodárskej produkcie tak v množstve, ako aj v rozsahu.

Integrované pestovanie rastlín zabezpečuje ekologické a ekonomické ciele pomocou zmeny dôrazu z vysokej produkcie k zníženiu nákladov a k zlepšeniu kvality produkcie a produkčných technológií. Stabilizáciou agroekosystémov ako aj podporou najvýznamnejších preventívnych opatrení voči masovému rozširovaniu škodcov, chorôb a burín, vytvára lepšie podmienky pre ochranu flóry a fauny na poliach i v ich okolitom prostredí.

Pri integrovanej produkcii sa kladie dôraz na to, aby sa lepším využitím biologických a prirodzených regulačných mechanizmov znížilo použitie dusíka z priemyselných hnojív a chemických prostriedkov na ochranu rastlín. Pre tento účel sa striedanie plodín rozšírilo o zložku leguminóza – okopanina. Používa sa redukované obrábanie pôdy, pestovanie zmesí odrôd, menia sa termíny sejby, výsevky, šírka  medziriadkov, výživa sa robí na základe analýz pôd a rastlín. Popri chemickej regulácii  burín sa častejšie využívajú i mechanické zásahy.

Integrovaná produkcia je považovaná za významný krok smerovania k udržateľnému poľnohospodárstvu.

Výsledkom integrovanej produkcie bude nižšie znečistenie životného prostredia, zdravšia produkcia a zdravšie životné prostredie a menší tlak (vyššími dotáciami) na podniky k tvorbe zisku, ktorý by mal pokryť zvýšené náklady na produkciu a nižšie ceny za produkty.

Prvým krokom v smerovaní k integrovanej produkcii bolo spracovanie pravidiel. Táto úloha musela pokryť hlavnú ideu aj stratégiu i technické požiadavky na implementáciu, inšpekciu a certifikáciu. Základný dokument Integrovanej produkcie bol schválený a publikovaný v troch jazykoch už v roku 1993 (El Titi et al., 1993).

V dokumente sa definuje integrovaná produkcia ako poľnohospodársky systém, ktorý:

• integruje prírodné zdroje a regulačné mechanizmy do farmárskych aktivít s cieľom dosiahnuť maximálnu náhradu externých vstupov. Tieto ciele vychádzajú zo základných predpokladov udržateľného poľnohospodárstva.
• zabezpečuje udržateľnú produkciu kvalitných potravín a iných produktov prostredníctvom ekologicky preferovaných technológií,
• trvalo udržuje prosperitu farmy,
• eliminuje alebo významne redukuje súčasné zdroje znečistenia životného prostredia vytvorené poľnohospodárstvom,
• udržuje viacfunkčné poslanie poľnohospodárstva (diverzita krajiny, ochrana prírody, udržanie miestnych tradícií, rekreačná hodnota krajiny).

 

Integrované poľnohospodárstvo minimalizuje náklady a nežiaduce dopady. Jednotkou pre zavedenie integrovaného poľnohospodárstva je celá farma. vedomosti farmára pre integrované poľnohospodárstvo by mali byť pravidelne dopĺňané najnovšími poznatkami. stabilné agroekosystémy sú udržiavané ako kľúčový komponent integrovanej produkcie, živiny sú bilancované a straty minimalizované, prirodzená úrodnosť pôdy je nielen chránená, ale potenciálne aj zlepšovaná.

 

Kvalita produktov musí byť hodnotená ekologickými parametrami produkčného systému, taktiež použitím externých a interných parametrov kvality.

Hlavné úlohy integrovanej produkcie sú:

• podporiť produkčný systém, ktorý rešpektuje požiadavky starostlivosti o krajinu a životné prostredie a súčasne umožňuje ekonomicky životaschopné a udržateľné viacfunkčné poľnohospodárstvo,
• zabezpečiť trvalo udržateľnú produkciu zdravých plodín s vysokou kvalitou a s minimom výskytu rezíduí pesticídov a cudzorodých látok,
• chrániť zdravie farmárov pri zaobchádzaní s agrochemikáliami,
• podporovať a uchovávať vysokú biologickú diverzitu v agroekosystémoch pri zohľadnení okolitých oblastí,
• v ochrane rastlín dávať prioritu prirodzeným regulačným mechanizmom,
• dlhodobo chrániť a podporovať prirodzenú pôdnu úrodnosť,
• minimalizovať znečisťovanie pôdy, vody a ovzdušia,
• chrániť a rozšíriť dovtedajšiu biologickú rozmanitosť,
• napomôcť realizácii miestneho územného systému ekologickej stability (ÚZES) v poľnohospodárskej krajine (porasty nelesnej drevinovej vegetácie – NDV, vodné toky, mokrade, dočasné a trvalé trávne porasty).

 

Pri chove hospodárskych zvierat sú špecifické požiadavky pre životné podmienky (welfare) každého druhu hospodárskych zvierat. Hustota zvierat by mala byť udržiavaná na vhodnej úrovni s princípmi IP. Hustota hospodárskych zvierat na jednotku plochy má hlavný dopad na bilanciu živín. Nakúpené hnojivá a produkcia organických hnojív (napr. maštaľný hnoj, zelené hnojenie) majú významný vplyv na cyklus živín, diverzitu pôdneho edafónu a životné prostredie.

Súčasťou pravidiel IP je aj evidencia na farme. Ide najmä o evidenciu agronomických postupov a ekologických údajov, ako je napr. integrovaná výživa a hnojenie (dávky hnojív, termíny aplikácie, spôsob aplikácie), vlastnosti pôdy, biologická a krajinná diverzita (veľkosť pozemkov, plochy pre ekologickú kompenzáciu), stratégia ochrany rastlín, kvalita produkcie a opatrenia v chove hospodárskych zvierat.

Integrovaná produkcia vedie poľnohospodára viac k zdôvodneniu nákladov (šetrenie najmä energiou) a k využívaniu biologického a technického pokroku. Pre integrovanú produkciu je príznačné hľadanie vlastných energetických zdrojov (bionafta, bioplyn) a prechod k využívaniu strojov s nižším špecifickým merným tlakom na pôdu. Súčasne kontinuálne hľadá možnosti využitia hospodárnej a ekologicky minimálne rizikovej prevádzky.

Poľnohospodár je nútený viac využívať prirodzenú úrodnosť pôdy, najmä vlastné organické hnojivá a druhovú rozmanitosť rastlín a zvierat. Vstupy agrochemikálií do pôdy a na ochranu rastlín používa na základe informácií o obsahu živín v pôde a v rastlinách a na základe predpokladaného výskytu škodlivých činiteľov.

Koncepcia integrovanej produkcie sleduje optimalizáciu kvalitnej produkcie s využitím ekologicky šetrných a prírode blízkych pestovateľských a chovateľských technológií založených na maximálnej podpore a využívaní prírodných autoregulačných mechanizmov. Súčasťou tohto prístupu je trvalá starostlivosť o úrodnosť pôdy (tak prirodzenú ako aj sekundárnu), welfare zvierat a diverzifikácia poľnohospodárskeho podnikateľského prostredia.

Ekologická stabilita a jej mnohotvárnosť sa podporuje systémom stále zelenej pôdy, integrovanou ochranou pôdy a vodných zdrojov, udržiavaním typických krajinotvorných prvkov, účelným usporiadaním a využívaním pôdnych celkov (honov) s menšími výmerami a funkciami trvalej udržateľnosti agroekosystému.

 

 

Nenahraditeľnou podmienkou fungovania integrovanej produkcie bude mnohofunkčný (polyfunkčný) osevný postup.

V osevných postupoch sa prihliada na ochranárske hľadiská (ochrana pôdy, vody, atmosféry, biodiverzity a krajiny), hnojenie dusíkom a čo možno najdlhší vegetačný pokryv pôdy v priebehu roka. Dôraz sa kladie na zimné obdobie, kedy je pôda najviac vystavená riziku erózie. Správnym výberom a sledom plodín sa regulujú vzťahy rastlín medzi jednotlivými podsystémami.

Neoddeliteľnou súčasťou mnohofunkčných osevných postupov bude ich nasýtenie medziplodinami v maximálnom možnom množstve.

Osevný postup je biologicky, ekologicky a agronomicky zdôvodnený systém striedania plodín v priestore a čase. Je základným komponentom udržateľného poľnohospodárstva. Za základ racionálneho striedania plodín sa považuje snaha o udržanie úrodnosti pôdy, vyrovnanej bilancie organickej hmoty a dostatku dusíka v pôde.

Biologicky vyvážený a pestrý osevný postup s pestovaním medziplodín vytvára agroekosystém, ktorý je podobný naturálnemu ekosystému v prírode. Cieľavedome využíva produkčné vlastnosti stanovišťa, ekologické autoregulačné mechanizmy, diferencované biologické vlastnosti rôznych druhov plodín a ich pozitívne pôsobenie navzájom.

Pestrý osevný postup v širšom kontexte determinuje biologickú mnohotvárnosť agroekosystému. Ovplyvňuje aj pôdnu flóru a faunu. Väčšia komplexnosť pôdnej mikroflóry podmieňuje vyššiu stabilitu rastlinnej produkcie a znižuje inváziu cudzích organizmov, najmä patogénov.

Štruktúra výroby pri integrovanej produkcii striktne vychádza z prírodných a ekonomických podmienok daných oblastí. Významnou súčasťou integrovanej produkcie je racionalizácia energetických vstupov, najmä do spôsobov obrábania pôdy.

V spojitosti s potravným reťazcom a jeho zdravotnou neškodnosťou a nutričnou hodnotou okrem parametrov kvality integrovanej produkcie majú mimoriadny význam i otázky spojené s niektorými ďalšími látkami, ako sú dusičnany, ťažké kovy, rezíduá perzistentných pesticídov, ktoré ovplyvňujú pôdu a konzumnú časť produkcie. Významné aspekty udržateľnosti v systéme integrovanej produkcie bude zohrávať i ochrana prírody a krajiny, najmä v ekologicky citlivých oblastiach a v regiónoch rôzneho stupňa ochrany.

Integrovaná rastlinná produkcia je aplikovaná na vedeckých základoch a environmentálne riziká znižuje predovšetkým nižšou spotrebou agrochemikálií. Je to náročnejší, ale prírode bližší systém hospodárenia, ktorý je vo všetkých smeroch optimalizovaný – harmonizovaný – integrovaný (integrovaná výživa a hnojenie, integrovaná ochrana). Je založený na najnovších poznatkoch vedy a výskumu, ktoré sa snaží racionálne – rozumne uplatňovať. Produkcia získaná týmto systémom hospodárenia nesie značku IP. Podlieha tak predzberovej, ako aj pozberovej diagnostike na obsah nitrátov, ťažkých kovov a rezíduí pesticídov v akreditovaných laboratóriách.

Zavedenie – implementovanie integrovanej produkcie je podmienené založením Zväzu integrovanej produkcie. Zväz integrovanej produkcie hrozna a vína bol u nás založený už v roku 2000 bez nároku na doplnkové dotácie od štátu. V priebehu rokov 2007 až 2013 bol tento zväz rozšírený o ovocie, zeleninu a zemiaky, pričom podpora zo strany SR, vo forme dotácií je stále nedostatočná. Zväz integrovanej produkcie pre všeobecnú rastlinnú výrobu zatiaľ na Slovensku založený nie je.

Zásady Integrovanej  produkcie pokrývajú všetky kľúčové oblasti udržateľnej produkcie. Súčasné veľmi aktuálne snahy o regeneratívne poľnohospodárstvo, ale aj obehové (cirkulárne) poľnohospodárstvo v podstate vychádzajú zo zásad IP s akcentom na zachovanie a obnovu pôdnej úrodnosti alebo  uzatvorený cyklus živín a energie.

 

Autori: Ing. J. Smatana, PhD., doc. Dr. Ing. M. Macák, Ústav agronomických vied, FAPZ, SPU v Nitre